Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Kamerou v hlbinách duší

Jaroslav Vojtek (1968) - tento kreatívny Martinčan sa od fotenia a písania prepracoval až do sveta filmu a uskutočnil si svoj veľký sen. Darí sa mu aj napriek tomu, že podmienky pre kultúru a zvlášť pre film na Slovensku nie sú práve ideálne.

Jaroslav Vojtek (1968) - tento kreatívny Martinčan sa od fotenia a písania prepracoval až do sveta filmu a uskutočnil si svoj veľký sen. Darí sa mu aj napriek tomu, že podmienky pre kultúru a zvlášť pre film na Slovensku nie sú práve ideálne.
Už počas štúdia na VŠMU v Bratislave nakrútil film Kameň po kameni, ešte predtým, v roku 1993 svoju prvotinu Slepá viera. Divákom sa predstavil aj hraným filmom Rojkovia, ten bol súčasťou poviedkového projektu Šest statečných. Pripravoval sa aj u známeho a skúseného profesora Dušana Hanáka... Momentálne žije a pracuje v hlavnom meste, ale do Turca sa vracia rád a často. Je síce pracovne veľmi zaneprázdnený, no aj napriek tomu si našiel chvíľu, aby sa s čitateľmi NŽT podelil o svoje postrehy, názory a predstavil svoj najnovší film, ktorý sa už dostal do slovenských kín sa budeme ho mať možnosť vidieť aj v tých martinských.
Narodili ste sa síce v Žiline, vaši rodičia pochádzajú z Terchovej, ale vyrastali ste v Martine a hoci bývate v Bratislave, kde máte rodinu i pracovné zázemie, radi sa do Turca vraciate. Čo vás sem najviac ťahá?
Samozrejme, že je to rodina, žijú tu rodičia aj súrodenci, ale veľmi rád mám aj zákutia Veľkej a Malej Fatry. Rád chodím po dolinách a kopcoch, obľúbené miesta mám v Gaderi, svoje čaro má Kráľova studňa, alebo aj bezprostredné okolie Martina, kde mám „svoje tajné miesta“. Krásne sú aj turčianske dediny a dedinky.
Ako ste sa vlastne dostali k tvorbe dokumentárnych filmov? Prečo ste si zvolili práve dokument a nie iný žáner, napríklad hraný film?
Začal som fotografiou a postupne som zisťoval, že chcem vyjadriť viac pocitov. Potreboval som novú dimenziu, dialóg a komentár. Chcel som vytvoriť príbeh bez toho, aby som do neho zasahoval, čo najjasnejšie zobraziť osudy a myšlienky ľudí, ktorí ma zaujali - preto som sa začal venovať tvorbe dokumentov. Páči sa mi aj určitá intimita, jednak medzi samotnými protagonistami, ale aj to, že mi dovolia preniknúť tak hlboko do vlastného života.
Dalo by sa povedať, že osobitnú kapitolu tvoria diela, v ktorých kamerou nazeráte do hlbín ľudskej duše. Je to váš jedinečný pohľad na osudy ľudí, sprostredkúvate divákovi ich vnímanie sveta. Skôr ako začnete točiť film, musíte sa im priblížiť, spoznať ich. Je to zložité? Ovplyvňujú tieto príbehy aj váš život?
Odpoveď je jednoznačne - áno. Je to dané už tým, že často čerpám námety z bežného života, z príležitostných stretnutí. Niekedy ma oslovia príbehy naoko obyčajných ľudí, ktorí sa dokážu rozhodnúť v situáciách, kedy ja by som možno nemal odvahu pre takýto krok. Občas dokážem cez ich optiku dokonca vyriešiť svoju vlastnú dilemu.
V roku 2003 ste boli zároveň režisérom, scenáristom aj kameramanom v jednej osobe pre svoj film Blázonko. Prečo ste sa rozhodli robiť všetko sám?
Tento film bol naozaj špecifický. Protagonistu, mladého chlapca s duševnou chorobou, som dlho spoznával za kamerou, aj mimo nej. Nebol to len čisto pracovný vzťah, vyžadoval si obojstrannú dôveru, prerástol do vzájomného priateľstva. Dokonca som mu svoju kameru čiastočne zveril a natáčali sme sa navzájom. Dodnes s ním udržujem kontakt. Dal mi aj odpoveď na jednu súkromnú otázku - nevedel som, či je možné mať kamaráta „blázonka“, dnes už viem, že áno. S veľkým tímom ľudí by sa mi to nepodarilo.
Ktorý film je pre vás doteraz najcennejší?
Ona nepozná mňa, ani ja ju. Je to príbeh stretnutia muža a ženy, ktorí majú spolu dieťa, no napriek tomu ani po tridsiatich rokoch nedokážu zmierniť svoju vzájomnú nenávisť. Film uviedli aj na Festivale krátkych filmov v poľskom Krakowe, ktorý patrí k najrenomovanejším svojho druhu v Európe.
Váš najnovší film My zdes, ktorý už mal medzinárodnú premiéru na filmovom festivale v Karlových Varoch, bol jedným z dvoch zástupcov slovenskej kinematografie na tomto významnom podujatí. Je to veľké ocenenie, ako ho vnímate?
V Karlových Varoch som sa stretol so záujmom divákov aj kritikov, s vysokým stupňom profesionality. Bola to pre mňa veľmi pozitívna skúsenosť. Je to film o hľadaní identity, o rodinnej spolupatričnosti, o ťažkých rozhodnutiach. Je to film o peripetiách turčianskej rodiny Krnáčovcov, ktorá po dlhých rokoch v Kazachstane hľadá lepšiu budúcnosť na Slovensku. V slovenských kinách sa začal uvádzať od polovice septembra.
Kvôli natáčaniu ste cestovali na Ukrajinu, do Kazachstanu. Mali ste jedinečnú príležitosť spoznať tieto krajiny nielen ako turista vďaka „domácemu sprievodcovi“? Ako ste vnímali ľudí, ich zvyky a ako prírodu?
Ľudia sú tam viac rodinne založení, dokážu sa spoľahnúť jeden na druhého. To, čo im chýba na materiálnom vybavení, kompenzujú čistou dušou. No a príroda, tá je nádherná.
Pri vašej práci veľa cestujete. Ako to dokážete zosúladiť s rodinou?
Je to naozaj náročné, ale snažím sa zorganizovať si povinnosti tak, aby som bol s manželkou a so synom čo najviac.
Čo chystáte do budúcnosti, na čom práve pracujete?
Môj nasledujúci film by sa mal uvádzať pod názvom Hranica. Je o geografických aj mentálnych hraniciach v dedine Veľké a Malé Slmence, o tom, že hranice existujú nielen na mapách, ale hlavne v hlavách ľudí, ktorí ich používajú, aby sa odlíšili.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Home (ale aj) Office
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  7. Zelená Bratislava
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  5. Ruža zmeny
  6. Úpravy automobilov pre ZŤP
  7. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  8. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 443
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 048
  3. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 14 565
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 437
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 620
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 646
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 155
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 8 995
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 948
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 547
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Hokejisti by mohli dostať peniaze do dvoch týždňov

Spojenie dvoch najvyšších hokejových súťaží zväz nepodporil. Nedovoľujú to normy.

Na ľade naraz trénuje len päť hráčov a brankár.
V nemocnici pribudlo ďalšie odberové miesto, testy už robia dva tímy.

Prezidentka Zuzana Čaputová v Martine, vyjadrila sa aj k celoplošnému testovaniu

So zdravotným personálom nemocnice sa rozprávala o tom, ako zvládajú nápor nových pacientov nakazených ochorením Covid –19, ale aj o tom, či sú personálne i lôžkové kapacity nemocnice dostačujúce.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes v Martine poďakovala všetkým lekárom aj zdravotníckemu personálu.

Biatlonistom sa vrchol letnej sezóny vydaril

Letná biatlonová sezóna vyvrcholila v Revúcej majstrovstvami Slovenska. Darilo sa aj Martinčanom.

Martinčanom sa na slovenskom šampionáte v letnom biatlone darilo.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?