ejto prekérnej situácii sa nedávno ocitol známy martinský lekár Milan Dragula.
Keď nám hovoril, ako prišiel o svoju taštičku so „všetkým“, nezabudol dodať, že niečo podobného ho už postretlo pred siedmimi rokmi v Žiline. „Celých sedem rokov som si dával na ňu veľký pozor, a predsa...“ Nuž, stalo sa. Stačila chvíľka nepozornosti či krátke zamyslenie sa iným smerom. V ten deň si bol vybaviť niečo v pneuservise, pri manipulácii s väčším bremenom si odložil taštičku na strechu svojho auta. Keďže v servise nepochodil, pravdepodobne už rozmýšľal, čo si počne, automaticky nastúpil a naštartoval. Až o niekoľko minút v obchode zistil, že taštičku nemá. „Až vtedy som si uvedomil, že som ju nechal na streche, utekal som rýchlo naspäť, ale nenašiel som ju. Neostávalo mi nič iné, než ísť do roboty a začať telefonicky vybavovať potrebné. Ako prvú som volal políciu...“Keď už dostal spojenie, kolegyňa mu hovorí, že ho volajú druhým telefónom. Naznačil jej, že nemôže ísť, lebo má dôležitý hovor. Ten druhý sa ale ukázal byť oveľa dôležitejší. Volal mu jeden pán, že našiel jeho stratené veci...
„O chvíľu mi všetko priniesol do nemocnice. Ani neviete, akú mi urobil radosť. Chcel som ho na mieste odmeniť, ale rázne ma odmietol. Dozvedel som sa akurát, že sa volá Mazúch a robí na benzínovom čerpadle Slovnaftu na južnom okraji Martina...“
Vybrali sme sa na najstaršiu martinskú „pumpu“ pohľadať pána Mazúcha. Pri pokladni sme ale našli Jaroslava Mazúra, dobre vyzerajúceho chlapa v rokoch. Priznal sa, že je Martinčan, ale vraj nepochádza z martinskej vetvy Mazúrovcov, ale z kysuckej. No, o tom, ako zachránil doktora v núdzi, o tom nechcel ani slovo. Vraj, načo... Naveľa, naveľa sa predsa len rozhovoril.
Ten deň išiel v aute s nejakým známym, pred ním išiel Nissan žilinskej značky. Zrazu, neďaleko Smíchovskej reštaurácie, sa spod kolies Nissanu objavila na vozovke taštička. „Logicky mi napadlo, že vypadla z auta pred nami, a tak som začal blikať a trúbiť, ale vodič Nissanu nereagoval. Zastavil som, že sa vrátim pre taštičku, a tu mi ju jeden pán, ktorý stál na autobusovej zástavke, podal. Vzal som ju a začal som toho Žilinčana naháňať. Dostihol som ho až pri Sokolovni, ale vodič v Nissane mi povedal, že on nič nestratil. Až potom sme sa pozreli dnu, kto je vlastne majiteľ. Zistili sme, že doktor Dragula, tak som mu zavolal. A ostatné už viete...“
Je to príbeh so šťastným koncom. Aj takých je v našom živote dosť, stačí sa len obzrieť. A hoci nejde, ako sa hovorí o život, predsa ide o veľa. Aj v tomto prípade osud chcel, aby sa stretli dvaja dovtedy neznámi muži, ktorých bude už niečo spájať. Aspoň pre martinského chirurga je určite povzbudivé, že síce na chvíľu „stratil všetko“, ale vzápätí našiel dobrého človeka.
Autor: baj