Na strunách ľudskosti

K desiatemu výročiu úmrtia pedagóga Štefana Gemerského
Všeobecne vážený a uznávaný pedagóg, milovník hudby a vzácny človek Štefan Gemerský (7.11.1919 - 18.7.1995) spojil tridsať rokov svojho plodného života s prírodne a duchovne „úrodným“ Turcom, s malebnou časťou Veľkej Fatry, ktorej dominuje majestátny Drienok, no najmä s Mošovcami. Na tamojšej základnej škole, nesúcej meno svojho najznámejšieho rodáka, pôsobil od roku 1965 až do odchodu na dôchodok vo funkcii riaditeľa. Mnohým kolegom to musí pripadať, ako by to bolo len nedávno, keď 1. septembra uvedeného prvýkrát vo funkcii novonastupujúceho riaditeľa školy oslovil učiteľov a žiakov a vyslovil úprimnú radosť z toho, že môže pôsobiť v Turci, a to hlavne v Mošovciach, ktoré sú rodiskom Kollára. Aj ako dôchodca sa zaujímal o spoločenské, kultúrne a školské dianie v obci, a to aj napriek tomu, že sa z nej odsťahoval do Martina. Intenzívne pokračoval v triedení a zapisovaní si spomienok – od mapovania krajiny dospelosti až po blednúcu krajinu detstva.
Štefan Gemerský mal viac učiteľských štácií, najdlhšia je spojená s Kollárovými Mošovcami. Rovnako ako na svojich predchádzajúcich pôsobiskách, aj tu sa zapojil do života obce, o čom svedčí okrem založenia spevácko-hudobného krúžku v škole aj iniciovanie a dlhoročné vedenie obecného spevokolu, ktorý tu fungoval s prestávkami takmer 20 rokov. Zároveň bol propagátorom hudobného života. Toto všetko, ale aj iné dennodenné činnosti, ho sprevádzali počas celého života. V riadiacej funkcii zostal sám sebou, človekom s čistým charakterom, nositeľom dobra. Trvalým odkazom Štefana Gemerského bola láska – k najbližším, k ľuďom, deťom a napokon láska k hudbe. Hudba mu bola všetkým – povolaním ale i dobrou priateľkou pre voľné chvíle. Okrem toho, že ovládal hru na klavír a husle, popri spomenutom spevokole založil inštrumentálne hudobné teleso, veľkou mierou sa zaslúžil o pozdvihnutie úrovne výučby hudobnej výchovy ako jej učiteľ. Ako člen Speváckeho zboru slovenských učiteľov rozdával hudobnú krásu nielen doma, ale aj v zahraničí, Skomponoval množstvo hudobných skladieb, hlavne pre deti, zostavoval krížovky...
Hoci už nikdy neuvidí ako „spoza Drienku vyskočí slnko zlaté“ – to som citoval zo svojho libreta zborovej skladby, ktorú on skomponoval k 750. výročiu prvej písomnej zmienky o Mošovciach, bude súčasťou nášho spomínania – doznievania jeho hry na strunách ľudskosti.