Kašuba – Bernát 0:0

Po ôsmich mesiacoch od vyhlásenia bol prvý rozsudok v kauze „prvého“ hlavného kontrolóra Martina zrušený
Kašubu, ktorý bol už vo februári 2003 riadne zvolený mestským zastupiteľstvom za hlavného kontrolóra, ale z vôle jediného človeka – martinského primátora, ktorý využil nedôslednosť zákona o obecnom zriadení a neumožnil zvolenému kontrolórovi vykonávať svoju funkciu, nemohol nastúpiť do práce. Primátor najprv pozastavil platnosť uznesenia o zvolení kontrolóra a potom odmietol s ním podpísať pracovnú zmluvu. Na základe tohto špecifického martinského prípadu, na ktorom sa bavilo celé Slovensko a ktorý bol kabinetným prejavom nedemokratického postupu, navrhla vláda SR novelu zákona o obecnom zriadení. V ňom už takéto „diktátorské“ právomoci primátori a starostovia nemajú.
P. Kašuba sa celkom logicky obrátil na súd a na ňom mesto Martin ako odporca neuspelo. Okresný súd v januári t.r. svojim rozsudkom nahradil prejav vôle primátora Martina, ktorým sa uzatvára medzi mestom Martin zastúpeným primátorom mesta ako zamestnávateľom a Petrom Kašubom ako zamestnancom, pracovná zmluva s dohovoreným druhom práce hlavný kontrolór mesta s dohovorenou dobou trvania pracovného pomeru 6 rokov, počnúc dňom 1. apríla 2003. Okresný súd v podstate rozhodol, že P. Kašuba mal byť a má byť zamestnaný ako hlavný kontrolór na základe jeho zvolenia so tejto funkcie.
Ako je známe, 20 mesiacov bol Martin bez hlavného kontrolóra, až potom, koncom minulého roku, bol do tejto funkcie zvolený a vzápätí aj pracovnou zmluvou ako hlavný kontrolór zamestnaný vtedajší poslanec Dušan Laššák. Pikantnosťou pre históriu zostane, že to bol práve Laššák, ktorý predniesol vo februári 2003 martinskému zastupiteľstvu návrh na zvolenie Kašubu do tejto funkcie...
V tomto prípade na zvláštne zachoval aj martinský súd, ktorý 7. decembra 2004 zamietol návrh P. Kašubu na vydanie predbežného opatrenia, aby sa mesto Martin zdržalo akéhokoľvek konania smerujúceho k voľbe a obsadeniu hlavného kontrolóra mesta, a to až do doby právoplatného skončenia súdneho sporu. Žalujúci P. Kašuba chcel takto zabrániť, aby došlo k voľbe „nového“ hlavného kontrolóra, keď jeho kauza, teda kauza „starého“ kontrolóra nie je ukončená. Okresný súd nevydal predbežné opatrenie, ani okresná prokuratúra neprotestovala, takže martinská radnica mala plné právo domnievať sa, že koná úplne v súlade so zákonom. Tento fakt žalovaná strana pri odvolacom konaní na Krajskom súde aj patrične využila.
Zvolenie D. Laššáka za hlavného kontrolóra bolo ďalším špeciálne martinským precedensom, pretože nech si hovorí kto chce, čo chce – obaja, teda Kašuba i Laššák, boli zvolení riadne a právoplatne, Martin mal teda dvoch hlavných kontrolórov a je len vecou morálky (lebo civilný súd to zrejme nikdy nerozlúskne), kto z nich má právo i prednosť. Nechajme úvahy. Faktom je, že martinská radnica sa listom z 10. marca odvolala proti rozsudku Okresného súdu v Martine a až 6. septembra sa dostal tento prípad „na stôl“ senátu Krajského súdu, ktorý viedla sudkyňa Táňa Rapčanová. Na prvom pojednávaní vlastne iba prečítala odvolanie žalovanej strany a potom si súd vzal dva týždne „odkladu“. 20. septembra na druhom a krátkom pojednávaní rozhodol uznesením – zrušil rozsudok Okresného súdu v Martine a vrátil prípad na prvostupňový súd na ďalšie konanie. Dôvod nie je zrejmý, lebo ešte nedošlo ani jednej zo strán písomné odôvodnenie rozhodnutia. Podľa našich informácií senát namietal, že prípad nebol dôsledne vyhodnotený. Nebol riadne zistený skutkový stav a v ďalšom šetrení si má okresný súd sám vykonať dôkazy a neopierať sa o tie, ktoré predniesla napr. okresná prokuratúra.
Zdalo by sa, že ak po rozsudku martinského súdu viedol Kašuba 1:0, tak teraz po zrušení tohto rozsudku je stav 1:1. Nie je to tak. Stav tohto sporu upravilo šalamúnske rozhodnutie Krajského súdu v Žiline na 0:0. Všetko sa začína odznovu.