Prvá slovenská módna návrhárka bola z Martina
Augustové slávnosti sa odbavovali v Martine každý rok vyše pol storočia. Boli to valné zhromaždenia Matice slovenskej a po jej zatvorení zas Živeny. V martinských domácnostiach sa celý rok usilovne sporilo, aby bolo dosť peňazí na pohostenie návštevníkov. Nebolo ich málo. Niekedy ich prišlo viac ako bolo martinského obyvateľstva, lebo slávnosti boli raz do roka jediným kultúrnym podujatím pre celé Slovensko. Ubytovanie pre nich sa už zabezpečilo ľahšie - do humien sa nastlala slama, poprikrývala čistými plachtami a pomenovanie tohto „hotela“ bolo „ako na to“.
Ale nielen kultúrny a spoločenský zážitok prinášali Augustové slávnosti – stali sa aj inšpiráciou módy. Zaslúžila sa o to Marta Bodická. Narodila sa v Martine v roku 1874 v národne uvedomelej rodine Búľovských. Rodičia boli vzdelaní a usilovne sa zapájali aj do organizovania slávností. Marta už ako malá žiačka vynikala všestranným nadaním. Martinský dlhoročný učiteľ a „regenschori“ Slovenského spevokolu Ján Meličko ju považoval vo svojej škole za hviezdu. Aj jej krása a kultivovanosť vynikali pri jej vystúpeniach v spevokole, kde hrala v 27 hrách.
Repertoár Slovenského spevokolu obohacoval o myšlienky z Viedne aj Metod Bodický z Nemeckej Ľupče, ktorý vo Viedni študoval medicínu. Pri páde z koňa si však poranil hlavu a liečiť sa prišiel práve do Martina, kde sa zoznámil s Martou. Nežil dlho. Marta ostala sama s dvomi deťmi už v roku 1901. Keďže bola vyučená krajčírka a musela sa postarať o deti, odišla do Viedne, aby sa vo svojom remesle zdokonalila. Otvorila si potom v Martine krajčírsky salón a koloval o nej chýr, že takú krajčírku Martin ešte nemal. Ale Marta mala väčšie ambície. Odišla do Ameriky, kde sa v New Yorku v najväčšom módnom salóne stala návrhárkou. Poctivou prácou, nadaním a rozvinutým umeleckým vkusom sa tak presadila a nadobudla si takú vážnosť, že ju majiteľ podniku posielal raz – dva razy do roka do Paríža na skusy. A keď sa už preplavila cez oceán, umožnil jej aj návštevu rodiska a rodiny. Naplánovala si to tak, aby prišla nejaký čas pred Augustovými slávnosťami. A tak ju v rodnom meste vždy dychtivo očakával celý ženský svet, lebo zakaždým prišla oblečená podľa najnovšej svetovej módy. Po celý čas, čo bola v Martine, kreslila, robila strihy, radila. Vďaka nej mala potom martinská ženská verejnosť tie najmodernejšie šaty. Ba aj ostatné návštevníčky zo Slovenska si z Martina odnášali inšpirácie. Domov sa Marta Bodická definitívne vrátila v roku 1925, kúpila si vlastný domec a krátky čas prežila na dedine v Belej. Umrela v roku 1955 a je pochovaná na Národnom cintoríne v Martine.
Celé toto obdobie z konca 19. a začiatku 20. storočia bolo pod vplyvom dekoratívnej a luxusnej módy. Charakterizovala ho rafinovanosť a dokonalé krajčírske vypracovanie. Nie nadarmo sa volalo “La belle époque“, teda krásna epocha. Móda sa však rýchlo menila a začali sa v nej prejavovať aj nové trendy. Komplikované modely sa zjednodušovali, vynechávali sa šnurovačky, čo zabezpečilo oveľa viac pohodlia. Začali prevažovať sukne, blúzky a kabátiky na spôsob pánskeho saka. Epochu tejto módy zakončila až Coco Chanel odhodením korzetu a zavedením voľného a zdraviu neškodného dámskeho oblečenia.
Autor: Želmíra Bukovská