Nedeľa, 17. január, 2021 | Meniny má NatašaKrížovkyKrížovky

Akí boli tí, ktorí tu spia?

Na prehliadke so sprievodkyňou po Národnom cintoríne Akiste si pamätáte na Želmíru Bukovskú a jej tisíc prekrásnych pohľadníc. Momentálne sa teší z nového prírastku – Franza Jozefa, po ktorom tak, ako sa aj v rozhovore priznala, túžila. Medzi našimi čita

Na prehliadke so sprievodkyňou po Národnom cintoríne Akiste si pamätáte na Želmíru Bukovskú a jej tisíc prekrásnych pohľadníc. Momentálne sa teší z nového prírastku – Franza Jozefa, po ktorom tak, ako sa aj v rozhovore priznala, túžila. Medzi našimi čitateľmi sa našla pani zo Sučian, ktorá jej ho vrelo darovala. Vlastne, vymenila za bylinky.. No nie o pohľadniciach to tentoraz bude. Už v predošlom článku sme čosi naznačili – okrem zberateľskej vášne sa venuje aj sprevádzaniu po Národnom cintoríne. Napodiv nič zaujímavé, no tí, ktorí prechádzku s ňou absolvovali, vedia, v čom tkvie záujem o túto pani všetkých školských či turistických zájazdov. Vonkoncom to nie je obyčajná prechádzka. Na svoje si prídu hlavne milovníci histórie, klebiet a pikošiek. Lebo spojenie týchto troch je základom jej výkladu. Aj my sme sa vybrali do zeleného hájika ticha po chodníku, ktorý kedysi vybudovala ako správkyňa vlastnými rukami. K cintorínu ju viaže viac ako práca. Tá ju nesmierne baví, no vie sa rozhorčiť, keď natrafí na vylomený kúsok z obkladu na chodníku. Nikto predsa nemá rád, keď jeho práca nie je vážená... Želmíra Bukovská patrí medzi tých, ktorým sa v živote ušla práca, z ktorej mala radosť. Počas pôsobenia v Matici slovenskej dostala za úlohu zbierať pre budúce Slovenské národné literárne múzeum osobné veci po známych osobnostiach. Mala teda možnosť nahliadnuť do súkromia nejednému spisovateľovi, ktorý jej podaroval niečo, čo sa v budúcnosti uplatnilo ako exponát výstavy o jeho živote a diele. No nie vždy stihla tieto osoby živé. Navštívila teda pozostalú rodinu, od ktorej sa podozvedala kadečo. I to, čo nemohla prezradiť ani nám... Takmer všetci, na ktorých sa pri zbierke upriamila, ležia za kamenným múrom Národného cintorína. Ozaj, viete, čomu môžeme vďačiť, že tento múr existuje? Búrke. „Začiatkom storočia sa prehnala Martinom hrozná smršť. Z holí sa lialo toľko vody, že so sebou stiahla aj skaly. Vtedajší richtár Švehla prikázal povinne každému zapriahnuť kone a voly a priviesť kamenie. Nimi vystavali múr,“ začala so zaujímavosťami z cintorína Želmíra Bukovská, a to sme ani neboli za jeho múrmi... Cintorín otvárajú obrovské mohyly. Jedna z nich patrí Jozefovi Hurbanovi Vajanskému. Želmíra Bukovská cestovala za jeho potomkami do Nového Mesta nad Váhom, kde dostala skutočne všetko. Brala, čo jej dali. Šéf v Matici sa jej potom smial, že je schopná vziať aj trenírky. Trenírky nevzala. Získala zato košeľu, v ktorej baťko Vajanský zomrel. Bola prestrihnutá, keďže mu ju nemohli vyzliecť. „Keď sa robila výstava a použili aj košeľu, niektorým návštevníkom pri nej vyhŕkli slzy,“ spomenula si na silu tohto odevu. Neďaleko v rodinnej záhradke našiel svoj odpočinok aj Viliam Paulíny–Tóth s manželkou – maďarskou zemiankou, ktorú si priviezol z dolnej zeme. Zaujímavý je už len tým, že prijal manželkino meno – Tóth. Želmíra Bukovská navštívila v Bratislave ich pravnučku, ktorá v tvári niesla dedičstvo po najkrajšej žene v Uhorsku. Zberateľka k nej prišla s jasným cieľom – po obraz Vajanského od maliara Milana Mitrovského. Staručká žena ju poslala na vysokú povalu samú, kde po dôkladnej inventarizácii našla Mitrovských troch. Krásna Paulínička jej ukázala i niekoľko kompromitujúcich listov, ktorých, žiaľ, obsah zatiaľ nie je zverejniteľný. V archíve mala list od Amálie Kašovicovej, nevydatej švagrinej Pavla Mudroňa, ktorý napísala kamarátke pani Kohútovej. Amália bola neskutočne klebetná žena a v tomto liste písala o tom, ako sa uviedla mladá Paulínička do spoločnosti, keď prišla do Martina. Vtedy bolo zvykom, že keď prišiel niekto do malého mesta ako bolo to naše, bolo jeho spoločenskou povinnosťou predstaviť sa. A keď tieto panie obišla, ony jej návštevu opätovali. Ktovie, ako sa dostal tento list do rúk práve tej, ktorej sa týkal. Aspoň si o sebe prečítala, ako Amália vtipne opísala jej oblečenie. Želmíra Bukovská časti z listu používa aj pri lektorovaní po cintoríne. Naša sprievodkyňa bola aj u manželky Jána Kostru v čase, keď zomrel. Na toto stretnutie má úsmevnú spomienku. Aj pani Kostrová bola žičlivá a pre múzeum dala pani Bukovskej kadečo. Odchádzala od nej riadne nabalená. Podopierala sa palicou básnika, a keď nastupovala do vlaku, priskočili k nej dvaja mládenci a aj s batožinou ju vydvihli do vzduchu, a potom do vlaku. Vtedy si uvedomila, aké je výhodné niekedy chodiť o palici... Aj u Kostrovho generačného druha - básnika Jána Smreka sa nasmiala. Smrekovcov navštívila na sklonku majstrovho života v jeho byte. „Chodil v župane, očičká mu len tak žiarili a bol úžasne vtipný. Jeho žena nám naňho začala donášať a on sa iba smial. Ponosovala sa, ako jej niekedy robí veľkú hanbu. Keď dostal titul národného umelca v Prahe, išli to s kamarátmi zapiť. Postupne prešli niekoľko krčiem, a keď prišiel nad ránom do poslednej, zistil, že diplom s titulom niekde zabudol. Tak obehli znova všetky krčmy a hľadali. Našli ju až v poslednej. Čašník mu ju dal do ruky s karhavými slovami, aký je nezodpovedný. Strašne mu vyčistil žalúdok.“ Za hrsť zaujímavostí a spomienok má aj na maliara Milana Thomku Mitrovského. Pri ňom je zvláštne už len to, že študoval v Prahe, Mníchove i Florencii, a predsa nevedel v tom čase jeho obrazy nikto oceniť. Mitrovskí preto treli veľkú biedu a maliar, aby uživil rodinu, chodil po domoch a predával obrazy. Ktosi po jeho smrti kúpil vilku, v ktorej žil. Aj s obrazmi. Tie sa stali pre nových majiteľov domu platidlom za jeho vynovenie pre údržbárov. „Ihneď som cestovala za jeho dedičkou – herečkou Hanou Meličkovou do Bratislavy a rozpovedala som jej, ako s jej dedičstvom nakladajú. Splnomocnila ma a ja som utekala po obrazy. Domáci ma usadili ma na truhlicu, ktorá bola prikrytá papierom. Keď som sa naň pozrela, zistila som, že je to Mitrovského kresba. Nuž takto si ho vážili. Keď som po ne prišla, dom bol zamknutý, len pred dverami bolo vyhodených 40 Mitrovského obrazov. Vtedy som celú noc od šťastia nespala,“ povedala so stále iskrivými očami od šťastia z dobrého úlovku Želmíra Bukovská, ktorá priniesla do múzea aj kúsok zo života prvej profesionálnej slovenskej herečky Hany Meličkovej. Od umelkyne, svojej osobnej priateľky, dostala časti kostýmu, v ktorom po prvýkrát vystupovala ako Salome. Dodávateľkou klebiet pre ich zberateľku bola aj historička Anna Gašparíková – Horáková, dcéra známeho martinského kníhkupca Jozefa Gašparíka. Ona sama už leží medzi postavičkami z rozprávania a stala sa zaujímavou aj pre návštevníkov cintorína. Želmíra Bukovská im rozpráva o nej, že ešte ako mladá dievčina sa zoznámila pred vojnou na Bystričke s prezidentom Masarykom a až po uši sa doňho zaľúbila. Postupne sa jej dievčenská láska zmenila na obdiv a odišla s ním do Prahy, kde sa stala jeho tajomníčkou. Vydala o tom aj knihu – U Masarykovcov. Prezidentova prítomnosť ju veľmi ovplyvnila – dostala sa medzi dva mlynské kamene. Medzi čechoslovakizmus, ktorý Masaryk zastával, a slovenské povedomie, ktorému ju od malička doma v Martine učili. Vedelo ju uraziť, ak Masaryk povedal niečo hanlivé na Štefánika, no nie vrátiť. S tetou Ančou, ako ju naša sprievodkyňa volá, absolvovala niekoľko prechádzok po cintoríne, ktoré sa nezaobišli smiechom. Teta Anča vedela na každého, pri ktorom sa pristavili, niečo pikantné. Mária Bogyaová je trošku menej známa martinská ochotnícka herečka, ktorá sa rada súdila pre každú maličkosť. Aj o to, že popod jej plot podliezajú „susedovie“ korene zo stromu. V staršom veku zas vyhlásila, že si už čoskoro po ňu príde smrť a treba sa na to pripraviť. Obliekla sa do taftových kostolných šiat, ľahla do postele a do rúk na prsia položila Národné noviny a čakala. Nehovorila, s nikým nekomunikovala. Keď ani po troch dňoch smrtka neprišla, pocítila veľký hlad. Zavolala si jednu z neterí a povedala, aby jej navarila známe turčianske jedlo – žgance, čo bolo uvarené pšeno na kašu, z ktorej kúsky sa hádzali do roztopených škvariek. Žila ešte štyri roky. Ani jej muža klebety neobišli. Živil sa predajom koní a z jedného jarmoku sa vrátil s ubolenou nohou. Slúžka mu vyzula čižmu, z ktorej vybehla myš. Stihla mu obžrať jeden prst. Pri hrobe Eleny Ivankovej, vnučky M. Hodžu, Želmíra Bukovská stíchla i smiala sa zároveň. Ivanková, žiaľ, patrí medzi tie, o ktorých hovoriť nemôže. Postáli sme tu ešte chvíľu, lebo aspoň na jej polovičku čosi prezradila. „Milan Ivanka bol v Martine veľmi obľúbeným advokátom, hoci trošku s netradičným správaním. Pochádzal zo zemianskeho rodu, no nemal veľké spôsoby. Ak mu prišiel klient, s ktorým sa nevedel dohodnúť, otočil ho smerom k dverám a kopal ho do zadku dovtedy, kým nebol za dverami,“ smiala sa nad touto postavou z histórie. Smiech ju nadlho neopustil, lebo na Národnom cintoríne je pochovaný aj zakladateľ slovenského požiarníctva Jozef Kohút. „V Martine bol veliteľom požiarníckeho zboru, čo bola veľká česť. Keď požiarnici pochodovali mestom cvičiť a hrala im pritom hudba, zvykli si z neho „utiahnúť“. Zahli do bočnej uličky a on si dirigoval a hrdo vykračoval po ulici sám. Všetci sa mu zato smiali,“ prezradila na veľkého požiarnika. Potom sa postavila doprostred cintorína a v skratke pospomínala každého, na koho si v tej chvíli spomenula: „Naďa Hejná bola zaľúbená do maliara Moľa Bazovského, no životnej láske s chudobným umelcom bránila jej matka, u vnučky prvej predsedníčky Živeny Anny Pivkovej som v Prahe našla jeden z desiatich memorandových pohárov, Hana Gregorová – Tajovská sa stala obeťou klebiet spomínanej Amálie Kašovicovej, ktorá emancipovanú spisovateľovu manželku neustále sledovala, či nemá pletky s inými. Maliar a fotograf Pavol Socháň bol rovnako ako Mitrovský chudobný, no na rozdiel od neho mal šesť detí a prísnu manželku, ktorej musel odovzdávať všetky peniaze. Spisovateľa Joža Nižňánského som našla ešte živého. Venoval Matici vyšívaný obal na uloženie listín, ktorý mu vyšila manželka k narodeninám. No a Benka?“ mávla rukou. „Ten chodieval k nám, s mužom hrávali karty. Volala som ich staré hlavy, lebo sa ich zišlo niekoľko a hrali aj do rána. Bol milý, priateľský a zbožňoval moju zemiakovú babu. Na ruke mal od farieb vyrážku, ktorú som mu vyliečila bylinkami. Dal mi za to obrázok aj s venovaním. Kedysi sme museli mať na byte nájomníkov, nuž sme jednu izbu prenajali trom ošetrovateľkám. Vždy ráno týmto starým hlavám popreväzovali šnúrky na topánkach a keď ráno odchádzali, nemohli sa obuť...“ Táto strana je len zlomok z toho, čo Želmíra Bukovská vie, no z pochopiteľných dôvodov tají. Niekoľkí potomkovia predsa len stále žijú... Avšak zaujímavé návštevy a príhody ju prinútili vždy vziať do ruky papier a pero a zapísať si ich. „Raz ich možno vydám,“ rozlúčila sa s nami prorokujúc.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  4. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  5. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 048
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 233
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 8 015
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 589
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 332
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 6 953
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 317
  8. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 224
  9. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 214
  10. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 208
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

FOTO: Ako Martin porazil Topoľčany

V šesťbodovom súboji Martinčania v piatok zdolali Topoľčany 4:1 a upevnili si tak druhé miesto v tabuľke. Dnes o 18. h hrajú naši v Dubnici.

Ľadová plocha v Tepliciach potrebuje prekrytie, mesto zháňa peniaze

Zatiaľ mesto investuje do údržby súčasnej infraštruktúry.

V Tepliciach by chceli prekryť ľadovú plochu.

Aké mená sa vlani najčastejše dávali detičkám v Martine? Tu je odpoveď

Najviac pribudlo Martinov, Michaleov, Matejov, ale i Michael, Zuziek či Nel.

Ilustračné foto

POTULKY TURCOM: Z Turčianského Jasena cez Mažiarky na Bukoviny

Braňo Šimko, autor blogu Turčianska záhradka, má pre vás ďalší tip na turistiku v Turci s množstvom nádherných výhľadov.

Pohľad na Kečku.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Druhý deň testovania v Nitre: Miera pozitivity klesla pod percento

Otestovať sa prišlo vyše 14-tisíc ľudí. Pozitívnych bolo podstatne menej ako pred týždňom.

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

Hľadá sa nezvestný Martinčan

Naposledy sa nachádzal vo Valčianskej doline.

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Už ste čítali?