an, a tak zhruba pred desiatimi rokmi sa ujala myšlienka presunúť centrum rádioamatérskej činnosti v Turci práve sem. A tento krok nikdy neoľutovali.Dnes sídlia v známom športovom areáli na Tibíne spolu s ďalšími vyznavačmi technických športov a sú veľmi spokojní. Našli tu výborný kolektív ľudí, výborné priestory mimo obce, čiže nikoho nerušia a ani ich nikto neruší, no a našli aj podporu miestnej samosprávy. „V Turanoch sa nám naozaj darí a myslím, že kvalitné vzťahy s vedením obce sú obojstranné. V Turanoch sme našli, čo sme hľadali a cítime sa tu dobre,“ hovorí vedúci operátor turianskeho klubu rádioamatérov Jozef Vojtek.
J. Vojtek je síce Martinčan, ale je vedúcim operátorom. Svojmu koníčku sa venuje už vyše 30 rokov. „Už od malička ma bavila technika, zaujímalo ma tiež stretávať sa s ľuďmi, bol som zvedavý, ako to vyzerá v zahraničí, u iných ľudí a tento koníček bol presne ten, ktorý toto všetko spĺňal. Navyše, nemožno ho robiť bez sústavného vzdelávania sa, či už v rádiovej technike, alebo napríklad aj v angličtine, ktorá je medzinárodným rádioamatérskym jazykom. Znalosti sú dôležitým faktorom, pretože princíp rádioamatérskej činnosti spočíva v tom, že na vlastnými silami skonštruovanom vysielacom a prijímacom zariadení a anténe sa každý z nás snaží zachytiť vzdialené signály a svoje vlastné vyslať na vzdialené miesta určenia. Princíp s individuálne skonštruovanými zariadeniami však už pomaly ustupuje technickému pokroku, druhy typov rádioamatérskej prevádzky sa rozširujú tak rýchlo a takým spôsobom, že na všetky by už nestačili domácky vyrobené zariadenia. Tie stačili na vysielanie a prijímanie morzeovky či neskôr fónickej komunikácie, ale dnes sa už všetko digitalizuje a to je vec počítačov. Dnes vieme pomocou rádiových vĺn vysielať aj obrazové či textové správy, dokonca aj pohyblivé obrázky...“
Takéto pohnútky priviedli k vysielačom a prijímačom veľkú väčšinu nadšencov. Najmä túžba „cestovať“ po svete na rádiových vlnách a spoznávať neznámych a vzdialených ľudí. Dnes vraj nie je problém spojiť sa s hocikým na svete, dnes je raritou, keď nájdete na nejakom ostrove v Tichomorí, ktorý za prílivu zatopí oceán, nejakého rádioamatéra a spojíte sa s ním.
Rádioamatérska činnosť je niekedy až intímne individuálnou záležitosťou, jej vyznavači niekedy celé hodiny presedia sami v „ulite“ svojich vysielacích a prijímacích pracovísk a lovia v éteri, či posielajú svoje posolstvá do sveta. Napriek tomu sa združujú do klubov, aby pracovali a a dokonca súťažili spolu. To je aj prípad klubu v Turanoch, ktorý patrí medzi päť popredných slovenských rádioklubov zásluhou výsledkov v rôznych súťažiach. Športový tím turianskych rádioamatérov sa špecializuje na vysielanie na veľmi krátkych vlnách a zúčastňuje sa šesťkrát do roka na pretekoch, ktoré sú organizované v rámci Európy.
J. Vojtek: „V našom tíme je asi 25 ľudí a stanovisko máme na Martinských holiach, odkiaľ vysielame signály na veľmi krátkych vlnách. Body sa získavajú za každý kilometer preklenutej vzdialenosti našim signálom, ktorý musí zachytiť a potvrdiť protistanica, teda jeho prijímateľ.“
Turiansky klub má vo vitríne viacero úspechov. Raz získali titul majstrov Slovenska, štyrikrát sa umiestnili v prvej trojici a v roku 2001 vyhrali aj najväčšie rádioamatérske európske preteky v telegrafii - Marconiho contest, ktoré organizovali Taliani a s takým počtom bodov, akým sa to podarilo Turancom, nevyhral ešte nikto zo Slovenska a zdá sa, že ani tak ľahko nevyhrá.