Nasýtili poetické duše i žalúdky

V metropole Turca sa konal druhý
ročník Martinskej poetickej jesene
S prvým jesenným dňom prišla do Martina i poetická jeseň, ktorej druhý ročník usporiadala Turčianska knižnica v Martine, literárny klub Duria a Spolok slovenských žien Živena. Stretli sa tu literárne kluby a amatérski autori od Domažlíc po Spišskú Novú Ves. Hlavný program sa uskutočnil 23. septembra v Živene a otvorený bol spomienkovým medailónom na Elenu Maróthy-Šoltésovú, spisovateľku, kultúrnu pracovníčku a funkcionárku Živeny. V tomto roku si pripomíname 150. výročie jej narodenia. Nasledovala prezentácia tvorby autorov i literárnych klubov. Pred martinskou verejnosťou vystúpili tvorcovia z Domažlíc, Plzne, Karlových Varov, Horšovského Týna, Jičína, Frýdlantu nad Ostravicí, Bratislavy, Žiaru nad Hronom, Martina, Žiliny, Dolného Kubína, Liptovského Mikuláša, Spišskej Novej Vsi. Odzneli prednesy poézie i prózy a zhudobnené texty Petra Šranka, ktoré si zaspievalo celé publikum. K spoločnému programu prispel hudobný vstup klaviristu pána Farkaša a vystúpenie speváckeho zboru Turčianka.
So zapadajúcimi slnečnými lúčmi sa literárna spoločnosť presunula do čajovne, kde občerstvila a nasýtila nielen svoje poetické duše, ale i žalúdky. Koláčiky, chlebíčky, čaj i všeličo iné mizlo zo stolov rýchlosťou blesku. Našťastie sme natrénovali natieranie chlebov a varenie kávy, takže sme stíhali dopĺňať vyprázdnené misy a poháre. V družných rozhovoroch sa večer prehupol do hviezdnatej noci a hostia sa postupne ukladali k spánku na spoločné lôžko, ktoré sme my - domáci nazvali ležovisko. Bolo naozaj obrovské, keďže sa na ňom vyspalo vyše dvadsať najedených a napojených literátov.
Nevieme, či všetkých spánok dostatočne občerstvil, pretože už o ôsmej ráno bol budíček a teplé párky nás mali posilniť na diaľkový pochod do skanzenu v Jahodníckych hájoch. Martinčania čakali v hmle pred skanzenom a snažili sa presvedčiť slniečko, aby rozpustilo opar, ktorý bránil hosťom kochať sa v kráse našej Turčianskej záhradky. Snažili sa účinne, modrá obloha, žiarivé slnko a Turiec sa zaskvel v celej svojej kráse. Hostia sa rozpŕchli, posadali na lavičky, pníky a podstenia malebných chalúpok a v skupinkách diskutovali na literárne i neliterárne témy. Po výdatnom obede v Oravskej krčme sa presunuli k spoločnému literárnemu stolovaniu, ktorému velil básnik Peter Mišák. Ako odborník a fundovaný človek v oblasti písaného slova sa zhostil takých tém, ako je poetická tvorba, voľný verš, jazyk v poézii a dodržiavanie jeho gramatických pravidiel, interpunkcia v básni, používanie veľkých a malých písmen vo veršoch, vulgarizmy, archaizmy a zdrobneliny v básni i próze a napokon sa pristavil aj pri grafickej úprave veršov.
Čas pokročil a nám bolo treba pomýšľať na odchod a prípravu večerného programu. Ten sa uskutočnil v útulnej reštaurácii a navodil atmosféru bilancovania posledných dvoch dní, ukladania kontaktov do záznamníkov a mobilov, zapisovania pocitov a nápadov do kroník a uisťovania, že sa čoskoro znova stretneme, tentoraz na pôde českej.
Organizátorov Martinskej poetickej jesene hreje pocit, že prispeli k spojeniu malej časti literárnej obce českej a slovenskej. Želaním je túto obec rozšíriť a spojiť aspoň malú časť literárnej Európy. K tomu však potrebujú pomocníkov.
Martinská poetická jeseň získala dobré meno a udržať ho je naším poslaním aj v roku 2006.