Za všetkým je drina a až za ňou je to pekné

nikol v januári) oslávia desať rokov svojej existencie, ktorá bola, ako inak, plná víťazstiev. Pochádzajú z najlepších Keď v apríli vedúci tanečného klubu Miro Furgalák zistil, že majstrovstvá Slovenska sú o dva mesiace skôr než zvyčajne, zháčil sa. Choreografia, s ktorou mali vystúpiť, bola zatiaľ iba v jeho hlave. Behom mesiaca ju z hlavy vyňal a nacvičil spolu so svojím súborom. Všetci si vydýchli. No na tréningu pár hodín pred súťažou si jeden z tanečníkov tak dokaličil prst, že museli hľadať náhradu. Odmietol ju a odtancoval si svoje aj so zašitým prstom. Ars Dynasty vyhrali. S touto istou choreografiou (Pandora´s box... don´t open it) vyhrali aj 3. septembra v Žiline na majstrovstvách sveta. Sú najlepšími, lebo pochádzajú z najlepších... Veľká časť Ars Dynasty má svoje korene v skupine DD Factor, liahne najvzácnejších talentov. Tu sa „zrodili“ terajší choreografi Miro Frolo, Miro Furgalák, "párovkári" Ľuboš Žiak, Monika Vrzuková a svojho času si tu tanečné kreácie nacvičovala aj Jana Kirschner. Pred viac ako desiatimi rokmi sa tento úspešný kolektív rozdelil, no o dôvode obaja aktéri – Miro Frolo i Miro Furgalák radšej mlčia. Na staré hriechy treba predsa zabudnúť... DD Factor ostal, zmenil štýl a znížil rady svojich členov. Mnohí odišli k Mirovi Frolovi, aby sa z nich stali niekoľkonásobní majstri. K Deep Martico pribudol na martinskej tanečnej scéne pred desiatimi rokmi v januári Ars Dynasty. Ten už v prvom roku svojho zrodu začal žať úspech za úspechom a žiaden rok sa odvtedy nezaobišiel bez neho. Všetci svoje spoločné víťazstvá pripisujú trénerovi a choreografovi v jednej osobe Mirovi Furgalákovi alias Furgimu. Miro Furgalák začínal v novom klube ako radový tanečník, neskôr ho začal obohacovať inak. V roli tanečníka i choreografa je čistým samoukom. Čiastočné telesné postihnutie ruky mu zabránilo venovať sa tomuto umeniu profesionálne. „Tancoval som už ako dieťa a keď som vystupoval sólovo, vymyslel som si taký štýl, aby mi nebolo vidno ruku. Vedel som to tak dobre zakrývať, že 95 percent porotcov o mojom postihnutí ani len netušilo,“ prezradil líder skupiny, ktorému prislúcha byť otcom každej myšlienky novej choreografie. O jej rozvíjanie sa zasluhuje potom celá skupina. Ich úspech sa zakladá na jazzovej „baleťáckej“ technike – točke, skoku a lifte, teda zdvíhačke. O Mira Furgaláka mali záujem aj profesionáli. Ponuky do muzikálov však odmietol. „Hoci pochádzam z Oravy, som veľký martinský lokálpatriot a z tohto mesta nechcem odísť,“ vyznal sa. S „deepákmi“ si neprekážajú Uvedenie novej skupiny, ktorá začala fungovať pod hlavičkou posádkového klubu na scénu upriamilo pozornosť. Nielenže bol ich príchod poznačený rozpormi, ale každý očakával, či si skupina dokáže udržať doterajšiu úroveň a dosiahnuť tú, akú zatiaľ získali „deepáci“. „Začiatky boli ťažké, no po roku – dvoch sa všetko utriaslo a išli sme každý vlastnou cestou. Deepáci robia iný štýl ako my, venujú sa súťažným choreografiám, ja skôr malým formám, teda vystúpeniam v zahraničí, tancovaniu na zákazku, v televíznych programoch. Neprekážame si navzájom a aj keď sa stretneme na súťaži, je tam málo trecích plôch. Nechcem spomínať na malé či tie väčšie konflikty, radšej poviem, že sa navzájom provokujeme. V tom dobrom zmysle slova. Úspechy na druhej strane nás podnecujú k vyšším a lepším výkonom,“ vysvetlil Furgalák. Ak sa tanečník zrazu cíti lepšie v štýle „u susedov“, zriedkavé preskoky obaja Mirovia tolerujú. Medzi tanečníkmi oboch skupín nevládne nenávisť, ako by každý očakával, ale kamarátstvo. „Na majstrovstvách si držíme vzájomne palce, podporujeme sa,“ hovoria tanečníci z Ars Dynasty. Dobrým štartom im boli aj prvé súťaženia so scénickou choreografiou Odysea Zeme roku 1995. Vychytali všetky tituly, aké sa dali. Sám Furgi vtedy zatancoval so sestrou Alenkou duet, za ktorý dostali titul majstra Slovenska. Ním vlastne odštartovali sériu ocenení, ktoré neskôr získali ako skupina. Bez pohárov a medailí sa odvtedy domov nevracajú. Nepochybne najcennejšími sú prvý titul z majstrovstiev Slovenska (1999) a sveta (2004). Oba si už obhájili... Časom scénické choreografie vymenili za disco show formácie, v ktorých vynikali ako novátori. Raz sa pred porotou ukázali v novom šate. Svoje telá vlnili v rytme rockovej hudby, neskôr použili niečo odvážnejšie – ešte tvrdšiu hudbu od Prodigy, ktorá bola dovtedy dosť tabu. No druhý rok ju požívali všetci. „Všimli sme si, že od nás konkurencia odkukáva. Ale vidno aj to, že preberajú prvky z trendových videoklipov, ktoré je ‚nebezpečné‘ pozerať. Ja sa nimi nechávam iba inšpirovať. Tieto detaily si však porota nedokáže všimnúť. Preto tvrdím, že najlepším kritikom je sám tanečník,“ prezradil Miro Furgalák. Dve stálice na nebi Ars Dynasty Zhrnúť 10 rokov do jedného slova sa nedá. Miro Furgalák sa inak ako „pekné časy, zlé časy“ vyjadriť nevedel. Zlými časmi myslel odchod staršej generácie, čo takmer ohrozilo existenciu Ars Dynasty. Vymenila ju mládež, ktorá vraj nemá takú výdrž a chýba jej väčšia zanietenosť. „Staršia generácia bola spontánna, mala záujem niečo robiť. Títo mladí chcú vyjsť na parket a za týždeň sa chcú stať majstrami sveta,“ charakterizoval generačné rozdiely tanečníkov ich tréner. Staršiu generáciu považuje za základ kolektívu. „Mladí predsa potrebujú podporu, vzor, niekoho, kto by ich tlačil ďalej.“ Furgi momentálne trénuje štvrtú generáciu tanečníkov, pričom sa venuje iba hlavnej vekovej kategórii, kde najstarším členom je 34-ročný Maťo. Juniorov cibrí Miro Kaška, deti Miro Repčík. Skupina sa stala od svojho prvopočiatku prechodným domovom pre asi tristo tanečníkov. Stálicami sú iba Furgi a Vlaďa Hoťková. Obaja vydržali tvrdú drinu v skupine celých 10 rokov. „Neviem o ničom, čo by som musela obetovať kvôli tancovaniu, čo by som dnes ľutovala. Možno len nudu,“ obzrela sa za seba tanečníčka, ktorú do Ars Dynasty priviedla jej spolužiačka Alenka Furgaláková. „Spomínala mi, že brat zakladá novú skupinu a potrebuje čo najviac ľudí. A keďže som už od malička rada tancovala, veľmi som sa tomu potešila,“ povedala 25-ročná Vlaďa. S tancovaním chcela niekoľkokrát skoncovať, no zatiaľ vždy neúspešne. „Akosi sa neviem od nich odtrhnúť. Vekovo sme veľmi rôznorodá skupina. Ale vieme si k sebe nájsť cestu.“ Peknými časmi sú, samozrejme, víťazstvá. Tým predchádza tvrdá drina. Niekoľko tréningových dní v týždni, ktoré sa nahusťujú pred súťažou a zaberajú členom – študentom i pracujúcim s rodinou - všetok voľný čas. „Za všetkým je drina a za drinou je to pekné,“ odľahčuje Furgalák. Aby mohla skupina za víťazstvami vycestovať, musí si na seba zarobiť. „Vystupovali sme v takmer všetkých okolitých krajinách. Dostali sme pozvanie aj do Ameriky, južnej Afriky alebo Moskvy. Žiaľ, všetko zlyhalo na nedostatku financií,“ posťažoval sa tréner, ktorý zabezpečuje chod klubu komerčnou cestou. Tanečníci vystupujú na festivaloch, v televíznych reláciách. Najvýraznejšie sa dostali do povedomia na Oklamčákových súťažiach krásy. Nedávno si napríklad zatancovali aj na koncerte Kate Ryan s jej predskokankou Veronou, ktorá si ich zavolala aj na ostatné svoje vystúpenia. Ars Dynasty sa zviditeľnil aj prostredníctvom dvoch tanečníkov - finalistov Miliónového tanca Evky Beňovej a Mareka Sojku, ktorí sa prebojovali až do semifinále v Egypte. Počas letnej sezóny sa chodia každroročne vytancovať na Ibizu, ktorá je strediskom tanca. Tu sa tancuje 38 hodín denne. „Fofry“ s kostýmami Medzi tanečníkmi nie sú Ars Dynasty známi len ako absolútna špička, ale aj ako skupina, ktorá má večné problémy s kostýmami. „Furgi dal ušiť kostýmy mladým krajčírkam, ktoré nám ich mali doniesť deň pred odchodom na ktorési majstrovstvá. Odkázali nám, že trošku budú meškať a prinesú nám ich ráno k autobusu. Napokon však s nami cestovali s prísľubom, že ich dokončia v autobuse. Keď sme si ich mali obliecť, zistili sme, že z 24 majú hotové iba štyri. Neostávalo nám nič iné, iba sa do procesu šitia zapojiť. Postrihané kúsky látky sme dávali dokopy tým, čo sme narýchlo našli. Aj zošívačka na papier sa vtedy zišla... Našťastie sme to stihli a počas tancovania sme sa modlili, aby švíky nepovolili a všetko sa tým nepokazilo. Švíky nič nepokazili, lebo nepraskli. Za to sa nám vtedy nepodarila zdvíhačka...,“ spomenula si na jednu zo súťaží, ktorá mala pre celý súbor príchuť adrenalínu. Inokedy zas prišli oblečení v silónkových pančuškách, ktoré si priamo pred vystúpením prevliekali cez hlavu a obmotávali okolo rúk, všetci sa im smiali, či si zas zabezpečujú oblečenie na poslednú chvíľu. Tento kostým bol však originálom. A aby v tejto tradícii nezaostali, aj na majstrovstvách sveta mali drobné problémy. Jeden z členov si zabudol doma časť kostýmu. Na poslednú chvíľu ho zohnal – zabehol si ho dokúpiť do najbližšieho nákupného centra. Súťažné pobyty sú naozaj akčné. Napríklad keď v Prostějove hľadali ubytovňu a bez opýtania sa v tlupe pustili za dvomi Čechmi v domnienke, že tam idú tiež a dovedú ich tam. Po pol hodine sa však od nich dozvedeli, že oni idú domov... A tak v rýchlosti hľadali aspoň nejakú telocvičňu. Školník im zakúril a odvtedy, keď idú do Prostějova, inde ako v telocvični už prebývať nechcú.