, či sa ekonomika krajiny rozvíja, alebo upadá, ale tiež nemusí byť objektívna. Napríklad čínska ekonomika patrí medzi tie, ktoré sa rozvíjajú najdynamickejšie na svete, ale všetok majetok tejto krajiny má v rukách zanedbateľné percento obyvateľov tejto krajiny. Stredná vrstva obyvateľstva v Číne prakticky neexistuje, sú tam iba veľmi bohatí ľudia, a tých nie je veľa a potom veľmi chudobní ľudia, ktorých je drvivá väčšina. Priepastné rozdiely medzi materiálne bohatými a chudobnými v jednej krajine svedčia o morálnej chudobe.
Myslím si, že vyspelá spoločnosť sa snaží, aby v nej rástla stredná vrstva obyvateľstva, čiže ľudia, ktorí vytvoria najviac materiálnych a duševných hodnôt. Ak sa peniaze v spoločnosti sústreďujú iba v rukách úzkej skupiny ľudí, vypomstí sa jej to. Ak je stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie pre väčšinu národa finančne nedostupné, stredné vrstvy ubúdajú. Na Slovensku zatiaľ nebola situácia až taká zlá, pretože vzdelanie je zatiaľ dostupné aj pre chudobnejších. Existujú tu ale veľké problémy so vzdelávaním rómskych detí. Tieto deti žijú v sociálne horšom prostredí, získavajú zlé návyky, mnohé z nich sa nevzdelávajú a potom, keď sa stanú dospelými, si ani nemôžu nájsť zamestnanie, aj keby chceli pracovať. Preto sa v týchto komunitách stretávame s vyššou kriminalitou.
Európska únia podporuje projekty, ktoré sú zamerané na zlepšenie bytovej a sociálnej situácie Rómov a ich vzdelávanie. Umožňuje mestám a obciam, ale aj rôznym organizáciám, aby čerpali peniaze z rôznych fondov. Väčšina projektov pre Rómov sa síce začala, ale peniaze sa minuli a projekty sa skončili. Problém nie je v tom, že chýbajú peniaze, ale že sa investujú tak, aby priniesli trvalý efekt. Perspektívu majú dlhodobé projekty. Musia ich ale uvádzať do praxe ľudia, ktorí prostredie, v akom žijú rómske komunity, dobre poznajú. Pozitívnym príkladom tohto druhu je v Turci otvorenie materskej školy pre deti zo sociálne málo podnetného prostredia a rómske deti. Túto škôlku otvorila v septembri martinská radnica, ktorej sa tým údajne výdavky na školstvo nezvýšia. Rómske deti, ak sa ich podarí v materskej škole udržať, budú môcť rozvíjať svoj talent. To je ale iba začiatok. Prostredie vychováva a mení osobnosť človeka, ale jeho pôsobenie musí byť trvalé. Rómske deti budú po materskej škole pokračovať vo vzdelávaní sa v základnej škole. Aj tam budú potrebovať rovnakú starostlivosť ako v materskej škole. Výchova prostredím musí pokračovať až do dospelosti. Jedna škola nestačí. V Turci nie je veľa Rómov, ale je isté, že takýchto projektov treba viac. Lokality, ako sú Bambusky a Ruppeldtova ulica v Martine alebo vo Vrútkach Kafendova ulica, sa nezmenia, ak nebudú iní ľudia, ktorí v nej žijú. Investovať treba do toho, aby sa mladí ľudia v týchto komunitách začali meniť, aby ich nevychovávala ulica, ale podnetné prostredie. Na výchove ľudí si žiadna spoločnosť nemôže dovoliť šetriť.