Pribudne nová skládka na bioodpad

álne smetné nádoby) a alšie desiatky tisíc korún zaplatilo za likvidáciu vyzbieraného odpadu. Dôležité je, že obania si vo zvýšenej miere osvojujú myšlienku separácie odpadu, priom, poda hovorkyne, sa na stretnutiach primátora s obanmi vždy vyskytnú požiadavky na vytvorenie nových „separaných hniezd” a do separovania sa zapájajú aj základné školy.
Problémom pri separovaní je bioodpad. Zatiaľ sa stále mieša s komunálnym a vozí sa na skládky. Treba ho zhodnocovať zvlášť, pretože práve on rýchlo zaplňa skládky tonami zelenej trávy, ktorá pribúda aj zásluhou kosenia verejných priestranstiev. „Vybudovanie kompostárne sa v plánoch mesta objavilo po prvýkrát koncom deväťdesiatych rokov, kedy bol zámer vybudovať ju v rámci celého regiónu, pričom mesto sa snažilo získať peniaze aj z rozpočtu Žilinského VÚC. Zámer nám však nevyšiel. V roku 2004 bola vybratá a majetkovo vysporiadaná lokalita Kalnô, kde by sa mala vybudovať kompostáreň. Táto lokalita bola vybratá spomedzi dvoch ďalších najmä preto, lebo je tam aj skládka komunálneho odpadu, takže zvozová dĺžka odpadov bude rovnaká. Koncom roku 2004 vypracovala firma Kovoprojekt Bratislava projektovú dokumentáciu. Objem navrhovanej kompostárne je 3500ton odpadu ročne, čo dokonca prevyšuje potreby mesta a jeho obyvateľov,“ informovala nás Katarína Mažáriová, pričom, ako ďalej povedala, o projekt kompostárne sa zaujímali pred dvoma rokmi aj zástupcovia holandskej organizácie SIKD, ktorá zastrešuje zahraničné vzťahy holandskej provincie Drenthe. „Do konca mája sme získali povolenia a vyjadrenia od príslušných orgánov štátnej správy, organizácií ako aj od majiteľov susedných parciel. Je spracovaný projektový spis a žiadosť o grant z fondov EU. O pridelení grantu sa rozhodne do konca roka 2005,“ dodala Katarína Mažáriová.Najvyšší čas, lebo od 1. januára 2006, v súlade s novým zákonom, už budú musieť kompostovať bio-odpad všetky slovenské obce a mestá.