a nielen v obci a v Turci, lež aj v širších národných súvislostiach. Otec, tiež starosta obce, veľa si vytrpel za povstaleckú spoluprácu so Žingorom, za čo bol i väznený a následne to postihlo i jeho syna. Nemohol dlho študovať. Vlastným úsilím, napriek postihom a prekážkam, stal sa popredným literárnym vedcom, autorom hĺbavých esejí a kritických rozborov (Antidialógy 1968, Nad textom a časom 1993, Cesta samotárova 1994, Znamenia domova 1998, Osobnosť Václava Černého 1999, Heretikon 2001). Nezabudol ani na Turiec a rodné Dražkovce. Napísal pútavé kultúrno-historické predstavenia zástoja Turca a Martina - tri Knihy o starom Martine (1990, 1993 a 1999). Domovom, najmä rodnými Dražkovcami, sa zaoberá aj v prózach Návrat pred odchodom (výber z troch prozaických zbierok, ktoré za komunizmu nesmeli vyjsť, 1995) i v spomienkových prácach Zápisky z mŕtveho času, 2003, Martin mojej mladosti, vydávané v Novom ŽIVOTE TURCA a najnovšie Epilóg starého Martina alebo Pamäti z mladších rokov života v tomto roku v časopise Romboid. Na vydanie čaká i jeho v rodisku prameniaci román Doživeň. Za uvedené diela dostal viacero ocenení Literárneho fondu, Asociá-
cie slovenských spisovateľov i Slovenskej akadémie vied. O Turci a rodisku výstižne hovoril aj v dvoch umeleckých dokumentoch Slovenskej televízie: Cesty, cesty, kam vediete... a Turčianski zemani dnes. V tomto roku sme si pripomenuli jeho 70-te narodeniny.