lich horkosti si vypili až do dna. Ešte v auguste roku 2004 prišiel do našej redakcie prvý raz Bohuš Kúdelka, trinásť ráz súdne trestaný bezdomovec, ktorý sa iba niekoľko týždňov predtým vrátil z väzenia, kde si odpykával trest pre ublíženie na zdraví. Vraj ublížil spolubývajúcemu v domove dôchodcov. Netajil sa tým, že ak nedostane žiadne peniaze, podpáli úrad práce sociál-nych vecí a rodiny, lebo je zúfalý. Žiaľ, nepremýšľal nad tým, že môže ublížiť ľuďom, ktorí nemôžu za to, v akej je situácii. Jeho postoje sa za rok nezmenili a 12. októbra vytiahol nôž na pracovníčku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v budove posudkových činností na Mudroňovej ulici v Martine.
Hrozby myslel vážne
Dožadoval sa kópie posudku, ktorú dostal už týždeň predtým. Vraj ho okradli. Pracovníčka úradu práce sociálnych vecí a rodiny si všimla, že Bohuš Kúdelka je opitý a naviac vykrikoval, že si to s ňou vybaví. Zo strachu pred tým, aby niekomu neublížil, privolali políciu. Dôvody na obavy boli opodstatnené. Aj týždeň predtým na úrade vykrikoval, že všetko podpáli. Polícia Bohuša Kúdelku odzbrojila, nevypočula ho ale, pretože využil právo nevypovedať proti sebe. Svoju vinu ale priznal. Za výtržníctvo je stíhaný na slobode. Hrozia mu dva roky väzenia alebo peňažný trest, ktorého vymáhanie sotva prichádza do úvahy, pretože už roky nemá peniaze. Pred rokom sme sa dozvedeli, že sa agresívne správal aj v sociálnej poisťovni a na úrade práce sociálnych vecí a rodiny vytiahol na jednu z pracovníčok kladivo, ktorým ju chcel udrieť.
Nielen vinný,
ale aj poškodený
Bohuš Kúdelka prišiel o strechu nad hlavou pred mnohými rokmi. V roku 2001 ho zrazilo auto a odvtedy chodí len za pomoci francúzskych bariel. Zdravotne ťažko postihnutým sa stal kvôli tomu, že ho v auguste pred tromi rokmi zrazil automobil. B. Kúdelka prechádzal v noci cez cestu pod silným vplyvom alkoholu (v krvi mu ho namerali 2,74 promile). Vodič Citroenu, ale uháňal rýchlosťou minimálne 101 km za hodinu, nestačil dostatočne pribrzdiť a B. Kúdelku zrazil. Jeho zranenia boli vážne a odvtedy je zdravotne ťažko postihnutý. Sudkyňa v roku 2002 uznala vinu vodiča a rozhodla o tom, že B. Kúdelka si môže uplatňovať náhradu škody prostredníctvom súdneho konania o občianskoprávnych veciach. Od 1. februára 2002 poberal sociálny dôchodok, lebo pre priznanie invalidného dôchodku nespĺňal podmienky, aj keď nám tvrdil, že odpracoval dohromady 30 rokov. Zo zákona pre priznanie invalidného dôchodku vyplýva, že predtým, ako sa stal invalidom, musel mať v priebehu posledných desiatich rokov odpracovaných minimálne päť rokov. B. Kúdelkovi chýbalo k tým piatim rokom iba 91 dní, a tak mu priznali sociálny dôchodok. O ten však prišiel, pretože sa dostal do väzenia, kde bol od 5. novembra roku 2003. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Martine už B. Kúdelka od 20. februára 2004 nedostával sociálny dôchodok, lebo jeho životné potreby zabezpečovala nemocnica pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Podľa ustanovenia paragrafu 52 odst. 1 zákona č.100/1988 zb. bol sociálny dôchodok dobrovoľnou dávkou sociálneho zabezpečenia pre tých, ktorí nemajú prostriedky potrebné na uhrádzanie svojich životných potrieb z vlastného majetku, iného zdroja alebo z právneho nároku pre starobu alebo invaliditu si nemôžu prostriedky potrebné na uhrádzanie svojich životných potrieb zaobstarať vlastnou prácou. Počas väzby v Nemocnici pre odsúdených a obvinených a ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne ale B. Kúdelkovi podľa zákona zabezpečoval nevyhnutné životné potreby (ubytovanie, stravu, odievanie, zdravotnú starostlivosť, vreckové) štát, a tak mu v súlade s iným zákonom sociálna poisťovňa sociálny dôchodok odňala. Kým bol B. Kúdelka vo väzení, zmenil sa zákon a sociálny dôchodok už ostáva doživotne iba tým, ktorým ho priznali pred vstupom zákona č. 461/2003 do platnosti. Nový zákon už pojem sociálny dôchodok, okrem spomínanej výnimky, nepozná. V praxi to znamená, že tým, ktorým ho odňali, ho už opäť nemôžu priznať. Od septembra minulého roka dostáva B. Kúdelka dávku v hmotnej núdzi a na prekonanie a zmiernenie ťažkého zdravotného postihnutia. Keď ale nemá vlastnú strechu nad hlavou, na prežitie mu to nestačí.
Koncom marca prišiel k nám do redakcie opäť. Žiadal nás o pomoc. V rámci našich možností sme ho usmernili, viac sme urobiť nemohli. Museli sme zobrať do úvahy aj reakcie verejnosti. Po uverejnení vlaňajšieho článku nám totiž prišiel do redakcie list, že tento bezdomovec si nezaslúži, aby sme o ňom písali. Za to, že mu vyhorel dom, vraj môže sám a jeho správanie sa k vlastnej matke, vraj, tiež nebolo najlepšie. Napriek tomu sme vtedy zistili, že bez súdneho konania nemôže B. Kúdelka dostať žiadne odškodnenie a bez peňazí na zaplatenie právneho zástupcu sa nepohne dopredu.
Vo väzení lepšie
ako na slobode
Žiaľ, B. Kúdelka sa mal vo väzení lepšie ako na slobode. Za mrežami sa nemusel starať nielen o strechu nad hlavou, ale ani o jedlo. Možno aj preto sa správa agresívne. Akoby hľadal spôsob, ako sa dostať za mreže opäť. Žiaľ, prípad zúfalca, ktorého sme často vídali v pešej zóne, nie je ojedinelý. Do väzenia sa chcú na zimu dostať aj ďalší ľudia bez strechy nad hlavou. Bohuš Kúdelka bol v našej redakcii ešte v septembri. Hovoril opäť to isté. Vrej, ak mu nikto nepomôže, podpáli seba, niektorý úrad, alebo niekomu ublíži, aby si ho konečne niekto všimol. A všimli si ho. Až natoľko, že sa pravdepodobne opäť dostane do väzenia. Ale čo bude robiť po návrate z neho...?