Na divokých skládkach i neskládkach tiká časovaná bomba vyslúženej elektroniky
Martin - Spotrebná elektronika je dnes nepostrádateľnou súčasťou doby, ktorú žijeme. Kým nám slúži, je pomocníkom, ale keď doslúži, stáva sa starosťou. Je totiž odpadom, ktorý treba zlikvidovať, lenže nie ako súčasť komunálneho odpadu. Žiaľ, v praxi to aj dnes často vyzerá tak, že, keď nám už elektronika doslúžila, váľa sa po povalách, garážach, pivniciach. V tom lepšom prípade. Stáva sa aj to, že niekto proste odvezie starú chladničku na skládku komunálneho odpadu – kam ale nepatrí. A to tiež v tom lepšom prípade. Neraz sme takýto odpad našli dokonca v potokoch a v zákutiach prírody.
Možno by nebolo veľkým umením nájsť v prírode povaľovať sa staré chladničky, televízory, výbojkové svietidlá a iný tzv. elektroodpad. Pritom mnohé komponenty zo spomínaných elektrospotrebičov sú zdraviu nebezpečné. Je v nich veľký podiel olova, v žiarivkách je zasa veľa ortute a tieto prvky sa na „divokých“ skládkach stávajú akousi časovanou bombou znečisťovania životného prostredia.
Menila sa legislatíva
Pritom na druhej strane aj nepotrebné elektrospotrebiče obsahujú komponenty, ktoré sa dajú využiť. Napríklad drevo, papier, sklo, fluorescenčné vrstvy v neónových svietidlách. Je tu aj celá škála vzácnych kovov. Ako nám povedal Milan Malík, konateľ spoločnosti Brantner Fatra, ktorá sa zaoberá komunálnym a iným odpadom, donedávna bol spomínaný odpad často aj súčasťou komunálneho odpadu. Najmä pre dôvody, ktoré sme spomenuli, aj naša legislatíva už upravuje zásady, ktoré sú ustanovené v novelizovaných zákonoch. Tento problém v súčasnosti riešia viaceré právne normy, najmä zákon 733, ktorým sa dopĺňa zákon 223 o odpadoch. V zákone sú špecifikované zásady nakladania s elektroodpadom. Ďalšou zákonnou normou, ktorá reguluje túto oblasť, je vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 208 z 29. apríla tohto roku, ktorá podrobne hovorí o nakladaní s elektrozariadeniami a elektroodpadom. V tejto vyhláške sa hovorí aj o tom, akým spôsobom má občan, organizácia a tiež obec nakladať s elektroddpadom. Zároveň sa v nej aj píše aj o povinnostiach výrobcu a distribútora výrobkov na trh.
Čo to prinesie občanovi?
Nás zaujímalo najmä to, čo sa mení vo vzťahu k občanovi a k obci, lebo zo zákona je obec povinná vytvoriť podmienky na systém oddeleného zberu elektroodpadu z domácnosti. Ako nám povedal Milan Malík, ide o samostatný zber mimo zberu komunálneho odpadu. „Bolo by asi nelogické, aby sa v každej obci vytvárali podmienky na skládky. Skôr je logické, že do tohto procesu vstupujú také firmy, ktoré sa touto činnosťou profesionálne zaoberajú. V tomto prípade je to naša firma - Brantner Fatra, ktoré v spolupráci s konečným zhodnocovateľom a recyklačným fondom zabezpečuje aj oddelený zber po jednotlivých obciach v celom Turci. Občan má možnosť odovzdať elektroodpad bezplatne v obci a my dvakrát do roka, alebo podľa dohody s predstaviteľmi obce aj častejšie, tento odpad odvezieme. Od platnosti tohto zákona sme už robili podobné zbery v Turanoch, Košťanoch, Bystričke, Nolčove, Krpeľanoch, Sklabini, Sklabinskom Podzámku, Šútove, Valči a aj v ďalších obciach. Dokonca v niektorých už dvakrát. Občan má takto výhodu, že nemusí hľadať miesto, na ktorom by sa ho zbavil. My sme doteraz vyzbierali viac ako 21 ton takéhoto odpadu.“
Ako nám ďalej povedal Milan Malík, v Martine je špecifická situácia. V meste majú občania výhodu, lebo môžu takýto odpad doviezť priamo do firmy Brantner. Vraj aj v popoludňajších hodinách ho môžu nechať napríklad na vrátnici. „Máme u nás vybudovanú zberňu. Občan za elektroodpad neplatí nič. Zákon ustanovuje, že náklady na zber a recykláciu elektrošrotu nesmú byť ani zahrnuté do poplatku, ktorý občan platí za komunálny odpad. Náklady sú hradené z recyklačného fondu, na ktorý už prispel pri kúpe výrobku, pretože časť ceny sa odvádza do tohto fondu,“ dodal Milan Malík.