Článok pokračuje pod video reklamou
Abeceda Zuzany Kronerovej
Zuzana Kronerová (53). Narodila sa hereckej dvojici Jozefovi Kronerovi a Terézii Hurbanovej 17. apríla 1952 v Martine, kde žila do štyroch rokov. Herečkou sa stala na VŠMU v Bratislave, profesionálne začínala na trnavskom javisku a od roku 1979 stvárňuje svoje postavy v Bratislave, od 1990 v Astorke. Je držiteľkou Českého leva za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Divoké včely z roku 2001.
A ako anonymita: Ako malej mi strašne liezla na nervy otcova popularita a neznášala som, keď ho pristavovali na ulici a pýtali od neho autogramy. Rovnako ako moje deti nie sú nadšené mojou popularitou. Obe sa volajú po manželovi – Hladké. Všade, najmä v škole, sa snažia utajiť, že sú moje deti. Nedá sa to utajiť, vždy to praskne na rodičovskom (smiech). Tam sa rodičia pozerajú, za kým tam Kronerová prišla a koho je to asi mama?
B ako bozk: odohral sa v mojich šestnástich rokoch s mojim spolužiakom a bola som v takých rozpakoch, že som začala hneď žartovať. Asi už tu som mala príklon k tým komediálnym postavám, ale možno je to len prejav plachosti. Bola som až taká plachá, že som sa z rozpakov hneď po tom bozku so spolužiakom rozišla. Neviem, čo som zažartovala, ale radšej ušiel. Ani sa mu nečudujem.
M ako manžel: S manželom som sa zoznámila za zvláštnych okolností. Ešte kým sme sa nepoznali, mi ho stále spomínal môj kolega Juraj Nvota. Hovoril, že má výborných kamarátov, z ktorých jedného – môjho manžela Milana - volali Pavúk. „Toho musíš spoznať. To je taký srandista,„ hovorieval. Trvalo veľa rokov, kým som ho spoznala. Stalo sa tak na jeho chate na Klenovci, kde sme ostali na Silvestra. Môj manžel sa snažil urobiť „hriatô“, pričom sa podpálil a skončil s popáleninami druhého stupňa. A keďže som bola na chate jediná vodička, vozila som ho každý deň do nemocnice na preväz. Počas cesty ta a naspäť sme sa zblížili. A hoci je Milan matematik, vôbec to nie je „kockatá“ hlava, ako sa o matematikároch hovorí. Je naozaj vtipný.
P ako popularita: Najkrajšou príhodou na tému popularita je táto: išla som raz vlakom na nejaký výlet a keď som išla po chodbe popri kupé, zastavil ma revízor so slovami: „Počkajte, vy sa podobáte na nejakú známu slovenskú herečku. Júj, ako sa len volá. Už to mám na jazyku...„ Ja som ho naschvál nechala v tom, nech sa trápi. Dlho rozmýšľal, až napokon povedal: „Ale viete čo? Vy ste krajšia!„
R ako ryby: U nás doma veľmi častá súčasť jedla. Nútim ich jesť moje deti i manžela. Rybárčiť a jesť ryby mňa a moju mamu naučil otecko a jedli sme ich niekedy aj deň za dňom. Raz povedal, že môžeme večer v izbe aj zhasnúť, aj tak bude svetlo, lebo budeme svietiť od fosforu.
S ako smiech: Môj otec mi raz rozprával veselú príhodu z predstavenia. Na javisku bol iba on a Leopold Haverl. Akurát vtedy mali nového požiarnika, ktorý musí byť vždy pri predstavení. Bol to úplný nováčik. Z vrátnice sa dozvedel, že pán Haverl má telefón. Počas predstavenia sa vyklonil zo zákulisia polohlasom mu oznámil, že má telefón. A keďže Haverl pokračoval vo svojej replike, požiarnik sa ešte viac vyklonil a o čosi hlasnejšie zavolal: „Pán Haverl, telefón!„ Otec s Haverlom si ho nevšímali, a hoci im už mykalo kútikmi úst, pokračovali ďalej. Požiarnik sa nedal, vošiel na javisko a zakričal: „Pán Haverl, nepočujete, máte telefón!„ Môj otec sa vedel na javisku pri nečakaných situáciách ovládať. V tomto som po ňom. Tentoraz to však nezvládol. Oslabli mu všetky svaly a zvalil sa od smiechu na zem. Vraj predstavenie sa dohralo do konca, ale otec takmer umrel od smiechu.
S ako smola: Som smoliarka. Vždy ma prichytia pri zlom parkovaní. Keď sa mi podarí zaparkovať tam, kde sa nesmie, zaručene mi dajú papuču alebo ma odvezú do Čierneho lesa, čo je známa lokalita za Bratislavou, kde odváža odťahová služba autá. Tam parkujem najčastejšie (smiech). Je to však drahá záležitosť, preto radšej chodím pešo.
S ako svadobné šaty: Spomínala som, že moji rodičia boli bohémi, že moja mama sa v bielom nevydávala. Ani ja. Obliekla som sa do ružovo-krémových šiat, v ktorých som vyzerala ako v ôsmom mesiaci. A každý si to aj myslel. V skutočnosti sa mi dcéra narodila až po dvoch rokoch. Po svadbe sa preto v týchto šatách vydávali aj moje dve tehotné kamarátky a napokon sa stali kostýmom pre moje študentky na VŠMU. Dala som im ich, aby v nich odohrali školskú hru.
T ako trapas: Ak zabudne herec na javisku text, je to trapas. Keď sa to stalo Julkovi Satinskému, jednoducho odkráčal preč a nechal svojich partnerov v kaši. Ja zas, naopak, pomáham. Vždy, keď niekto zabudne text, pre mňa to má príchuť dobrodružstva. Príjemne ma pritom mrazí. Je o mne známe, že lepšie ovládam cudzie texty ako svoje. Mám konskú pamäť, ale raz som mala okno. Teda doslova výkladná skriňa. Šepkárka na mňa priam revala, ale ja som sa vôbec nechytala. Asi desať sekúnd som improvizovala. A ďalší trapas, ktorý som v divadle zažila, bol, keď som sa raz na javisku počas predstavenia natiahla a kolegovia vybuchli smiechom a nemohli pokračovať v hraní.
