Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Kamerou v hlbinách duší

Jaroslav Vojtek (1968) - tento kreatívny Martinčan sa od fotenia a písania prepracoval až do sveta filmu a uskutočnil si svoj veľký sen. Darí sa mu aj napriek tomu, že podmienky pre kultúru a zvlášť pre film na Slovensku nie sú práve ideálne.

Jaroslav Vojtek (1968) - tento kreatívny Martinčan sa od fotenia a písania prepracoval až do sveta filmu a uskutočnil si svoj veľký sen. Darí sa mu aj napriek tomu, že podmienky pre kultúru a zvlášť pre film na Slovensku nie sú práve ideálne.
Už počas štúdia na VŠMU v Bratislave nakrútil film Kameň po kameni, ešte predtým, v roku 1993 svoju prvotinu Slepá viera. Divákom sa predstavil aj hraným filmom Rojkovia, ten bol súčasťou poviedkového projektu Šest statečných. Pripravoval sa aj u známeho a skúseného profesora Dušana Hanáka... Momentálne žije a pracuje v hlavnom meste, ale do Turca sa vracia rád a často. Je síce pracovne veľmi zaneprázdnený, no aj napriek tomu si našiel chvíľu, aby sa s čitateľmi NŽT podelil o svoje postrehy, názory a predstavil svoj najnovší film, ktorý sa už dostal do slovenských kín sa budeme ho mať možnosť vidieť aj v tých martinských.
Narodili ste sa síce v Žiline, vaši rodičia pochádzajú z Terchovej, ale vyrastali ste v Martine a hoci bývate v Bratislave, kde máte rodinu i pracovné zázemie, radi sa do Turca vraciate. Čo vás sem najviac ťahá?
Samozrejme, že je to rodina, žijú tu rodičia aj súrodenci, ale veľmi rád mám aj zákutia Veľkej a Malej Fatry. Rád chodím po dolinách a kopcoch, obľúbené miesta mám v Gaderi, svoje čaro má Kráľova studňa, alebo aj bezprostredné okolie Martina, kde mám „svoje tajné miesta“. Krásne sú aj turčianske dediny a dedinky.
Ako ste sa vlastne dostali k tvorbe dokumentárnych filmov? Prečo ste si zvolili práve dokument a nie iný žáner, napríklad hraný film?
Začal som fotografiou a postupne som zisťoval, že chcem vyjadriť viac pocitov. Potreboval som novú dimenziu, dialóg a komentár. Chcel som vytvoriť príbeh bez toho, aby som do neho zasahoval, čo najjasnejšie zobraziť osudy a myšlienky ľudí, ktorí ma zaujali - preto som sa začal venovať tvorbe dokumentov. Páči sa mi aj určitá intimita, jednak medzi samotnými protagonistami, ale aj to, že mi dovolia preniknúť tak hlboko do vlastného života.
Dalo by sa povedať, že osobitnú kapitolu tvoria diela, v ktorých kamerou nazeráte do hlbín ľudskej duše. Je to váš jedinečný pohľad na osudy ľudí, sprostredkúvate divákovi ich vnímanie sveta. Skôr ako začnete točiť film, musíte sa im priblížiť, spoznať ich. Je to zložité? Ovplyvňujú tieto príbehy aj váš život?
Odpoveď je jednoznačne - áno. Je to dané už tým, že často čerpám námety z bežného života, z príležitostných stretnutí. Niekedy ma oslovia príbehy naoko obyčajných ľudí, ktorí sa dokážu rozhodnúť v situáciách, kedy ja by som možno nemal odvahu pre takýto krok. Občas dokážem cez ich optiku dokonca vyriešiť svoju vlastnú dilemu.
V roku 2003 ste boli zároveň režisérom, scenáristom aj kameramanom v jednej osobe pre svoj film Blázonko. Prečo ste sa rozhodli robiť všetko sám?
Tento film bol naozaj špecifický. Protagonistu, mladého chlapca s duševnou chorobou, som dlho spoznával za kamerou, aj mimo nej. Nebol to len čisto pracovný vzťah, vyžadoval si obojstrannú dôveru, prerástol do vzájomného priateľstva. Dokonca som mu svoju kameru čiastočne zveril a natáčali sme sa navzájom. Dodnes s ním udržujem kontakt. Dal mi aj odpoveď na jednu súkromnú otázku - nevedel som, či je možné mať kamaráta „blázonka“, dnes už viem, že áno. S veľkým tímom ľudí by sa mi to nepodarilo.
Ktorý film je pre vás doteraz najcennejší?
Ona nepozná mňa, ani ja ju. Je to príbeh stretnutia muža a ženy, ktorí majú spolu dieťa, no napriek tomu ani po tridsiatich rokoch nedokážu zmierniť svoju vzájomnú nenávisť. Film uviedli aj na Festivale krátkych filmov v poľskom Krakowe, ktorý patrí k najrenomovanejším svojho druhu v Európe.
Váš najnovší film My zdes, ktorý už mal medzinárodnú premiéru na filmovom festivale v Karlových Varoch, bol jedným z dvoch zástupcov slovenskej kinematografie na tomto významnom podujatí. Je to veľké ocenenie, ako ho vnímate?
V Karlových Varoch som sa stretol so záujmom divákov aj kritikov, s vysokým stupňom profesionality. Bola to pre mňa veľmi pozitívna skúsenosť. Je to film o hľadaní identity, o rodinnej spolupatričnosti, o ťažkých rozhodnutiach. Je to film o peripetiách turčianskej rodiny Krnáčovcov, ktorá po dlhých rokoch v Kazachstane hľadá lepšiu budúcnosť na Slovensku. V slovenských kinách sa začal uvádzať od polovice septembra.
Kvôli natáčaniu ste cestovali na Ukrajinu, do Kazachstanu. Mali ste jedinečnú príležitosť spoznať tieto krajiny nielen ako turista vďaka „domácemu sprievodcovi“? Ako ste vnímali ľudí, ich zvyky a ako prírodu?
Ľudia sú tam viac rodinne založení, dokážu sa spoľahnúť jeden na druhého. To, čo im chýba na materiálnom vybavení, kompenzujú čistou dušou. No a príroda, tá je nádherná.
Pri vašej práci veľa cestujete. Ako to dokážete zosúladiť s rodinou?
Je to naozaj náročné, ale snažím sa zorganizovať si povinnosti tak, aby som bol s manželkou a so synom čo najviac.
Čo chystáte do budúcnosti, na čom práve pracujete?
Môj nasledujúci film by sa mal uvádzať pod názvom Hranica. Je o geografických aj mentálnych hraniciach v dedine Veľké a Malé Slmence, o tom, že hranice existujú nielen na mapách, ale hlavne v hlavách ľudí, ktorí ich používajú, aby sa odlíšili.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  6. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  7. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  8. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  9. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  10. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 34 287
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 33 305
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 545
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 128
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 020
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 607
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 954
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 694
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 647
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 556
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

V Turčianskych Tepliciach otvorila samospráva odberové miesto už vo štvrtok.

Odberové miesta na skríningové testovanie občanov na ochorenie covid-19 otvorili vo štvrtok v Turci samosprávy Turčianskych Teplíc a Turčeka, v Kláštore sa testuje od stredy.

1 h
Aj napriek dištančnému vzdelávaniu má väčšina žiakov známok dostatok, polročné výkazy dostanú včas.

Väčšina žiakov ukončí prvý školský polrok včas. Niektorým študentom budú individuálne predlžovať polročnú klasifikáciu do konca marca.

5 h
Skalici sme podľahli na domácom ľade.

„Štyri góly nám na víťazstvo musia stačiť. Treba byť dôslednejší vzadu, to je najväčší problém,“ zdôraznil po prehre so Skalicou martinský kapitán Michal Murček.

22 h
Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva SR pre epidemiológiu Henrieta Hudečková.

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

23 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

23 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

21 h

Muža našli už bez známok života.

21. jan

Niektorým ľuďom sa nepáči, aké druhy stromov prievidzská samospráva sadila v rámci náhradnej výsadby. Preto pripravili petíciu.

21. jan

Už ste čítali?