Železnice už zbúrali rozpadávajúce sa domy vo Vrútkach Železničná ulica vo Vrútkach sa „preslávila“ najmä problémami s rómskou komunitou. V niekoľkých chátrajúcich budovách tu donedávna žilo približne 60 Rómov. Tieto budovy sú už na Železničnej ulici minulosťou. Patrili Železniciam Slovenskej republiky, ktorým zostali po nich už iba pozemky. Predminulý týždeň schátrané budovy zbúrali a premenili ich na obrovské kopy sutín. Ako nám povedala hovorkyňa ŽSR Kornélia Blašková, tehly a iný stavebný odpad budú postupne z búraniska odstraňovať. V priebehu predminulého týždňa ale odviezli 120 kontajnerov odpadu a náklady na likvidáciu budov dosiahnu 2 milióny korún. Vráťme sa o pár týždňov späť. Od apríla tohto roku prebiehalo súdne pojednávanie, ktorým ŽSR chceli dosiahnuť, aby sa Rómovia z rozpadávajúcich sa budov odsťahovali. Mnohí z nich tu mali trvalé bydlisko, a tak ŽSR museli 24 odporcom v súdnom procese poskytnúť náhradné ubytovanie v železničných budovách vo Vrútkach, Žiline a okolí. Ubytovanie Rómov zo Železničnej ulice pomáhala riešiť aj vrútocká radnica. Niektorí dostali ubytovanie na Kafendovej ulici. Primátor Vrútok Ľubomír Bernát nám povedal, že radnicu o ubytovanie žiadajú aj niekoľkí Rómovia, ktorí síce žijú vo Vrútkach dlho, ale ani ich rodičia nemali v meste trvalé bydlisko. Stále k horšiemu Definitívne zbúranie budov síce pripravilo Rómov, ktorí sa na Železničnú ulicu prisťahovali nelegálne, o strechu nad hlavou, ale skončili sa viaceré dlhoročné problémy. Pripomenieme aspoň niektoré z nich. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia boli na Železničnej ulici byty druhej a tretej kategórie, pekné záhradky s kvetmi, obyvatelia si tam pestovali ovocie, vonku odpočívali... Bolo to pokojné a svojim spôsobom i pôvabné zákutie Vrútok. Postupne sa tam začali sťahovať sociálne neprispôsobiví ľudia a neboli to iba Rómovia. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa situácia zmenila, slušní ľudia sa zo Železničnej ulice sťahovali inam. Dlhoročný sused tejto rómskej komunity nám vlani hovoril o svojich starostiach s ňou. Smeti mu prehadzovali do záhrady, alebo ich vysýpali k plotu. Smetisko na Železničnej ulici vraj vzniklo tak, že viacerí Rómovia z kontajnerov po celých Vrútkach vyberali všetko, čo sa im mohlo hodiť. To, čo napokon nepotrebovali, hádzali na kopu. Drevené časti striech bytoviek slúžili ako palivo, preto do budov začalo zatekať. Samozrejme, doplácali na to aj Rómovia, ktorí v bytoch žili a nerozoberali ich. Zub času sa pričinil aj o nešťastie. Približne pred desiatimi rokmi zahynula následkom pádu povaly v jednej zo schátraných bytoviek staršia žena. Aj ostatné domy by sa postupne rozpadli. Stačili by výdatné dažde a fyzika, ktorá má svoje zákonitosti. Ďalším problémom boli nákazlivé choroby. O vážnych hygienických problémoch na Železničnej ulici sme písali od roku 1999. Vo februári 2001 vypukla na Železničnej a Kafendovej ulici epidémia hepatitídy typu A (žltačka). Štátny zdravotný ústav v Martine (v súčasnosti regionálny úrad verejného zdravotníctva) vtedy zaznamenal 41 prípadov tohto ochorenia. Ochoreli väčšinou rómske deti, od nich sa nakazili ďalší žiaci, ktorí sa s nimi hrávali alebo s nimi chodili do školy. Dohromady išlo o 20 žiakov zo ZŠ na Ulici M. R. Štefánika a Špeciálnej základnej školy v Martine. Epidémiu žltačky spôsobila podľa odborníkov nedostatočná hygiena v rómskych domácnostiach. ZŠ na Ulici M. R. Štefánika musela prijať mnohé hygienické a dezinfekčné opatrenia, ktoré znepríjemnili život deťom, pedagógom i rodičom. Čas ich zmiernil, ale obavy z rozširovania nákazy ostali. Odvtedy sa na rokovaniach vrútockého mestského zastupiteľstva hovorilo aj o tom, že viacerí rodičia nechcú prihlásiť svoje deti do spomínanej základnej školy, lebo nad ňou zavisla hrozba obávanej žltačky. V sociálne slabých rodinách na Železničnej ulici trpeli najmä deti. Vlani šokoval verejnosť prípad týrania piatich detí vo veku od troch do jedenástich rokov ich vlastnou matkou. Železniční policajti pri bežných operatívnych prehliadkach zistili, že ich zanedbávala, bila, chodili hladné, bosé, špinavé, zavšivavené a poštípané blchami. Živili sa aj jedlom, ktoré vzali psovi alebo vybrali z kontajnera. Krkavčia mama skončila vo väzení. Susedia komunity sa sťažovali aj na častý hluk, ktorý trval na Železničnej ulici niekedy až do noci. Jedna z bývalých obyvateliek Železničnej ulice, ktorá od mesta byt na Kafendovej ulici dostala, nám povedala, že v súčasnosti žije v pokojnom prostredí, kde si môže vo vlastnom byte udržiavať poriadok a je spokojná. Prostredie vychováva Dúfajme, že problémy zo Železničnej ulice sa už neprenesú o 200 metrov ďalej – na Kafendovu ulicu alebo niekde inde. Dôležité je, aby rómske deti, ktoré vyrastali na smetisku, mohli získať vzdelanie, prácu a nezostali žiť v takých podmienkach ako ich rodičia. Reťaz ich zlých návykov je ale pevná a žiadalo by sa ju preťať. Napríklad tak, ako sa to pokúša urobiť martinská radnica, ktorá minulý mesiac otvorila materskú školu pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a rómske deti. Taká materská škola by sa zišla aj vo Vrútkach.