Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Len dobré školstvo vychová dobrú mládež

Od roku 1990, keď sa začala kríza v martinských ZŤS, začalo ju kopírovať aj učňovské školstvo v SOUS. To bolo akýmsi zrkadlovým obrazom deja rozpadávania sa strojárskej fabriky. Nebolo sa treba čudovať, veď rodičia, ktorí v minulosti videli budúcnosť svo

jich detí v pokračovaní strojárskej tradície, po stresoch a šokoch z prepúšťania, celkom logicky prestali svoje deti smerovať do tejto školy. Tá mala roky veľké problémy naplniť školské lavice a vôbec zachrániť materiálno-technický, ale aj duševný kapitál, ktorý nesporne mala. Ak chcela prežiť, museli v nej začať učiť aj niektoré iné – nestrojárske odbory, aby to ťažké obdobie odvrhnutia strojárstva prekonali. „Teraz, po pätnástich rokoch už cítiť obrat aj v Turci. Potvrdzuje sa, že strojárstvo tu má korene, možno najsilnejšie v celom Žilinskom samosprávnom kraji, ktorý zanedlho, myslím si, bude jeho baštou na celom Slovensku,“ tvrdí riaditeľ martinského SOUS Jozef Zanovit, s ktorým sme hovorili najmä o budúcnosti tejto školy.
Kedy ste začali pociťovať pozitívne trendy oživovania záujmu o výučbu strojárskych profesii?
Ešte prednedávnom mal každý strojárstvo vryté v pamätí, ako špinavú ťažkú profesiu. Vybavenosť dielni bola veľmi slabá, životné prostredie bolo ťažké. Sami sme to prežili na vlastnej koži. Našťastie, začali vznikať aj menšie fabričky s podstatne lepším vybavením, s modernými NC strojmi a so zaujímavým programom, navyše aj slušne platené. Podnikatelia sa začali správať sociálne voči svojim zamestnancom. Veľkým pozitívom bolo, že tu prichádzali aj väčšie fabriky – ako je Volkswagen Martin a začali sa chytať ďalšie naše, povedal by som, že už materské, ako je Lombardini, Viena International a aj ďalšie. Ľudia začali vidieť, že to s tým strojárskym zameraním a uplatnením nie je v Turci až také zlé. Situácia sa začala stabilizovať. Určite, príchod Vokswagenu na Slovensko a do Martina poriadne pohol strojárskym povedomím a navyše už tu, blízko Martina, máme aj ďalší automobilový závod KIA. To je jasný signál pozitívneho obratu.
Dôležité bolo, že tieto fabriky si uvedomili, že pre ich budúcnosť bude to najlepšie, ak začnú s vami užšie spolupracovať...
Máte pravdu. Spolupráca s týmito fabrikami je na veľmi dobrej úrovni. Naši žiaci do nich chodia nielen na prax, ale po skončení školy predovšetkým tam nachádzajú uplatnenie. Poviem príklad. Na konci školského roku sme mali okolo sto vyučených absolventov. Keby ich bolo aj tristo, všetci sa uplatnia na trhu práce. K nám do školy prišlo minimálne desať personalistov z rôznych závodov – dokonca aj z Čiech, s konkrétnymi ponukami a zmluvami do odborných profesií. Toto je ten dôležitý moment, na ktorý sme tak dlho čakali. Pritom aj v Turci – napríklad v priemyselnom parku medzi Martinom a Sučanmi, kde sa vytvárajú a budú vytvárať nové pracovné príležitosti, to len znásobí záujem o našich absolventov.
Vieme, že už máte podpísanú aj dohodu s automobilkou KIA...
Áno, dohoda je podpísaná. Boli u nás niekoľkokrát ich personalisti aj výrobní manažéri. Naša škola sa im páčila. Podľa ich vyjadrenia prešli celý Žilinský samosprávny kraj a usúdili, že sme najlepšie vybavená škola pre odbory, ktoré potrebujú. Sme jedna zo štyroch škôl v kraji, v Turci len jediná, s ktorými podpísali dohodu o spolupráci. Zmluva je podpísaná na exkluzívnej báze.
Spomenuli ste, že strojárstvo už prestáva byť čiernym remeslom, že na pracoviská prichádza nová technika. Ako je škola vybavená a pripravená aby mohla vychovávať odborníkov?
Dokážem to posúdiť. Po vyučení som v sedemdesiatych rokoch robil na pracoviskách v hutách, viem, o čom bolo čierne remeslo. Podmienky sú teraz iné. Technika si prerazila cestu do výrobných hál. Mnohé pracoviská evokujú dojem, že ste v škole. My sme sa museli prispôsobiť týmto podmienkam. Len oproti vlaňajšku sme dokázali pripraviť jedenásť nových učební. Tým sme rozšírili rozsah uplatnenia našich absolventov. Našou výhodou je, že kopírujeme požiadavky trhu a naše maturitné odbory, ale aj učebné odbory sú presne identické s tými, ktoré spomínané fabriky potrebujú. Trend vedenia školy je taký, že našim maturantom dávame aj výučný list a komplexne ich pripravujeme na posty stredno-technických kádrov. Samozrejme, sústreďujeme sa aj na trojročné odbory. Ale paradoxne, už je problém získať na trojročný odbor žiakov, lebo cítime pretlak škôl.
Ako sa vám v tejto konkurencii darí získavať žiakov do prvých ročníkov?
Od roku 2000 máme stúpajúci trend nielen v rámci SOUS, ale aj na Strednej škole podnikania. Ak sme do spomínaného roku do
SOUS brali 108 žiakov – prvákov, tak teraz v tomto školskom roku to bolo až 215. To potvrdzuje markantný rast záujmu. Ak to spočítame spolu zo Strednou školou podnikania, tak v prvých ročníkoch máme spolu 270 žiakov. Otvorili sme jedenásť tried prvých ročníkov. To sa nám darilo len pred rokom 1989. Momentálne u nás študuje 915 žiakov.
Vieme, že sa vám darí pri vybavovaní technického zázemia školy pomáhať si peniazmi z európskych grantov...
Podarilo sa nám vyhrať tri granty. Z ministerstva školstva v oblasti sociálnej sféry a využitia. Jeden grant vyhrala Stredná škola podnikania na rozšírenie cvičnej firmy. Ide o ekonomický smer. SOUS vyhralo dva granty – štúdium pre dospelých v nadväznosti na CNC techniku a rovnako aj pre našich žiakov. Išlo celkom o štyri milióny korún, ktoré takto prišli do našej školy. Určite za to patrí aj vďaka našim učiteľom a majstrom, ktorí dokážu realizovať progresívne myšlienky do takej miery, že si ich komisia vybrala. Viaceré učebne sme vďaka tomu vybavili veľmi dobrou technikou.
Zriaďovateľom SOUS je Žilinský samosprávny kraj. Aká je spolupráca a ich podpora pri realizovaní vašich zámerov?
Vedenie samosprávneho kraja už niekoľkokrát navštívilo našu školu. Ceníme si ich záujem o nás, aj konkrétnu pomoc. Aj vďaka tomu sme dnes tam, kde sme. Poviem jeden príklad. Cez prázdniny k nám prišiel župan z Békeescsaby – mimochodom inžinier - strojár. Keď prešiel našu školu priam spontánne nám povedal: - Takú školu my v Maďarsku nemáme. My sme si všetko porušili. Klobúk dolu pred vedením tejto školy, že ste si ju zachovali na takejto úrovni a pre takúto formu učenia, ktorá bude v budúcnosti dôležitá pre tento región. Ale vrátim sa k otázke, podľa mňa, osemnásť odborných učilíšť je na tento kraj málo. Každopádne, treba tento systém zachovať – lebo nie všetci môžu študovať na gymnáziu. Sú aj žiaci, ktorí musia mať možnosť sa vyučiť. Možno si neskôr urobia aj maturitu. Dôležité bude, aby našli uplatnenie a boli schopní uživiť rodinu. Z tohto hľadiska Žilinský samosprávny kraj to správne vedie s cieľom zachovať aj takéto školstvo.
Už to, že do regiónu prichádzajú zahraniční investori vás zrejme núti prepracovať systém výučby a za jednu z priorít si vybrať aj učenie cudzích jazykov...
Samozrejme. Tak ako na každej strednej škole, aj u nás sa vyučuje angličtina, nemčina, francúzština a ak by mal niekto záujem aj ruština. Predsa dnes prekonávanie jazykových bariér ide s odbornosťou ruka v ruke. Je to jedna z našich priorít.
Kedysi sa školy starali aj o voľný čas študentov, veľký priestor venovali kultúrnym a športovým aktivitám. Vy ste športovec, navyše škola má výborné podmienky pre rozvoj športových aktivít. Využívate to v dostatočnej miere?
Máme vynikajúce podmienky pre šport. Kedysi bolo naše SOUS jedno zo štyroch na Slovensku, ktoré boli vybavené komplexne. Všetko to tu funguje. Žiaci, ak chcú, si nájdu cestu na športovisko. Aj doteraz funguje krúžková činnosť. Máme okolo osemnásť športových krúžkov. Na našich športoviskách trénujú rôzne kluby. Záleží len na žiakoch, ako sa chytia príležitosti a využijú to, čo tu máme k dispozícii.
Ste aj riaditeľom Strednej školy podnikania, ktorá sa nachádza v priestoroch SOUS. Vieme, že je veľký záujem o štúdium na tejto škole...
Je to veľmi zaujímavá škola a je o ňu veľký záujem. Mimochodom, aj päť našich učiteľov dalo práve sem vyštudovať svoje deti. Jej absolventi majú veľmi dobré uplatnenie pre malé a stredné podnikanie. Viem dokonca o tom, že nemáme ani jedného nezamestnaného absolventa tejto školy. Väčšina študuje na vysokých školách, alebo sú dobre umiestnení. Pre našu školu je to taký katalyzátor. Sú tam veľmi dobrí žiaci. Je to podnikateľsko-ekonomický smer a tie prvky sa presne prenášajú aj do strojárstva, ale funguje to aj naopak. Je veľkou výhodou, že škola je vedľa nás. Vo svete je to bežné. Napríklad, máme družbu s francúzskym Rouen, kde je učilište vedľa gymnázia. Je bežné, že z gymnázia slabší prejdú do učilišťa a lepší zasa opačne. Taký trend je aj u nás. Žiakov na tejto škole je menej – je ich okolo 260. Vždy otvárame dve triedy, aby sme trh nepresýtili. Od klasickej ekonomickej školy sa odlišujeme tým, že tu sa maturuje z klasického podnikateľského plánu. Už od tretieho ročníka robia žiaci podnikateľský plán a na maturite ho obhajujú. Som rád, že mnoho absolventov tejto školy vedie firmy, alebo sú v nich na rôznych postoch. Je to škola, ktorá má budúcnosť.
Kedysi škola pripravovala aj veľa absolventov popri zamestnaní. Funguje to aj teraz?
Naša škola má široký dosah na región. Máme dobrú spoluprácu s úradom práce. Takmer všetky kurzy prechádzajú cez nás – myslím, napríklad, aj zváračskú školu, v ktorej robíme aj štátne zváračské skúšky podľa európskej normy. Mnohí nezamestnaní ľudia sa u nás rekvalifikujú. No a pre dospelých máme aj denné aj večerné štúdium v strojárskych odboroch. Každý rok otvárame jednu takúto triedu. Navyše, na Strednej škole podnikania máme dvojročné postgraduálne vzdelávanie pre verejnú správu. Sme jediná škola v Žilinskom kraji, ktorá má takéto štúdium.
Dlhé roky pôsobíte v školstve, navyše ako športovec pracujete s mládežou. Je dnešná generácia iná, ako boli tie predchádzajúce?
Všetci rodičia rozumieme škole, lebo všetci sme chodili do školy. To je rovnako ako tí, ktorí chodia na futbal, majú pocit že mu rozumejú. Tak podobne je to aj so školstvom. Ale, musíme si uvedomiť, že je niekoľko vecí, ktoré túto generáciu zmenili. Pri tom všetkom sa nám trošku rozpadol systém záujmovej činnosti žiakov. Na druhej strane na nich vplýva viacero vecí a javov negatívne. Tridsať rokov trénujem džudo mladých aj dospelých, aj z tejto pozície to dokážem posúdiť. Ešte nedávno boli iné možnosti aj u nás, bývalá telovýchovná jednota mala tisícky činných športovcov, športom sa vo všeobecnosti darilo. Osemnásť klubov bolo v ligách. Mládež mala širšie možnosti zaoberať sa zmysluplnejšou činnosťou, ako má často teraz. Funkcionári robili dobrovoľne – zadarmo. Dnes je to všetko na komerčnej báze a hodilo sa to na chrbát rodičom. To sú vplyvy, ktoré sa mládeže dotýkajú. Napriek tomu tvrdím, mládež je taká, ako bola kedysi, nie iná, len sa jej treba venovať, treba si ju pestovať. No a je tu jedna rovnica - keď chceme pestovať mládež, musíme si pestovať aj školstvo.
SOU strojárske,
Červenej armády 25, Martin
V školskom roku 2006/2007 bude prijímať žiakov základných škôl do nasledovných odborov:
Štvorročné študijné odbory končiace maturitnou skúškou:
2411 4 00
mechanik nastavovač
2412 4 00
mechanik číslicovo riadených strojov
2413 4 00
mechanik strojov a zariadení
2419 4 00
operátor ekologických zariadení
2426 4 00
programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení
2672 4 08
mechanik elektronik
2682 4 00
mechanik počítačových sietí
Trojročné učebné odbory končiace výučným listom s možnosťou pokračovať v nadstavbovom dennom alebo štúdiom popri zamestnaní na získanie maturity:
2423 2 00
nástrojár
2431 2 00
operátor v kovoobrábaní a službách
2433 2 00
obrábač kovov
2436 2 00
modelár
2464 2 01
strojný mechanik – stroje a zariadenia
2466 2 02
mechanik opravár – stroje a zariadenia
2466 2 08
mechanik opravár pre renováciu poľnohospodárskej výroby a kováčstvo
2487 2
autoopravár
01 autoopravár – mechanik
02 autoopravár – elektrikár
03 autoopravár – karosár
04 autoopravár - lakovník
3675 2 00
maliar
6475 2 00
technickoadministratívny pracovník
Nadstavbové štúdium:
DF – denná forma,
VF – večerná forma
2414 4 01
strojárstvo – výroba, montáž a opravy prístrojov, strojov a zariadení VF
2414 4 02
strojárstvo – obrábanie materiálov VF
2414 4 04
strojárstvo – podnikanie a služby DF
6476 4 00
technicko - ekonomický pracovník DF
Dvojročné učebné odbory:
2478 0 00
strojárska výroba
6449 0 00
technické služby
v autoservise
Stredná škola podnikania, Červenej armády 25, Martin
6341 6 00
škola podnikania –
4-ročné maturitné štúdium pre malých a stredných podnikateľov
6308 6 00
verejná správa – pomaturitné kvalifikačné štúdium

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  5. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  6. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  7. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  8. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  9. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  10. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  1. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  4. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  5. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  8. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 174
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 505
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 566
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 368
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 15 389
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 12 758
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 216
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 601
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 375
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 539
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Testovanie v Martine nebude podľa abecedy

Počas víkendu od 31. októbra do 1. novembra v Martine prebehne celoplošné testovanie obyvateľstva na prítomnosť ochorenia Covid – 19 za účasti 50 odberových tímov.

Ilustračné foto

Zamerali sa na školu

Vymenili aj personál.

Investície do vzdelávania a školy považujú v Jazernici za kľúčové.

V niektorých stretnutiach nemal kto zmeniť tempo hry

Tím Dynama striedal na jeseň lepšie výkony so slabšími. Podľa kormidelníka Zdenka Veselovského mohli jeho zverenci v dvoch či troch zápasoch zabrať viac.

Peter Koleno patrí medzí lídrov diviackeho tímu.

Rodičia spojili sily

Urobili radosť škôlkarom.

Pieskovisko má nad sebou praktickú sieť.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie v liptovských mestách.

V Martine bude obyvateľov testovať 50 odberových tímov

Mesto Martin zverejnilo zoznam odberových miest.

Už ste čítali?