Článok pokračuje pod video reklamou
Ulicu E. Karvaša a V. Blahovca v Turci poznáme a vieme, že je vo Vrútkach. Vrátila som sa v spomien-
kach o vyše 40 rokov späť, kedy sme spolu so synmi navštevovali pri rôznych podujatiach pamätníky na SNP. Medzi prvými to bol Cintorín SNP v Priekope a aj pamätník E. Karvaša a V. Blahovca nad Vrútkami. Spoznali sme obidva pamätníky na Podstráňach, v Kantore, v Sklabini a na Hornej Štubni.
V tieto dni sme sa s kyticou kvetov a s knihou v ruke vybrali k pamätníku E. Karvaša a V. Blahovca. Stojí tu ako pred mnohými rokmi, čas na ňom zanecháva stopy. Pribudla tu pamätná tabuľa z roku 1968, aj prístup je upravený. Neboli sme tu dlho sami - zastavovali sa tu viacerí rodičia s deťmi. Keď teraz už bližšie poznám tvorbu a krátky život autora a aj jeho priateľa, preciťujem s väčším porozumením, pochopením a úctou celý ich mladý život.
Povolaním som knihovníčka, a tak mi nedá podrobnejšie sa zoznámiť s autorom knižky a s celou knihou. Slovenský biografický slovník III. zväzok K-L uvádza aj Eugena Karvaša ako autora knihy Vteřiny mého ticha. Kniha, ktorú mám otvorenú, je vzácne zachovaný exemplár. Keď som rozrezala poslednú zloženú dvojstranu, na poslednej tlačenej strane som našla odpoveď. Sú tu uvedené aj iné zaujímavé podrobnosti o jeho knihe básní: Evžen Karvaš - Vteřiny mého ticha - Vydáva autorov otec pod záštitou Zväzu slovenských partizánov, odb. Vrútky - Tlačou R. Fencla v Hodoníně roku 1949. V predslove knihy otec autora, tiež Evžen Karvaš, krátko nám približuje život a smrť svojho syna. Z lásky k nemu sú niektoré kapitoly publikované v češtine. Verše v knižke sú uvedené názvami: Srdce-Utrpení-Náděje. Následné úryvky z korešpondencie majú tieto názvy: O životě-O medicíne-Vězení-Žena. V obsiahlych Životopisných poznámkach sa podrobne zoznamujeme so životom autora, jeho názormi. V ďalších odsekoch sa stretávajú otec so synom 31. augusta 1944 v Prievidzi. Nasleduje podrobná kapitola o nájdení jeho hrobu 8. novembra 1944. Vybudovaniu pamätníka je venovaná obsiahla informácia. V tejto kapitole je aj odsek venovaný Evženovmu priateľovi Vladimírovi Blahovcovi.
Ďalšou literatúrou uvedenou pod heslom E. Karvaš je kniha Ondreja Sliackeho „Odpusťte, mamička...„ Pri pátraní po osudoch obidvoch hrdinov sa autor oboznámil s knižkou Vteřiny mého ticha a rozprávanie obohatil stretnutím s nevlastnou sestrou E. Karvaša Annou Kučerovou, ktorá opatruje množstvo dokumentov, ktoré o synovi sústredil otec. Informáciu SBS možno na základe kópie maturitného vysvedčenia E. Karvaša doplniť: Štúdium na Reálnom gymnáziu v Holešove ukončil 11. júna 1941 s vyznamenaním (na vysvedčení okrem 14 jednotiek nebolo inej známky). Vysvedčenie z lekárskej fakulty konštatuje: … vykonal, absolvujúc päť semestrov lekárskeho štúdia, dňa 9. marca 1944 prvé rigorózum s prospechom výborným. Z mnohých zaujímavých dokumentov cituje autor vo svojej knižke napríklad aj list Petra Bezruča, alebo uznesenie MNV vo Vrútkach z 5. 10. 1946 o premenovaní Hlbokej cesty. Spomína i osobné stretnutie s posledným veliteľom obidvoch hrdinov Alojzom Ritošíkom v Martine. Ten podrobne opisuje priebeh bojov v onen osudný deň. Keď ustupovali späť do hory, Blahovec zostal postrelený a Karvaš ho kryl vlastným telom. A neopustil ho ani mŕtveho. Keď vystrelil posledný náboj, nevzdal sa, ale rozlomil ampulku s jedom, ktorú mal pri sebe. Popis tejto udalosti A. Ritošíkom je i s odstupom mnohých rokov výstižné: „Naozaj to bolo tak, aj keď to s odstupom času vyzerá až nevierohodne romanticky.„
V knižke O. Sliackeho sú uvedené zaujímavé údaje i o druhom hrdinovi - Vladimírovi Blahovcovi. Cituje z výpisu z univerzitného archívu. Zoznamuje nás s jeho odbojovou činnosťou počas vysokoškolského štúdia.
Z literatúry o E. Karvašovi je tiež uvedený článok autorky Milady Horákovej uverejnený v publikácii TMAK-u Z minulosti a prítomnosti Turca I. z roku 1970. Zamýšľa sa nad osudmi obidvoch hrdinov a výber z veršov E. Karvaša výstižne dokresľuje jej úvahy. Podrobnejšie nás zoznamuje s matkou V. Blahovca. Využila iste zaujímavý rozhovor s pani Annou Kazárovou o inde nepublikovaných podrobnostiach.
Obidvaja hrdinovia boli v roku 1947 vyznamenaní Radom SNP I. tr. Blahovcovi bol na slávnostnej promócii dňa 15.3.1947 udelený titul JUDr. in memoriam a Evžen Karvaš bol dňa 15. 2. 1947 slávnostne promovaný za MUDr. in memoriam.
Len štrbinkou som očami knihovníčky pozrela na život obidvoch hrdinov. Priblížili nám ich postoje a myšlienky ešte podrobnejšie. Pani Anna Kučerová isto i dnes opatruje dokumenty o nevlastnom bratovi a pani Anna Kazárová s manželom sa vracajú v spomienkach do dávnych dní.
