po Korzike a vystúpili na najvyšší vrchol Monte Cinto 2 700 m. Tentoraz pridávame k batožine aj bicykle. Čaká nás 10 dní na menej členitom východnom pobreží ostrova. Desať dní krásnych zážitkov.
Teplé tatranské potoky
Známou cestou cez Rakúsko a Taliansko prichádza náš plný autobus (približne štyridsať nedočkavcov) do prístavu Livorno. Štvorhodinovou plavbou trajektom sa dostávame do prístavu v Bastii. Autobus nás odváža južne do strediska Moriani Plage v oblasti Costa Verde. Ubytujeme sa v apartmánoch Marina Bianca. Sú to trojpodlažné domy pár metrov od mora. Štandardný „luxus“ dopĺňa bazén s lehátkami. Toto všetko v období neskorého leta spĺňa naše očakávané predstavy.
Nedočkavci sa vydávajú ešte prvý deň objavovať krásy ostrova. Od bodu nula – morskej hladiny stúpame v nasledujúcich dňoch do 300 metrovej výšky. Jazdíme medzi dedinkami, ktoré tu postavili v minulosti miestni obyvatelia, aby sa chránili pred nájazdmi pirátov. Paradoxne pred svojimi! O súperení medzi Korzičanmi a Francúzmi svedčia aj dvojjazyčné tabule s názvami dedín a miest. Niektoré sú aj rozstrieľané.
Frekventovaná cesta popri pobreží sa tu mení na bezpečnú, priam ideálnu cestu pre cyklistov. Jazdíme od kostola ku kostolu, cez tunely, okolo kaskád Dell Ucelluline. Odvážni si vylezú zopár skalných kaskád a vykúpu sa v chladnejšej vode. V lete je to príjemnejšie. Akoby ste sa kúpali v tatranských potokoch, ale s teplou vodou. Takýchto kaskád nájdete na Korzike viac.
Zamierili sme do južnej časti na trasu Porto Vecchio – Zonza – Solenzara. Autobus nás vyviezol „adrenalínovou cestou“ plnou zákrut cez sedlo Bavella (1200 m) ku kaskádam Policellu. 17 kaskád tu zdolávajú prívrženci kaňoningu. My sme sa po polhodinovej chôdzi dostali k strmým skalám najvyššej kaskády. Prechádzka po úzkom chodníku, nádherné skalné útvary, výhľady na vodopády a kúpanie nemali chybu.
Krásna Bonifacia
Ďalší deň sme vystúpali na bicykli do obce San Nikolao a smerom na juh traverzovou cestou pod horou Monte Negrine (1133 m) do Cervione. Je to stredisková obec so školou, do ktorej zvážajú deti z blízkeho okolia malými autobusmi. Strmými uličkami, vedľa bicyklov, sme dosiahli najvyšší výhľad na oblasť Costa Verde. Aj tu bolo vidno, že Korzičania podriaďujú život turistickému ruchu. Svedčia o tom opravené domy a cesty, mapy a smerové tabule. Cestu naspäť sme si spestrili orieškami a figami. Zaujímavé sú tu aj korkové duby, ktoré boli obhorené a plné mravcov. Na Korzike často horí, aj keď je to zelený ostrov. Na mnohých miestach majú preto nádrže s vodou. Videli sme ich najmä v južnej časti, pri ceste východným pobrežím do najkrajšieho mesta Korziky - Bonifacia. Mesto postavené na vysokých bielych útesoch zapôsobí azda na každého. Svedčí o tom veľká zátoka plná lodí z celého sveta. Okružnou jazdou na lodi vás zavezú do Dračej jaskyne s tyrkysovou vodou a otvorom v tvare ostrova Korzika. Do opevneného mesta vstupujete bránou a môžete sa dosýtosti túlať úzkymi uličkami plnými obchodíkov so suvenírmi. A kto chce viac chodiť, zíde si za 2,5 eur strmé schody vedúce k moru. Vybudovali ich vraj za jedinú noc. Spoza mestských hradieb dovidíte až na taliansky ostrov Sardínia.
Jazde po pobreží sme venovali jedno popoludnie. Smerom na juh sme z cesty odbočili do niekoľkých turistických rezidencií. Domčeky v záhradách, vybavené ihriská, reštaurácie pri mori v príjemnom palmovom lesíku. Čo si viac želať na dovolenke. A najmä piesočné pláže, tyrkysové more a vodné športy. Cestou naspäť sme si skontrolovali svoje „jachty“ v prístave Port de Campoloro. A bol aj defekt a nie jeden. Stačilo postaviť bicykel mimo cesty a ostré ostne urobili svoje. Našťastie náš servisný tím pracoval výborne.
Aké paradoxy!
V strede týždňa sa naša cesta orientovala do stredu Korziky. Autobus nás s bicyklami vyviezol do mesta Corte 400 m nad morom. Tu sme nasadli na naše tátoše a stúpali impozantným skalným údolím Restonica do výšky 1300 m. Z parkoviska niektorí vystúpili popri jazere Melo na vrchol Monte Rotondo (2625 m). Pobyt v nádherných horských častiach Korziky si žiada určite viac dní. Preto si ho niektorí predĺžili a bivakovali do druhého dňa. Nadšení sa vrátili späť na bicykloch. Posledný deň sme si urobili výlet severnou stranou. Na výstup sme zvolili náročnejšie kľukaté stúpanie do Santa Lucie di Moriani. V horúčave nám dalo poriadne zabrať. Spestrilo nám ho stretnutie s voľne sa pasúcimi prasiatkami. Našťastie boli plaché a išli si svojou cestou. Námahu nám spríjemnila aj posádka jedného kabrioletu, v najväčšej zákrute zastala a tlieskala nášmu výkonu. O chvíľu sa na mňa zo zákruty vyrútili prasce a len tak, tak som im ušla! Aké paradoxy!
Miernejším stúpaním sme pokračovali do San Giovanni. Odtiaľ cesta striedavo stúpala a klesala do Talasani. Tam nás čakalo stretnutie s čiernou kravkou, ktorá si strážila svoje teliatko a vyzerala hrozivo! S úctou sme ju obišli a nádherným zjazdom kľukatými cestičkami schádzali cez Izolaccio do údolia riečky Fium Altu. Krásne pohľady na lavóre vymleté zelenou vodou rieky nás sprevádzali počas zjazdu do mestečka Folelli. Cestou sme sa posilňovali vodu z upravených prameňov, orieškami a figami. V Hypermarkete U sme si doplnili zásoby a vlnitou cestou pozdĺž mora sme boli zakrátko v cieli. Večery sme využívali na spoznávanie blízkeho okolia. Prechádzky po pláži, jazdy do blízkeho mestečka Padullela, posedenie pri hudbe a koštovanie domáceho vína nám spríjemnili voľné chvíle. Fotomaniaci si nenechali ujsť ranný východ slnka, ktorý bol každý deň iný. Na obzore sa dal vidieť aj ostrov Monte Christo...
* * *
Leto sa už pomaly končilo a pekné počasie tiež. Korziku sme opúšťali trajektom smerujúcim do Janova. Celou spiatočnou cestou pršalo a Martin nás vítal chladným veterným počasím. Krásne spomienky našťastie zostali v nás. Hory a more nám dobili chýbajúcu energiu a vyvolali nádej, že nás čakajú iné krásne zážitky z ďalších ciest.
Autor: Eva Hanzlíková