n Štefanides to rezolútne odmieta.
Čo sa to deje v Dražkovciach?
Nedeje sa nič zvláštneho až na to, že v mužstve je veľká maródka, niektorí chlapci majú pracovné povinnosti a stalo sa to, že do Oravskej Jasenice predminulý víkend sme išli s torzom hráčov, napokon aj z nich dvaja pre zranenie nedohrali. V nedeľu už v 15. min musel odísť z ihriska Jozef Záborský. Pomaly už nebude mať kto hrávať. Doslova už čakáme na zimnú prestávku.
Napriek tomu, zdá sa nám, že séria siedmich zápasov bez víťazstva, to je poriadny pokles formy...
Nemyslím si, že je to strata formy. Je pravda, že niektorí chlapci nepodávajú výkony adekvátne svojim schopnostiam a mali vstúpiť do seba. Ale pravda je aj taká, že mnohí z nich musia uprednostniť zamestnanie a iné vážne povinnosti pred futbalom, netrénujú toľko, koľko by potrebovali a to sa musí prejaviť na výkonoch.
Skúste byť konkrétny.
Jeden z bratov Záborských chodí na týždňovky, druhý na vysokú školu do Zvolena. Keď je silná odpoludňajšia zmena, tak na tréningoch máme iba hŕstku hráčov. Pleško ťahal možno dva mesiace v kuse šestnástky, aj soboty, aj nedele, nie raz sme ho brali na zápas autobusom priamo pred fabrikou, navyše je teraz zranený. To je len pár príkladov, taká je naša futbalová realita. Ale proti nej nemôžeme nič urobiť.
Vo svojej koži vraj nie je ani Ilgo...
Nevieme, čo sa deje. Po nepremennej jedenástke proti Veličnej ako keby sa na ihrisku hľadal. Nedarí sa mu tak, ako sme boli dlhé roky zvyknutí, ale verím, že sa dostane do svojich starých koľají a bude opäť oporou.
Tá séria neúspechov narástla až povážlivo. Robíte proti tomu niečo?
Viete, hrali sme doma s najväčšími favoritmi na postup, prehrali sme o gól a neboli sme herne nejako horší. Kto vie čítať medzi riadkami, ten vie o čom hovorím, o čom je piata liga. Na druhej strane skutočne nás mrzia straty bodov s Veličnou a Podbielom, teda v zápasoch, kde sme mali vyhrať a kde sme od víťazstva neboli ďaleko. S Veličnou sme zahodili v poslednej minúte jedenástku, no a s Podbielom rozhodca uznal v nadstavenom čase hosťom gól, ktorý padol po prerušení hry.
Takže, žiadne radikálne opatrenia. Tréner Maroš Lukášik má i naďalej vašu dôveru?
Musím povedať, že tréner sám ponúkol svoju rezignáciu, ale my sme mu na výbore povedali, že to nie je v ňom, že proti jeho práci nemáme výhrady takého charakteru, aby sme sa museli rozlúčiť. Povedali sme, že hráči si musia vstúpiť do svedomia. To predsa nie je trénerova chyba, ak hráme proti Liptovskej Štiavnici druhý polčas na jednu bránku, máme osem čistých šancí, ale nedáme gól ani do prázdnej bránky a prehráme.
Pritom ešte nedávno ste boli mužstvom, ktoré naháňalo strach...
No, a teraz si na jeden gól musíme vytvoriť päť či šesť šancí. Ja si myslím, že to už musí prísť, že dáme góly a vrátime sa do bývalej pohody. Musíme sa o to pokúsiť čo najskôr, aby sme nezimovali kdesi na chvoste tabuľky.
A nakoniec, čakali ste práve takýto vývoj jesene?
Po našom výbornom úvode? Ani náhodou!