Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Päťnásobná radosť

Na Slovensku nie je veľa rodín, ktoré sú ochotné adoptovať si, alebo vziať si do pestúnskej starostlivosti, nie jedno, dve ale hneď päť detí. Rastislav a Mária Palovičovci z Martina k takým patria. A urobili to veľmi radi, pretože starať sa o deti a da

Pre Rastislava a Máriu Palovičovcov je životným poslaním pestúnstvo

Na Slovensku nie je veľa rodín, ktoré sú ochotné adoptovať si, alebo vziať si do pestúnskej starostlivosti, nie jedno, dve ale hneď päť detí. Rastislav a Mária Palovičovci z Martina k takým patria. A urobili to veľmi radi, pretože starať sa o deti a dať im domov považujú za svoje životné poslanie. Zosobášili sa v roku 1991 a predtým sa spoznali v katolíckom kostole. „Verím, že nás spojil Boh a vybral pre nás aj životnú cestu a ja neľutujem, že po nej kráčam. Už keď sme sa vzali, vedeli sme, že nemôžeme mať svoje vlastné deti. Túžili sme ale po nich,“ rozhovoril sa Rastislav Palovič. S manželkou od začiatku vedeli, že si ich vezmú z detského domova. Najskôr si ich brávali na krátky čas, potom sa snažili o pestúnsku starostlivosť alebo adopciu. Ich adoptívnou dcérou je 16ročná Magdaléna, ostatné deti, ktoré majú doma, sú v pestúnskej starostlivosti. Michal má 11 rokov, jeho vlastný brat Martin osem a najmladšia Patrícia má 4 roky. Darinka je už dospelá a okrem spomínaných piatich detí mali v pestúnskej starostlivosti dva a pol roka Janku a Emilka.
„Po roku vybavovačiek na úradoch a po mnohých návštevách detského domova sme si najskôr vzali do pestúnskej starostlivosti Darinku. Dnes má už 23 rokov a pred dvoma rokmi si založila vlastnú rodinu. Medzitým sme si adoptovali Magdalénu a požiadali sme o ďalšie deti. Nikdy sme si ich nevyberali. Deti, ktoré nám ponúkli do pestúnskej starostlivosti, sme si radi vzali. Všetky ich berieme ako vlastné. Nerobíme medzi nimi rozdiely. Magduške som povedala, že sa mi nenarodila v brušku, ale v srdci. Keď sme si išli po Maťa, mal vtedy štyri roky. Opýtala som sa ho, či chce ísť so mnou. Povedal mi, že so mnou pôjde všade. Niektorí ľudia by si chceli adoptovať len deti, ktoré sú pekné, šikovné, dobre sa učia a nie sú s nimi žiadne výchovné problémy. Takéto deti ale neexistujú. So všetkými sú problémy, ale aj veľa radosti. Deti z detského domova naviac prechádzajú veľmi ťažkými životnými skúškami v detskom veku. Od našej najstaršej dcéry odišla mama a otec jej zomrel. Toľko strát by bolo dosť aj pre dospelého človeka, nieto pre dieťa,“ pokračovala Mária Palovičová. Napriek tomu, že sa starala o adoptované a osvojené deti, na materskej dovolenke bola iba pol roka a na rok si vzala neplatené voľno. Teraz sa situácia zmenila a o Patríciu sa môže starať až do veku šiestich rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

Dotyky uzdravujú

Bezdetné páry, ktoré túžia po deťoch, majú často obavy, že deti z detského domova sa nedokážu prispôsobiť rodinnému prostrediu. Palovičovci ale nemali také problémy, s akými sa stretávajú niektorí pestúni alebo adoptívni rodičia. Mária vedie Klub náhradných rodín v Martine. Preto vie o prípadoch, keď deti nerozumeli, prečo ich adoptívna mama varí večeru, alebo prečo je s nimi cez noc doma. Mysleli si, že varia iba kuchárky a večer na nich dáva pozor iba teta, ktorá má nočnú službu. Preto je ťažké nadviazať s takýmito deťmi prirodzené rodičovské vzťahy.
„Mne napríklad veľmi pomohlo, keď som absolvovala program pripútania sa. Pochádza z USA. Jeden z dôležitých poznatkov je, že deti potrebujú mať s rodičmi fyzický kontakt. Možnože sa niekomu zdá čudné tuľkanie sa so staršími deťmi, ale dotyky sú nenahraditeľné,“ pokračovala Mária.
„Nie je dobré, keď sa niečo deťom príliš vnucuje. Preto tie naše vychovávame k slobode, no musia rešpektovať určité pravidlá. Keď dieťa samé zistí, že chcem preň len dobro, je to pre mňa najkrajší pocit. Deti z detského domova sú zvyknuté iba brať. Nemôžu za to, preto sa často v neskoršom veku správajú asociálne. Až v praktickom živote totiž zistia, že nič nedostanú len tak. Som presvedčená o tom, že pracovníci detských domovov robia, čo môžu, no rodinu nenahradia. Detské domovy nie sú zlé inštitúcie, ale rodiny sú vždy lepšou alternatívou, “ dodal k tomu Rastislav.
Patríciu doviezli na vozíčku,
ale už rok chodí
Súčasným trendom je, že mladí ľudia si chcú užívať život, rodiny majú jedno, dve deti a uspokoja sa s týmto počtom. Palovičovci na to majú iný názor. Radosť majú z každého dieťaťa a na starosti príliš nehľadia. „Keď sme sa starali o dve deti, mali sme túžbu mať tri. Päť detí možno stačí. Najťažšie bolo pre mňa, keď dve deti od nás odišli k svojmu biologickému otcovi. Ten bol najskôr rád, že sme si ich vzali do pestúnskej starostlivosti, potom si to rozmyslel. Súd o ne sa naťahoval celý rok, potom ich dali otcovi,“ povedala nám Mária.
Rastislav Palovič ju doplnil: „Ja mám najväčšiu radosť z Patrície. Odvážali sme si ju na invalidnom vozíku a dali nám 60 plienok. Pred rokom sa už začala dvíhať na nohy. Predtým nevedela sedieť na nočníku, ani sa vykakať či vycikať. Teraz už cez deň vôbec nepotrebuje plienky a nočník si už vezme sama. Ak mám hovoriť o starostiach, tie som mal v čase, keď Darinka dospievala. Nevedeli sme nájsť spoločnú reč. Hľadali sme sa. Napokon sme našli k sebe cestu a doteraz máme veľmi dobrý vzťah. Aj s Magduškou sme nejaký čas mali problém komunikovať. Tiež to bolo ťažké obdobie. Upravilo sa to a dnes sa dokážeme porozprávať. Som veľmi rád, keď sa na mňa obráti so svojimi problémami. V rodine nemáme medzi sebou žiadne tajomstvá. Radosť mám aj z chlapcov. S Maťom, ktorý je iba druhákom, hrávame spolu šach. Miško sa rád stará o zvieratká a chodí so mnou na náboženské podujatia. Z každého úspechu našich detí sa teším.“
Autoritou je ten,
komu dôverujeme
Od Magdalény, ktorá sa v súčasnosti učí na učilišti manikúru a pedikúru, sme sa dozvedeli, že mnohé deti nemajú so svojimi vlastnými rodičmi také dobré vzťahy ako ona s adoptívnymi: „Samozrejme, občas poslúchnem rady svojich priateliek a nie rodičov, napokon sa ale presvedčím, že mi správne radili oni a nie moji rovesníci. Často sa pýtam rodičov na ich názory, aby som si ich porovnala s tým, čo hovoria priateľky. Niekedy sa otca a matky pýtam na ich názor každého osobitne, bez toho, že by sa mohli o tom vzájomne radiť, ale obidvaja mi aj tak povedia to isté.“
Mária Palovičová sa zúčastňuje mnohých odborných seminárov, na ktorých sa veľa dozvie o výchove detí. Ale prečítala aj mnoho poučných kresťanských kníh. V jednej z nich sa dozvedela o dobrej výchovnej metóde, ktorú sa snaží uplatňovať aj vo svojej rodine. Záleží jej na tom, aby deti vychovávala ona a nie televízia. Deťom dovolí vybrať si tri televízne programy týždenne a namiesto vysedávania pred televízorom majú za úlohu čítať si knihy. Mária sa potom pýta detí na obsah toho, čo prečítali a rozprávajú sa o tom. Magdaléna, Michal, Martin aj Patrícia považujú Máriu a Rastislava za svojich skutočných rodičov. Na svojich biologických si ani nespomínajú. Rastislav a Mária sú pre nich všetkým...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Budovanie zelenej značky
  5. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  6. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  10. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 43 276
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 028
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 855
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 200
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 758
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 673
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 523
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 421
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 420
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 276
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Vo Vrútkach stihli otestovať za víkend 2069 ľudí. Štyria z nich mali pozitívny test na covid-19.

Miera pozitivity v meste Martin za víkend je 0,46%. Ide však len o výsledky dočasných (víkendových) odberových miest. Do súhrnu sa ešte započítajú výsledky z mobilných odberových miest a PCR testov.

8 h
Viliam Sokolík sa narodil vo Vrútkach.

Narodil sa vo Vrútkach, dlhé roky pracoval v Matici slovenskej, kde bol vedúcim oddelenia fotodokumentačných zbierok v jej literárnom archíve.

12 h
Mužstvo sa formuje.Náročný program ukáže či ho ešte treba doplniť.

Po doplnení štyrmi novými bekmi získala martinská obrana potrebnú dávku skúseností i zdravej agresivity. Káder môže vedenie klubu posilňovať do 15. februára.

14 h
Ján Danko, primátor Martina počas testovania na Kolónii Hviezda.

Primátor Martina Ján Danko ocenil spolupatričnosť a ľudskosť všetkých, ktorí sa na testovaní podieľali. Aj preto bolo úspešné.

17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

12 h

Miera pozitívnych testov v krajskom meste dosiahla 1,15 percenta.

16 h

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

24. jan

Už ste čítali?