ákonite pri pátraní po možnej negramotnosti v Turci zaklopali na jednu z nich. V Špeciálnej základnej škole (ŠZŠ) v Martine sa učí 159 žiakov. Jej riaditeľ Peter Filip nám našu pochybnosť vyvrátil. Povedal, že s negramotnosťou detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v posledných rokoch nestretol, a to ani u ich rodičov. Čítať a písať sa naučili v tejto škole všetci žiaci. Treba pripomenúť, že do špeciálnej základnej školy sa dostanú iba deti, ktoré sú mentálne postihnuté, takže laické názory o tom, že v takýchto školách sú deti z výchovných dôvodov, sú nepravdivé. U detí zo sociálne znevýhodneného prostredia vplyv nedostatku pozitívneho sociálneho rozvoja niekedy môže mať dopad na ich zníženú mentálnu úroveň a javiť sa ako mentálne postihnutie. To by mala odstrániť tzv. testová batéria RR screening, ktorá je spoľahlivým a rýchlym prostriedkom na vylúčenie mentálneho postihnutia u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
No počas besedy s riaditeľom sme otvorili iný problém. Podľa neho výrazným problémom špeciálnych základných škôl v poslednom období je správanie sa časti žiakov. V ŠZŠ v Martine je približne 19 percent žiakov, so správaním ktorých majú sústavné problémy. Sú to práve deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. „Väčšina rodičov sa o vzdelávanie a výchovu svojich detí v našej škole zaujíma, čo má za následok aj to, že niektorí žiaci nemajú záujem o vyučovanie a často svojím správaním znemožňujú bežné vyučovanie v triede, ničia školské prostredie, majetok... Máme aj takých žiakov, ktorí spôsobia ročne škody za 1000 až 2000 korún. Pre takéto deti by bolo treba vymyslieť iný systém vzdelávania, v inom prostredí a s osobitou organizáciou,“ hovorí Peter Filip.
Druhým problémom je vymeškávanie vyučovania. Sú aj takí žiaci, ktorí neprídu až na 400 až 600 hodín a ich rodičov tento „výkon“ absolútne nezaujíma. Pedagógovia často nepoznali príčinu absencie, lebo korešpondencia s rodičmi nemala žiadny zmysel - boli to iba zbytočné výdavky pre školu. Tá posiela rodičom ročne stovky oznámení o zanedbaní školskej dochádzky ich detí. Čiastočne tento problém v minulých rokoch vyriešili školskí asistenti, ktorí boli zamestnancami školy. Dohliadali na dochádzku detí, komunikovali a spolupracovali s rodičmi. Tento projekt sa ale skončil pred dvoma rokmi, pretože naň neboli peniaze. V minulom i tomto školskom roku využívajú ako školských asistentov nezamestnaných v rámci aktivačných prác. Pracujú priamo s rodinami žiakov, ktorí majú v škole problémy, zabezpečujú komunikáciu rodín so školou, ktorú informujú o tom, prečo deti nechodia na vyučovanie.
„Sociálne rozdiely v spoločnosti sa prehlbujú. Niektorí ľudia sa s tým nedokážu vysporiadať. Mnohé sociálne znevýhodnené rodiny majú problém kultúrne vychovávať svoje deti. V špeciálnej základnej škole pozorujeme, že deti z takýchto rodín majú absolútne narušené hodnoty. Stratili úctu k rodičom a rodine, starším ľuďom, životu, dokonca aj k svojim vlastným veciam. V takýchto prípadoch sme v škole asi jediní, ktorí vypĺňame absenciu pozitívneho rozvoja detí vo vlastnej rodine. Učíme ich kultúrnym a spoločensky prijateľným prejavom. Majú možnosť osvojiť si zručnosti dobrého a slušného človeka. Otázkou však je, či to uplatnia vo svojom živote. Medzi našimi žiakmi je naozaj mizivé percento takých, ktorí nezvládnu prípravu na ďalšie vzdelávanie v odbornom učilišti a praktickej škole. Problémom je, a tento problém sa prehlbuje, že práve tí, ktorí to najviac potrebujú, nemajú o ďalšiu prípravu na povolanie záujem a keďže im potom kvalifikácia chýba, rozširujú rady nezamestnaných,“ dodal Peter Filip.
Autor: br
