z Práporu okamžitej reakcie z Martina. Mierová misia UNFICYP (United Force in Cyprus) bola na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN vytvorená 4. marca 1964. Jej mandátom bolo predovšetkým zabrániť obnoveniu bojov medzi turecko–cyperskou a grécko–cyperskou komunitou a prispieť k obnove a udržaniu poriadku na ostrove. Naši vojaci zodpovedajú za jeden zo sektorov 180 km dlhej bezpečnostnej línie rozdeľujúcej Afroditin ostrov. Po poslednej redukcii počtov pracuje v súčasnosti v mierovej misii 202 slovenských profesionálnych vojakov. Jedným z nich je aj poručík Ján Hučala.
Mobile Force Reserve (MFR) je názov mobilnej pohotovostnej jednotky, ktorá je vyčlenená ako mobilná záloha veliteľa UNFICYP a je predurčená na pomoc jednotlivým sektorom. V súčasnej podobe pôsobí od roku 1997 a v štyroch čatách ju tvorí spolu 105 príslušníkov – 53 Britov, 33 Argentíncov, 9 Maďarov a desať našich vojakov. Veliteľom druhej čaty je práve Martinčan Ján Hučala, ktorý v tejto funkcii môže uplatniť už získané skúsenosti zo svojho ročného pôsobenia v Iraku. Tridsaťročného rodáka z Podbiela priviedla vojenská kariéra do Martina, kde v súčasnosti býva spolu so svojimi dvomi Soničkami – manželkou a dcérkou. Majú byt v Záturčí.
„Sme nasaditeľní v celom priestore mierovej misie. Medzi naše hlavné úlohy patrí okrem zvládnutia prípadných nepokojov medzi domácim obyvateľstvom, tiež patrolovanie v nárazníkovom pásme, ochrana priestoru základne UNPA, kde sa nachádza veliteľstvo misie, držanie pohotovosti jednotky rýchleho nasadenia, služba na vchodoch do základne, ale aj napríklad likvidácia požiarov a ostatné úlohy vyplývajúce z priamej podriadenosti veliteľovi síl misie,“ vymenúva poručík, ktorý tento rok úspešne ukončil vysokoškolské štúdium v odbore andragogika a získal titul Magister. „Najväčšie nároky na členov tejto jednotky sú kladené nielen na ich fyzickú zdatnosť, ale predovšetkým na ich psychickú odolnosť,“ upresňuje veliteľ Hučala a dodáva: „Keď vám napríklad pri demonštrácii letí do tváre dvojkilogramový kameň hodený demonštrantom, musíte byť schopní zachovať rozvahu a veriť svojmu ochrannému štítu, že náraz, ktorý bude nasledovať, vydrží a ochráni vás. Technické prostriedky, ktoré tu máme k dispozícii, sú na veľmi dobrej kvalitatívnej úrovni.“
Voľných dní, kedy sa môžu vojaci venovať sami sebe, je ako šafranu. „Za mesiac máme v priemere štyri dni voľna. Vtedy môžeme ísť do mesta, alebo blízkeho okolia. Ale aj v týchto dňoch musíme byť vždy dosiahnuteľní a pripravení v prípade potreby zasiahnuť. V podstate sme teda v službe dvadsaťštyri hodín denne,“ objasňuje poručík Hučala, ktorého počas služby v misii „držia nad vodou“ jeho dve Soničky.