MY na Októberfeste

ajú všetky mníchovské pivovary postavené veľké stany, takzvané „celty“, do ktorých sa vojde okolo 15 tisíc sediacich konzumentov zlatistého moku. Je ich presne jedenásť. Sedieť môžete len v tom prípade, ak máte zarezervovaný stôl, alebo prídete veľmi zavčasu a chytíte si jedno z voľných miest. Naša partia mala stôl rezervovaný už od februára, takže problémy s miestom sme nemali, ale okolo 10 tisíc ľudí každý deň ho malo. Hoci nie som veľkým fanúšikom piva, na „feste“ som si pár litráčikov po 7, 10 eura doprial. Nie je to chyba - jedno litrové pivko stálo okolo 280 Sk plus tuzér pre čašníka. Ale tu ste v takej atmosfére, že vám to v konečnom dôsledku prekáža menej, ako ste si na začiatku mysleli. Ste predsa v centre pivárskeho diania.
O tom, že ste v Nemecku, sa presviedčate na každom kroku. Všetko perfektne funguje, a to napriek tomu, že na malom priestore sa pohybuje niekoľko tisícok ľudí. Obsluha kmitá a každý čašník nesie naraz desať litrákov. Niektorí borci aj viac. Alebo si na ruky naložia šesť porcií bavorského bravčového kolena. Super výkon! V strede „celtu“ je vyvýšené pódium, kde celý deň hrá kapela, ktorá vždy po pár pesničkách nabádala na ochutnanie piva a všetci návštevníci poslušne a s radosťou poslúchnu a dobre si lognú. A tak sme pravidelne tri dni konzumovali litráčiky s kolienkami a tancovali sme na stoloch, lebo to patrí k veci a nasávali neopakovateľnú atmosféru. Lebo väčšina Japoncov, Talianov, Austrálčanov a v neposlednom rade už aj Slovákov chodí na Októberfest kvôli atmosfére. Takže, ak rozmýšľate, či na budúci rok pôjdete pozrieť, ako to na feste vyzerá, určite neváhajte, lebo aj moje váhanie prešlo veľmi rýchlo do úžasu a určite sa do Mníchova ešte vrátim.