STĹPČEK

Filip

úcim krokom od „systematickej prípravy z hodiny na hodinu“.
Aj v politike to ide tak. Tie najväčšie a najpozitívnejšie reformy sa musia naplánovať tak, aby sa ich efekt prejavil tesne pred voľbami. Takto postupovalo počas súčasného volebného obdobia aj Ministerstvo školstva na čele s Martinom Froncom. V školstve sa toho udialo dosť – decentralizácia, ktorá preniesla kompetencie regionálneho školstva z krajských úradov na VÚC, nový systém normatívov upravil tok peňazí do škôl podľa počtu žiakov, sprehľadnil financovanie a motivoval školy v súťaži o žiakov. Došlo k zrovnoprávneniu štátnych škôl so súkromnými a cirkevnými. Tieto kroky boli užitočné, no nie kľúčové.
Najväčšie kroky mali zasiahnuť verejnosť počas posledných dvoch rokov volebného obdobia. Zákon o ukončovaní štúdia na stredných školách oživil ideu nových maturít, ktoré síce mali chybičky krásy, ale mohli byť úspešné. To by sa však ministerstvo a ŠPÚ muselo vyhnúť mediálne známym problémom la maturita z matematiky...
Laická, no najmä odborná verejnosť, očakávala Školský zákon, ktorý mal urobiť reformu obsahu vzdelávania. Mal nielen zredukovať množstvo učiva, ale aj vytvoriť slobodnejšie školy, ktoré by si tak mohli nezávisle od štátu určovať svoju vzdelávaciu politiku. Až tento krok mohol ukázať, ktoré školy sú kvalitné a zamestnávajú skúsených odborníkov. To sa totiž z výsledkov maturitnej skúšky objektívne vyčítať nedá.
Začiatkom septembra minister Fronc vyčítal verejnosti, že nevytvorila dostatočný tlak, aby politici v školstve začali s reformami. Boli to silné alibistické slová, ktoré opäť ukázali, aký je minister školstva slabý. Možno aj neschopný...
Fronc si uvedomil, že je neskoro. Trestuhodne neskoro. To, čo doteraz nespravil, už kvôli politickej situácii zrealizovať nemôže. KDH dostalo možnosť očistiť slovenské školstvo od socializmu. Mohlo ukázať svoje schopnosti a predviesť, že školstvo si zaslúži kvalitnú konzervatívnu politiku.
Stačilo presvedčiť verejnosť, že kvalita škôl nezávisí od finančných prostriedkov, ktorými môže disponovať, ale od ducha, ktorý vzniká konkurenciou. Dopyt po takýchto zmenách sa neprejavuje, hoci sa tu nachádza. Školstvo a jeho reforma by si zaslúžilo zopár ľudí s ucelenou víziou. Víziou, ktorej realizácia je pre nich dôležitejšia ako výsledok v nasledujúcich voľbách. Víziou, ktorá je pre nás dôležitejšia ako soľ. Už včera bolo neskoro.