Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

„Folklorico“ na turčiansky spôsob

Letné mesiace znamenajú v živote a práci každého folklórneho súboru vrchol sezóny. Čas, kedy sa úročí všetko, čo sa natrénovalo a čo je možné predviesť verejnosti. Leto vo folklóre, to je množstvo menších či väčších festivalov, prehliadok, mestských či o

Letné mesiace znamenajú v živote a práci každého folklórneho súboru vrchol sezóny. Čas, kedy sa úročí všetko, čo sa natrénovalo a čo je možné predviesť verejnosti. Leto vo folklóre, to je množstvo menších či väčších festivalov, prehliadok, mestských či obecných slávností, ale aj príležitosť vycestovať na podobné akcie v zahraničí. Na jednej strane je také leto náročné na čas (treba si na to rezervovať dovolenky), financie (spoluúčasť členov na financovaní zájazdov sa nedá vylúčiť), ale aj psychiku a fyzickú kondíciu (takmer denne niekoľko programov), no na druhej strane prináša veľké množstvo nezabudnuteľných zážitkov, možnosti spoznávania iných kultúr, kontaktov, ale aj pocit zadosťučinenia pri potlesku divákov či priaznivej odozve usporiadateľov podujatí. Jedno takéto leto sa podarilo v tomto roku zažiť aj členom FS Turiec pri Juniorklube v Martine, ktorí po folklórnych slávnostiach v Podbieli začiatkom júla už chystali programy a kufre pre zájazd na 41. ročník Medzinárodného festivalu Folklorico de los Pireneos v španielskom meste Jaca, na ktorý prišla pozvánka z podnetu slovenského konzulátu v Zaragoze. Naň sa s požiadavkou o zabezpečenie účasti slovenského súboru obrátili organizátori festivalu. Keďže honorárnym konzulom pre Slovensko v Zaragoze je Holanďan, ostal výber na jeho zástupkyni Eve Rechtoríkovej, ktorá pochádzajúc z Bystričky pri Martine ponúkla túto možnosť práve Turcu. Po odobrení predloženej nominácie na slovenskom veľvyslanectve v Madride nič nebránilo tomu, aby sa súbor 29. júla vybral na dlhú cestu do Pyrenejí. Opisuje ju jeden z Turčanov – Milan Roob. x x x Festival „de los Pireneos“, teda pyrenejský festival, bol v tomto roku v hlavnom meste historického Aragonu. Ide o putovný festival, ktorý bude v budúcom roku na území Francúzka, a o dva roky sa opäť vráti do mesta Jaca. Mesto má 15 tisíc obyvateľov a v čase festivalu v ňom pribudlo 1200 účinkujúcich z 22 súborov z 18 krajín Európy, Afriky, Ázie a Južnej Ameriky. Je jasné, že také množstvo ľudí nebolo možné ubytovať v hoteloch, a preto sme bývali v miestnych základných a stredných školách na poschodových posteliach. Stravovanie si zobrali na starosť v miestnych kasárňach (kam sme chodili kvôli poriadku výhradne na autobusoch) a odkiaľ vyštartoval aj prvý otvárací festivalový sprievod - priamo z kasárenského „buzerplacu“... Historicky sme s týmto vzdialeným územím boli dokonca skoro pokrvne spojení: veľkomoravská kňažná Dobroslava sa mala stať manželkou aragónskeho kráľa, bola však počas cesty ku nastávajúcemu ženíchovi prepadnutá Arabmi, ktorí sa práve pokúšali dobyť celé územie Španielska a pomstili sa práve jej: sťali ju a čakajúcemu ženíchovi poslali iba jej telo. Zasvätili jej hlavný kostol v meste, ktorý nesie jej meno: Sv.Orosia. Poďme ale k samotnému festivalu. Išlo o typický „pochodový“ festival, podstatnú časť programu festivalu mohla verejnosť sledovať priamo v uliciach historického centra. V utorok bolo otvorenie festivalu, po trase približne poldruha kilometra s krátkymi zastávkami po asi 250 metroch sme predvádzali „drobné tančeky“. Prvý festivalový pochod sme ukončili rovnako ako všetci ostatní účastníci vystúpením v miestnom amfiteátri s „Očovou“. V stredu sme vystupovali pri altánku v miestnom parku s asi hodinovým programom pred vyše 500 divákmi. Tu si nás našli aj krajania žijúci v Jace už mnoho rokov a pomáhali nám potom s poznávaním histórie mesta. Denne absolvovali jeden až dva pochody s folklórom, so zastávkou napríklad aj pred miestnym rádiom Jaca, ktoré vysielalo živé vstupy z festivalu temer nepretržite. Aj nás zastavili tak na 20 minút a priamo na ulici sme odspievali a odohrali kúsok z nášho repertoáru. Vo štvrtok sme spolu s ďalšími šiestimi súbormi vystúpili v miestnej športovej hale s polhodinovým programom (Riečnická tancovačka, Terchovská muzika, moje fujarovanie a Turiec). V piatok sme v miestnej reštaurácii mali deň slovenskej kuchyne s typickými haluškami, ktoré deň predtým boli naučiť variť zodpovedného kuchára manželia Jánošíkovci. Namiesto bryndze použili miestny ovčí syr, ale halušky boli skoro dokonalé. Chuť do jedla sme výdatne podporili muzicírovaním, tančekmi z Terchovej či Turca a tiež našimi piesňami, ktoré na striedačku spievali Janka Valachová a dve Aničky – Jánošíková a Kovaľová. Podporiť nás prišla aj pracovníčka nášho konzulátu Erika Rechtoríková od nás z Bystričky. Večer sme boli vyhrávať pred niekoľkými barmi a reštauráciami, kde nás obsluha na oplátku pozvala na sladké víno či zmes piva a tonicu – popíjali sme ho zo špeciálnych nádob s úzkym hrdlom, kde sa nápoj nalieval tenučkým prúdom priamo do úst bez kontaktu s perami (možno kvôli hygiene), no nám to vlastne nerobilo žiadny problém... V nedeľu festival vyvrcholil poslednou „street parádou“, ktorá štartovala z historickej citadely uprostred mesta. Konečne sme mali možnosť vidieť ostatných účastníkov festivalu na jedenej kope a aspoň sa s nimi odfotiť. Paráda sa po zhruba poldruha kilometri končila za historickým centrom. Organizátori sa na tento záverečný program náležite pripravili a okrem slávnostnej tribúny lemovalo celú cestu tri až päť radov skladacích drevených stoličiek plných ľudí z Jacy aj zo širokého okolia. Atmosféra bola naozaj búrlivá: toľko skandovania, potlesku a povzbudzovania si neužijú ani mexickí futbalisti na majstrovstvách sveta. Konečne si viem predstaviť, ako chutí také povzbudzovanie, napríklad na karnevale v Riu. Starali sa o nás traja dobrovoľníci (Daniel, Letícia a Chara) a za veľký úspech možno považovať, že Daniel sa vo finálovej „street paráde“ okrojoval do Očovej a spieval: „A ja som z Hrochoti...“ Napriek drobným organizačným zmenám je možné hovoriť o veľmi úspešnom a dobre zvládnutom podujatí, z ktorého sa nám veľmi ťažko odchádzalo... Najlepšie sme kamarátili s neďaleko ubytovanými Poliakmi (Gorali z Podhalia), ktorí mali na folklór rovnaký názor ako my a spolu s niektorými Turčanmi prespievali nejednu noc. Samozrejme, hneď aj prvú... Po protestoch iných „profi súborov“, najmä Bielorusov, ktorých polovica bývala s nami a polovica s Poliakmi, zorganizovali usporiadatelia festivalu na druhú noc „tanc-pľac“ pred neďalekou železničnou stanicou. A bolo po protestoch... Okrem nás a Poliakov bola väčšina súborov štátnych, t.j. profesionálnych, ktorí potrebovali po vystúpení oddych. Bola to pre nich predovšetkým robota, nie zábava, ako pre nás... Poďakovanie patrí aj obidvom šoférom autobusu Mirovi a Mirovi, ktorí sa postarali o bezproblémový presun na 2550 kilometrov dlhej ceste. Cestou tam aj späť sme stáli osem hodín v Lido di Jesolo v Taliansku pri mori, kde sme mohli načerpať trochu síl na dlhom presune. Ovácie zožal aj slovinský colník, ktorý po vstupe do autobusu pozdravil Mira Jánošíka: „Dobar večar strýcu“ – to už sme boli skoro doma. Napriek narýchlo zorganizovaným náhradám v muzikách (Končekovci pre rodinné problémy necestovali, a tak ich nahradili legionári z ľudovej hudby Gader, ktorým za operatívnosť a prístup patrí veľká vďaka), ako aj ďalší „strýko“ Hanuliak s heligónkou a basičkou v terchovskej muzike boli nám ozajstnou oporou. x x x Toľko Milan Roob. Účasť Turca na festivale v Jace mala veľký ohlas nielen u samotných organizátorov, ktorí už medzičasom poslali požiadavku na účasť súboru na festivale v roku 2007, ale pre ďalší rok má súbor na stole neoficiálne pozvánky na ďalší festival do Španielska, ale aj Albánska. Veľké cestovanie ale niekedy prináša aj následné problémy, ktorým sa súbor, žiaľ, nevyhol, a tak v dôsledku onemocnení a nečakaných problémov u niektorých členov s ďalším uvoľnením v práci, museli Turčania na poslednú chvíľu odrieknuť účasť na zaujímavom podujatí vo východných Čechách – v Červenom Kostelci, kde mal Turiec uprostred augusta účinkovať v rámci 51. ročníka medzinárodného folklórneho festivalu s bohatou zahraničnou účasťou a pestrou programovou štruktúrou. Ostáva len veriť, že počiatočné sklamanie nielen cestovaniaschopných členov súboru, ale aj organizátorov rýchlo prebolí a Turiec bude môcť aj v Kostelci ukázať svoje tance a piesne. Do tretice všetko dobré platilo pre Turiec v tomto lete do slova i do písmena. Tretím zájazdom – a keď krátkym – bola účasť na Slovenskom dni v rámci Festivalu ľudovej kultúry v Krakowe 27. augusta, s účasťou remeselníkov, ľudových výrobcov a ľudových hudieb a súborov zo Žilinského, Prešovského a Košického samosprávneho kraja. Po vlaňajšom úspešnom 1. ročníku, aj s účasťou Turca, bol tento ročník festivalu v Krakowe ešte honosnejší. V sobotu sa totiž v Krakowe konal aj slávnostný ingres arcibiskupa Dziwisza (gen. sekretára zosnulého pápeža Jána Pavla II.) do Wawelu za účasti svetového duchovenstva, predstaviteľov poľskej vlády i prezidenta, veľvyslancov v Poľsku a festival ľudovej kultúry bol kultúrnou súčasťou celého slávnostného dňa. Preto sa celé podujatie uskutočnilo na Hlavnom rínku v Krakowe. Veľké festivalové javisko stálo pri známej Rauszovej veži. Koľko divákov ostalo z tých 30 - 40 tisíc účastníkov ingresu na festivalovom podujatí, je ťažko odhadnúť, ale kto pozná Hlavný rínok v Krakowe, ten vie, že je to obrovské námestie pre mnoho ľudí. Okrem Turca náš kraj reprezentovali ĽH Flajšovan, súbor z Oravskej Lesnej, z Prešovského kraja to bola folklórna skupina zo Sečovskej Polianky, za Košický kraj sa predviedol Folklórny súbor Zemplín z Michaloviec. Turčiansky program, postavený z tancov, melódií a piesní oravského a turčianskeho folklóru, zožal zaslúžený potlesk divákov i poďakovanie organizátorov. Leto - aspoň to folkloristické – už doznelo, ešte treba poďakovať vlastnému zriaďovateľovi – Juniorklubu Martin, tiež mestu Martin, VÚC v Žiline i ďalším subjektom za podporu pri realizácii zahraničných aktivít FS Turiec. Činnosť súboru už pomaly naberá obvyklý pravidelný rytmus nácvikov a prípravy nových programov a aktivít, z ktorých ako prvá by mala byť na prelome septembra a októbra séria výchovných koncertov prezentujúcich život a prácu vo folklórnom súbore, ako malé lákadlo pre nových záujemcov. V Turci ich radi privítajú. V týždni od 12. a 19. septembra budú robiť konkurzy do všetkých zložiek (tanec, spev, hudba). Stačí prísť a ktovie, možno o rok bude súbor baliť kufre s väčším počtom mladých Turčanov oddaných našim tradíciám.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Zelená Bratislava
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  3. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  4. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  5. Bezbariérové vozidlo
  6. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 153
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 118
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 136
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 744
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 762
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 366
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 409
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 264
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 184
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 936
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Turčania takmer týždeň zápasili s povodňami

V Turčianskych Tepliciach sa liala voda z polí od Dolnej Štubne, na Dubovom museli pre zaliatu cestu meniť dopravné značenie, v Blažovciach živel ohrozoval príbytky, v Rakove ratovali gazdovstvá a v Košťanoch sa rieka Turiec vyliala na rozsiahle územia.

Aj v Blažovciach sa už chystali vrecia s pieskom.

Hokejisti by mohli dostať peniaze do dvoch týždňov

Spojenie dvoch najvyšších hokejových súťaží zväz nepodporil. Nedovoľujú to normy.

Na ľade naraz trénuje len päť hráčov a brankár.
V nemocnici pribudlo ďalšie odberové miesto, testy už robia dva tímy.

Prezidentka Zuzana Čaputová v Martine, vyjadrila sa aj k celoplošnému testovaniu

So zdravotným personálom nemocnice sa rozprávala o tom, ako zvládajú nápor nových pacientov nakazených ochorením Covid –19, ale aj o tom, či sú personálne i lôžkové kapacity nemocnice dostačujúce.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes v Martine poďakovala všetkým lekárom aj zdravotníckemu personálu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?