Špecializuje sa najmä na vtáky, ktoré pohybujú krídlami. Sú zavesené na silonovom vlákne a ich zotrvačný pohyb zabezpečuje jednoduchý mechanizmus a vyváženosť ťažísk jednotlivých drevených dielov. Na Slovensku ich vyrábajú iba dvaja podnikatelia. Martin Brxa vyrábal podobné hračky vo firme Tilia, potom skúsil len tak sám pre seba vyrobiť niečo originálne - dreveného bociana s mávajúcimi krídlami. Ľuďom sa jeho výrobok zapáčil a postupne ho chcelo čoraz viac ľudí, a tak koníček prerástol do živnosti. Ako nám povedal, potreboval by aj ďalších spolupracovníkov, ktorí majú fantáziu, vlastný „rukopis“ a umelecké cítenie. „Zaujímali ma staré ľudové remeslá. Od roku 1992 robím fujary, hračky a biče. Začalo to tancovaním vo folklórnom súbore Kriváň. Učarovali mi píšťalky a fujary, preto som navštevoval výrobcov týchto hudobných nástrojov. Každý z nich si strážil svoje výrobné tajomstvo. Od každého z nich som sa ale čosi naučil a neskôr sa mi to hodilo. Píšťalky a fujary som robil najskôr sám pre seba, ale potom ich odo mňa chceli aj iní ľudia. Chodievam na stretnutia fujaristov a v Korytárkach si u mňa objednal fujaru hokejový brankár Ján Laššák, ktorý ju ako svadobný dar dal svojmu priateľovi z reprezentácie Mirovi Šatanovi,“ povedal nám Martin Brxa. Jednu z jeho fujár dostal od martinského primátora aj slovenský prezident Ivan Gašparovič.
Martin Brxa je ale špecialistom na výrobu turčianskych bičov, ktoré sa vyznačujú špeciálnym úponom a sú vynikajúco vyvážené. Mladý Turanec dokáže plieskať dvoma bičmi naraz a popritom aj spievať. Okolnosti ho naučili, aby sa toto umenie naučil sám. „Bolo to v roku 1995, keď som si zháňal bič. Dostal som sa k starému majstrovi tohto remesla Jozefovi Buľovskému z Belej-Dulíc. Ten vyrábal biče pre pastierov a ukázal mi, ako sa s nimi plieska. Ja som si bič od neho kúpil, ale po čase sa mi odtrhol z neho koniec. Išiel som do Belej, ale zistil som, že pán Buľovský už zomrel. Neostávalo mi nič iné iba rozpliesť kúsok biča a skúsiť ho znova zapliesť. Prvý raz sa mi to veľmi dobre nepodarilo, ale druhý raz to bolo lepšie. Potom prišli za mnou priatelia, ktorí chceli, aby som uplietol nový bič. Našli sme nejaké staré kože a čosi sa nám podarilo upliesť. Odvtedy som vyrobil desiatky bičov. Pletiem ich zo špeciálnej hovädzej kože, ktorá je mäkká, vláčna a odolná voči pretrhnutiu. Každý Slovák by mal mať nad dverami bič a plieskaním by si mal vybiť nadbytočnú energiu a zároveň tak získať u rodiny rešpekt,“ pokračoval Martin Brxa. Jemu sa vraj plieskaním biča podarilo získať rešpekt u manželky i jej rodičov. Turiansky nadšenec pre slovenské ľudové remeslá vyrába aj krpce, ale iba okrajovo. „Chcel som ich vyrábať pre mladých ľudí, aby ich bežne nosili ako inú modernú obuv. Veľmi sa mi totiž páči, ak ľudia nosia moderné oblečenie a obuv s ľudovými prvkami. Napríklad obchodníci z Tirolska chodia na rokovania v modernom oblečení s ľudovými prvkami. Neviem, prečo by to tak nemohlo byť aj na Slovensku, dodal na záver Martin Brxa.
