Nebyť malej Vanessy, ktorá bola akoby
mimo konkurenciu, bol by markízacky Oscar
v turčianskych rukách
10 pre Hollywood je zatiaľ najkratšou televíznou reality show, ktorá prebehla bez hlasných problémov a veľkých emócií. Z nášho hľadiska. Z pohľadu našich dvoch súťažiacich – osemnásťročnej Ľubice Lettrichovej z Dubového a trinásťročného Michala Blaška z Belej súťaž nebola úplne bez vzrušenia. Nebyť malej Vanessy, ktorá zozbierala obrovské percento hlasov a ostatným nechala iba odrobinky, mohol byť víťazom jeden „z našich“. Už od začiatku sa meno oboch ochotníckych hercov z Turca objavovalo v prvých troch priečkach a ostatných nechávali ďaleko pod sebou. Dokonca aj takých profesionálov ako Martina Kusendu zo Starého Divadla v Nitre, Radovana Kianicu z Mestského divadla v Žiline či herectvo študujúcich Františka Baloga a Denisu Pastorekovú. Finálové kolo zmenilo poradie aj pre Turčanov. Kým dovtedy viedla Ľubica, odrazu ju predbehol Michal a dostal strieborného pomyselného Oscara.
Živel z Dubového
Ten, kto videl Ľubicu Lettrichovú v hereckej akcii, určite mal na jazyku niečo ako: Niečo na tej babe je. Nadmieru živá, bezprostredná, veselá. S tvárou a živelnosťou speváčky Gwen Stefani. Mimochodom, každý ju k nej prirovnáva. „To ma ešte nevideli v plavkách, vtedy vyzerám ako Roseanne,“ reaguje mávnutím rukou mladá, inak štíhla, Dubovčanka. Jej tvár by sme ani nepoznali, keby sa deň pred kastingom v Martine nerozhodla predsa len prísť. Niekoľkoročnej členke a jej kolegom Divadelného súboru D-Efekt Dubové predostrel ponuku zúčastniť sa konkurzu Janko Murček zo súboru. Sprvu boli mladí herci nadšení, ale nálepka reality show ich odradila. „Verila som, že na to má a neprestajne som ju prehovárala,“ prezradila nám jej staršia sestra Staňa. Snaha mala zmysel. Na druhý deň sa Ľubica rozhodla sama. „Na chodbe mali všetci strčené nosy do hrubých kníh a opakovali si text a nám práve napadlo, čo im vôbec ukážeme? Nič sme nemali nacvičené. Spomenula som si na moju úlohu tehotnej z Lysistraty. Strčila som si pod tričko bundu a jačala som pred nimi text. No nestrápniš sa, keď môžeš?“ pokrčila ramenami s úškrnom osemnásťročná blondínka. Jej sestra sa ihneď po zaradení do celoslovenského kola angažovala do úlohy manažérky a zisťovala nasledujúce termíny konkurzov. „Pýtala som sa aj na dátum, kedy sa bude vyberať najlepšia dvadsiatka. Pani na druhej strane telefónu ostala zarazená, vraj to záleží, či ju vyberie porota. Pre mňa bolo samozrejmé, že áno a pýtala som sa na ten nasledujúci. Vraj tam to záleží od toho, či si ju vyberú diváci. Reku – my tam prídeme. Keď som chcela posledný, vykríkla už zdesene, že veď to je už samotné finále! A ja som jej pokojne povedala: Áno, ale ona sa tam dostane! Moje predpovede vyšli...“
Zbalil Šiškovú
Aj Michala Blaška odradilo, že nejde iba o obyčajný konkurz, ale reality show. Lenže v pondelok zaklopala na dvere 7. A triedy v ZŠ Čachovský rad vo Vrútkach jeho mama s nečakanou správou – ide sa na konkurz. „Predniesol som im krátku repliku z rozprávky Soľ nad zlato, ktorú máme nacvičenú na dramatickom. Zrazu mi Stano Dančiak dal zahrať soľ. Nič lepšie ako stáť sťaby nehybná soľná socha mi nenapadlo,“ povedal chalan s nevinnou tvárou Harryho Pottera.
„Ty si hral soľ?“ skočila mu do reči Ľubica. „Obávala som sa, čo budem musieť robiť ja. Ktosi predo mnou hral bicykel. No hrúza! Čosi som im zahrala, a potom som si povedala: tak a teraz mi dajú nejakú somarinu. A oni? Oni chceli, aby som im znova zahrala tehotnú!“
„Potom mi kázali zbaliť Šiškovú,“ pokračoval Michal v rozprávaní. „Tancovali sme akože spolu na diskotéke a hovoril som jej, ako sa mi páči. Myslím, že sa mi ju podarilo zbaliť,“ povedal bez pochybností. „No a nakoniec som sa chcel pochváliť, aký som vlk v hre o troch kozliatkach a koze rohatej. Akúže búdu som si na seba ušil! Úplne všetko mi odrazu vypadlo z hlavy, a tak som zavýjal ako pes. Bez textu, samozrejme. Riadny trapas! Zasmiali sa a povedali, že by bolo dobré na tom vlkovi si ešte popracovať a že nabudúce chcú vidieť hada.
Budúceho ôsmaka, a nesmierne nadaného herca i tanečníka, Michala Blaška bolo po dva roky vidno v Slovenskom komornom divadle v hre Paničky z Windsoru. Medzi profesionálov sa dostal vďaka tanečnému vystúpeniu, ktorý organizovala jeho mama, učiteľka tanca na ĽŠU v Martine. Zapáčil sa manželovi maminej kolegyne – Róbertovi Mankoveckému, ktorý ho obsadil. Popri tancovaní si ostrí talent štvrtý rok v dramatickom krúžku. Pohráva sa s myšlienkou, že by sa prihlásil medzi ochotníkov do divadla v Belej, kde teraz Blaškovci bývajú.
A čo, keď som mŕtva?
Ľubica nechávala v „realitke“ od začiatku všetko na náhodu. Ešteže disponuje hereckým talentom a nápadmi. Z desiatich scénok v celoslovenskom kole mala reálne pripravené dve. Zato niektorí si svoju prípravu vzali k srdcu veľmi zodpovedne. „Normálne mali na ruke napísaný ťahák: posadím sa, zdvihnem ruku a podobne a ďalší sa biflili text,“ popísala situáciu spred vystúpenia, kedy ju začala trápiť iba jedna myšlienka. Na tričko. „Pred dverami, keď som bola na rade, som si uvedomila, že mám tričko s hlbokým výstrihom. Dúfala som, že si nevytiahnem etudu s parašutistom, ktorého som mala pripraveného iba v hlave, lebo tam by mi bolo vidno všetko, čo pod ním mám. Či som si ju nevytiahla? Bachla som sa na stoličku akože letím a stalo sa, čoho som sa obávala. Možno preto som skončila tretia,“ zasmiala sa. Na momenty z tejto scénky aj s Ľubiciným krásnym výstrihom si možno pamätáte. Tvorcovia relácie ich potom pravidelne používali v upútavke. Odvtedy sa tento živel z Dubového zapáčil aj divákom, ktorí ju hlasmi vynášali dosť vysoko.
„Nemala som vyrátané, kedy ubehne minúta. Ako parašutista som skočila, zabila sa a ostala ležať,“ pokračuje o priebehu scénky jej protagonistka. „Porotcovia dobiedzali, že mám ešte hrať, tak som zdvihla k nim hlavu a spýtala sa: a čo, keď som mŕtva?“ dokončila Ľubica, ktorú kamera vôbec neoberala o chuť prejaviť sa naplno. „Na skúškach to bolo o ničom, ale v priamom prenose, keď nás snímali – to bolo niečo! Cítila som sa vynikajúco, veď som tak trošku exhibicionista. Len sme sa museli prispôsobovať kamerám my, nie oni nám,“ zažiarili jej očká.
Nacvičovali to vo vlaku
Vo finálovom kole sa po prvýkrát objavili Michal Blaško s Ľubicou Lettrichovou vo dvojici. Scénka zo sitcomu Krok za krokom bola ľahko-neľahko „šmrncnutá“ šteklivými zábermi. „Keď som v scenári objavila v zátvorke, že mi má masírovať prsia, zľakla som sa. Povedala som si – bože, veď Michal má trinásť, to nepôjde! Lenže vzápätí som si uvedomila, že je mentálne dosť popredu a je takmer na úrovni mojich rovesníkov.“ Napokon Michal svojej rodáčke masíroval chrbát, no bez intímneho dotyku sa to predsa len nezaobišlo. Scénke sa vyhnúť nedalo, museli ju zvládnuť ako každý herec. Aby sa Michal necítil pred Marekom Vašutom, ktorý sedel v porote, zmätený, celú scénku si nacvičovali cestou vo vlaku. „Mne to prišlo normálne, nepozastavoval som sa nad tým. Už som podobnú scénku hral. V druhom kole som s jedným dievčaťom bol akože na prvom rande. V scenári intímnosti neboli, ale mne sa aj napriek tomu podarilo nechtiac ju chytiť za prsník. Našťastie to na sebe nedala znať a ani kamera si to nevšimla,“ povedal bez rozpakov, no s úškrnom. „Čakala som, čo urobí mne,“ zapojila sa Ľubica. „Dočkala som sa. Náhodou sa mu v priamom prenose rozopol rázporok a nemohla som ho nenápadne upozorniť, lebo zo všetkých strán nás snímali kamery, tak som zaimprovizovala: najprv si zapni rázporok, a potom sa môžeme rozprávať, miláčik.“
Obaja túžia byť beštiami
Porotcovia sa pri chvále dotýkali často aj ľubozvučnej slovenčine, s akou medzi západniarmi naši Turčania vytŕčali. Len dramaturgička mala výhrady. „Povedala mi, že mám hrozné nárečie a mám s ním niečo urobiť. Oponovala som jej, že to nie je nárečie, ale spisovná slovenčina. Tiež som jej povedala, že budem robiť všetko, čo mi prikáže, ale tvrdo hovoriť odmietam! Náročky som mäkčila. Aj Jano Dubnička, keď ma oslovil „Luba“, prebehol mi mráz po chrbte. Nástojila som, aby ma volal pekne mäkko.“ Inak súťažiaci vo finále prežívali pohodu, akú by možno nikto v súťaži nečakal. „Každému bolo jasné, že to vyhrá Vanesska. Bolo nám to jedno. Preto medzi nami neexistovala súťaživosť, nenávisť, ale užívali sme si spoločné chvíle. Vytvorili sme skvelý kolektív. Keď sme odchádzali domov, bola som rozbitá, smutná. Doma som si uvedomovala, ako mi všetci chýbajú a hovorila som si: ale veď ja nemám byť tu, ale s nimi v telke. Keď už bolo na nevydržanie, tak som niektorým esemeskovala, či aj im je tak, ako mne,“ povedala s úzkosťou Ľubica, ktorá s Michalom poprela, že by malú Vanessu za vysoký náskok nenávideli. „Mali sme ju radi, bola zlatá. Aj jej mama bola k nám milá. Vanessa tam nebola často. Tvorila akúsi výnimku, nechodila tak často a na tak dlho ako my ostatní. Ale keď prišla, zaspievala nám.“
Päťročná Vanessa Sárközyová má úlohu v seriáli Medzi nami istú. Popri písaní scenára, budú tvorcovia seriálu rátať aj s finalistami z desiatky. Ak sa im niektorý z nich bude hodiť, ponúknu mu malú rolu. „Nechcela by som hrať nejakú sladkú bábiku. Bodla by mi radšej beštia,“ povedala o svojich predstavách Ľubica, ktorá by chcela budúci rok skúšať šťastie na VŠMU. Michal, ktorý do budúcnosti rozmýšľa podobne, s ňou súhlasí. „Tiež by som radšej hral intrigána, pretože lepšie sa hrá záporná postava ako anjeliček, ktorý zletí z neba a nič nepovie. Aj na dramatickom sa teším zo zlej postavy. Napríklad, ak hrám vlka, ktorý chce zožrať kozliatka.“ Obaja sú dobrými hercami aj v živote. Hlavne v škole sa o to snažia. „Ak niečo neviem pred tabuľou, táram hlúposti a tvárim sa pritom strašne múdro.“ „Ja tiež!“ pridal sa Michal, ktorý vraj v takejto chvíli bez prestania hovorí, čím zakrýva to, že niečo nevie. „Učiteľka mi vtedy povie: teraz nie si v divadle, nehraj mi tu!“
