pci na úrovni, predvádzali zatváracími nožíkmi, ktoré mali okrem veľkého noža aj malý nožíček a iné čudá. Boli to užitočné aj celkom neužitočné nástroje, ale platila zásada, že čím ich bolo viac, tým väčší macher bol majiteľ nožíka. Postupne, ako sme vyrastali a mali aj viac peňazí, zväčšovali sa a samozrejme aj draželi naše vreckové nožíky. S takým švajčiarskym armádnym nožom sa rád pochválil aj štyridsať či päťdesiatročný chalan. Boli to celé vreckové dielne a väčšinu z tých krásnych, lesklých, pochrómovaných nástrojov nikdy nikto nepoužil. Najnovší a najväčší zázrak je asi vreckový nôž s výškomerom. A teraz ma tromfnite! Čo ale nikdy nesmelo na vreckovom noži chýbať, bola vývrtka. Na vojenčine, na výletoch, na rôznych brigádach, ako sme radi hovorili „v divočine“ , to bol nástroj veľmi často používaný. Zdá sa mi, že na takej stavbe chaty bola vývrtka na vreckovom noži používaná rovnako často ako lopata alebo sekera. No je možné, že sa mýlim. Vreckové nože sa kupujú, strácajú, možno aj kradnú, ale celkovo pribúdajú. Aspoň u mňa.
Keď som sa nedávno pristavil pri svojej malej zbierke vreckových nožov, uvedomil som si, že som už veľmi dávno nepoužil z nich vývrtku. Čím to je? Je to asi preto, že vreckový nožík s vývrtkou patrí k onej ,,divočine“, patrí k spôsobu života, ktorým už nežijem. Škoda. A čo keby som si dal vreckový nožík s vývrtkou do vrecka a vyrazil do DIVOČINY! S tým obľúbeným starým nožíkom, ktorý už niečo zažil a vôbec ani nemusí mať výškomer...
Autor: František Ličko