a v Martine je uvedený v poradí ako siedmy žiak v druhej triede školského roka 1869/70.
Čo bolo ďalej s vyučovaním na tomto gymnáziu, je nám všetkým známe. Bolo zrušené a študenti sa rozutekali. Vyučovanie sa obnovilo po 1. svetovej vojne v roku 1919 a vyučuje sa v ňom dodnes. Z nášho kleinovsko-novákovského rodu chodilo do tohto gymnázia už so spomínaným prvým žiakom sedem členov rodu. Ôsma z nášho rodu sa už doň nedostala ani ako 31 študentka. Tým sa prerušila naša rodová kontinuita. Ja som doň chodila ako štvrtá a maturovala som na ňom v roku 1941.
Predo mnou tu maturoval môj nebohý brat MUDr. Milan Novák v roku 1933. Keď sa potom zapísal na Univerzitu J. A. Komenského do Bratislavy, pri zápise sa ho pýtali, na ktorom gymnáziu maturoval. Na martinskom, odpovedal. Nebolo vtedy zvykom, aby sa na univerzitné štúdiá, tobôž nie na medicínu, prihlásil synček robotníka. Najčastejšie sa prihlasovali na univerzitné štúdiá synkovia právnikov, riaditeľov bánk a sporiteľne, ktoré vtedy už v Martine boli, správcov továrne, prokurátorov a disponentov týchto podnikov, evanjelických farárov, učiteľov, statkárov, obchodníkov, živnostníkov a bohatých mešťanov... A tu zrazu sa na štúdium medicíny prihlásil robotnícky synček. Gymnázium Viliama Paulínyho–Tótha, ako sa vtedy menovalo, dalo študujúcim také základy a toľko vedomostí, že pri vážnom záujme a usilovnom štúdiu ho skončil každý maturant martinského gymnázia. Treba povedať, že aj vďaka českým profesorom, ktorí na tejto škole dlhé roky pôsobili, môj brat skončil na lekárskej fakulte Univerzity J. A. Komenského v roku 1938 a získal titul doktora vied lekárskych a bol promovaný summis auspiciis – všetkými poctami. Tento synček robotníka!
Také to bolo gymnázium a jeho slávu šírili aj ďalší študenti na štúdiách v Prahe, ale aj v cudzine, napríklad na architektúre vo Viedni a veterinárnej medicíne v Záhrebe, lebo tieto fakulty na Slovensku vtedy ešte neboli. Študenti z provinčného niekoľkotisícového mesta.
Gymnázium Viliama Paulínyho–Tótha, jednoducho povedané, malo cveng. Nech je tento príspevok kvapkou do pohára jeho slávy.