lórnych súborov, no jeden zážitok mi akosi nechodí z pamäti – a to je vystúpenie chlapov starejších, ktorých som si vypočula v Blatnici. Kým chlapi nastupovali na pódium, zamotala som sa ešte medzi účinkujúce Bystričianky: Z. Matulová-Veterníková pôvodne z Lázok s dcérou Ivanou, E. Rechtoríková-Matulová, staronová Bystričianka A. Buociková-Rajniaková a ďalšie. Dobre poznám aj viaceré a aj oni ma dobre poznajú, a tak rozhovoru nebolo konca kraja. Oblečená v turčianskom kroji s čipkovaným čepcom, cez ruky prehodený košík zakrytý bielym obrusom a v ňom napečené „putrovô“ s černicovým lekvárom, ktorým ma ponúkli, a tak som si v poslednej chvíli stihla nájsť ešte lepšie miesto na státie a už prichádzali na vystúpenie pripravení muži a súbor. Aj z nich som veľa poznala, hoci im už pribudli nejaké tie roky a kilá, kým predtým boli mladí a ako švihle: I. Matula, spevák a herec z divadelného súboru v Bystričke, ktorého meno sa mi vôbec nepáči a mali by si jeho názov premeniť, M. Kučera zo Sklabine, čo sa potom priženil do Belej na prístupky, zo známej bystričianskej Vilimovskej rodiny vždy usmiaty, milý a láskavý O. Žingor a už dobre na Bystričke usadený D. Lajčiak, pôvodom odkiaľsi z Liptova. Keby sa nebol predo mnou zastavil, ani by som ho nebola poznala v tom oblečení s vybíjaným klobúčikom na hlave a s palicou v ruke, akú zvykli nosiť starejší na svadbách, no a, samozrejme, pierkom podperený. V ruke palica, podľa mňa by stačila aj obyčajná olúpaná lieskovica, ale on slávnostne prehlásil, že je veru z bukového dreva, vyzdobená halúzkami z grušpanu previazanom stužkou.
Všetci muži boli v čiernom, košele biele, topánky šnurovacie a na hlavách čierne klobúky, ani malé, ani veľké, také akurát. Takže môžem povedať, že chlap v klobúku je chlap v klobúku. Keď potom za sprievodu ľudového orchestra pod vedením Dušana Tumu a jeho „melody boys and girls“ zatiahli pesničku: Zamiloval som si dievča, nechcú mi ho dať...., rozliehala sa na celú Blatnickú dolinu, lebo všetci ťahali hromovo. Mráz mi išiel po chrbte, ešte dobre, že som mala pri sebe palicu, mala som sa o čo oprieť. Škoda, že takýchto vystúpení chlapov je ako šafranu. Mohli by ich zaviesť ako tradíciu na každom ročníku folklórnych slávností v Turci.
Autor: Milada Nováková