Ako Martinčania spolu s Hoogeveenčanmi
oslavovali pätnástiny svojej spolupráce
sme požiadali našu bývalú kolegyňu, ktorá je teraz hovorkyňou martinskej radnice. A tu je jej stručný záznam...
STREDA (19. októbra)
Holandsko nás po 19hodinovej ceste privítalo svojim typickým upršaným počasím a veternými elektrárňami. Sú vysoké, štíhle, zvyčajne trojramenné a svojim výzorom pripomínajú detské púťové vrtuľky... Keďže dopraviť 150 účastníkov takmer 1500 km nie je maličkosť, na radnicu v Hoogeveene sme dorazili popoludní roztrúsení a „na etapy“. Krátko po 16. hodine nás však už takmer v kompletnej zostave (okrem spevákov zo zboru Cantica Collegium Musicum, ktorí pricestovali o deň neskôr) privítal na radnici primátor mesta Willem P. M. Urlings a spoločne s primátorom mesta Stanislavom Bernátom slávnosti otvorili. Večer sa martinskí poslanci a zástupcovia radnice zúčastnili zasadnutia mestskej rady Hoogeveenu.
ŠTVRTOK (20. októbra)
Na tento deň pre nás naši hostitelia pripravili poznávací výlet ku Severnému moru cez Afsluitdijk. Afsluitdijk je 32km dlhá priehrada, ktorá bola vybudovaná v rokoch 1927 až 1932 a prehradením Severného mora spojila dva severozápadné brehy Holandska v oblastiach Den Oever a Kornwerderzand. Okrem toho, že to zamedzilo záplavám a poskytlo pri vysušovaní a osídľovaní pôdy nové možnosti, urýchlilo to, samozrejme, osobnú i nákladnú dopravu a transport.
Hoci sa počas dňa vo viac menej pravidelných intervaloch striedali dažďové prívaly so slnkom a členovia martinskej výpravy pravidelne mokli a schli, nezanechalo to na nich nijaké stopy a s očakávaním sa vrhli do víru večerného programu. Ten pre verejnosť aj hostí pripravila Nadácia Partnerstva Martin – Hoogeveen v neďalekej obci Alteveer v podobe zhruba dvojhodinového benefičného koncertu. Nadácia vznikla paralelne s podpísaním zmluvy o spolupráci oboch miest a jej dlhoročným predsedom je Hans Hornstra.
V programe s veľkým úspechom vystúpila naša Cantica Collegium Musicum, ktorá sa z roka na rok teší v Hoogeveene väčšej obľube. Z miestnych formácií vystúpil zmiešaný, zhruba 50 členný súbor Harmony Singers, ktorí zmesou populárnych piesní zo 60. a 70. rokov rozprúdili krv v žilách vari všetkých návštevníkov. Oživením koncertu bolo, keď jeden zo spevákov tretieho zboru The Bunch požiadal neočakávane a v „priamom prenose“ o ruku svoju dlhoročnú priateľku a kolegyňu. Všetci prítomní v sále jej mohli za „áno“ len búrlivo zatlieskať...
PIATOK (21. októbra)
Spoločne sme navštívili miestnu syráreň, ktorá ročne vyprodukuje až 70tisíc ton chutného syra. Po nej si niektorí prezreli miestne divadlo Tamboer, pravý holandský veterný mlyn alebo požiadali miestnych organizátorov o sprostredkovanie individuálnych návštev v rámci svojich záujmov a odbornej práce.
Takými boli napríklad martinskí skauti, ktorí s hoogeveenskými uzavreli partnerstvo a už aj naplánovali letné výmenné pobyty. Taktiež sa (zdá sa) rozvíja spolupráca medzi jednou z miestnych škôl a základnými školami u nás. Naše deti totiž svojim neznámym kamarátom poslali listy s darčekmi a už sa tešia na odpovede.... Zamestnanci odboru sociálnej starostlivosti a zdravotníctva mali tiež samostatný program. Tento spočíval v návštevách rôznych zariadení sociálnych služieb, ktorých činnosť je zameraná na primeranú ponuku práce pre nezamestnaných s rôznymi problémami, ako aj pre telesne a mentálne postihnutých.
Popoludnie sa nieslo v znamení kultúry. Najskôr primátori oboch miest slávnostne otvorili folklórne trhy v pasáži Tamboer, kde nás reprezentovali čipkárky, výrobca ľudových hračiek, pernikári, tkáčka a iní tradiční výrobcovia. Nechýbala ani naša folklórna hudba a svišťanie korbáča Martina Brxu. Holandskí ľudoví umelci zas ukázali patchworkové či pletiarske kreácie, výrobu medu, pletenie košíkov. Súčasťou prezentácie regiónu boli aj stánky ponúkajúce informácie o meste a okolitej prírode Malej a Veľkej Fatry.
Na žiadosť holandských partnerov bola počas osláv sprístupnená aj výstava diel dvoch turčianskych výtvarníčok Idy Remeníkovej (krajina Turca) a Kristíny Šubjakovej (abstrakcia). Išlo o prvú takúto prezentáciu turčianskeho výtvarného umenia v Hoogeveene. Obe umelkyne na znak vďaky venovali mestu Hoogeveen niektoré zo svojich prác. Ďalšia výstava našla svoju „strechu nad hlavou“ v obchodnom mini-centre Hema – tu prezentujú svoje diela fotografisti z martinského Fotoklubu Karola Plicku a deti z martinského gymnázia, ktoré sa narodili v roku 1990 – v roku, keď bola podpísaná zmluva medzi partnerskými mestami.
Krátko po 20. hodine sa už začal slávnostný galavečer. Spoločne ho otvorili obaja primátori - Stanislav Bernát si uznanie auditória zaslúžil prejavom v holandčine. Vo vyše dvojhodinovom pásme tancoval tanečný pár Boris Urban a Nina Račeková, odzneli klasické i ľudové melódie v podaní zboru Cantica Collegium Musicum, tanečníci z Ars Dynasty si získali divákov dvoma majstrovskými choreografiami. Holandskí partneri sa tiež nedali zahanbiť a predviedli to najlepšie vrátane humorného kabaretného pásma Dua Karst, ktorému, bohužiaľ, Martinčania nerozumeli...
SOBOTA (22. októbra)
Tento deň sa niesol v znamení športu. V športovej hale a na atletickom štadióne sa v priateľských zápasoch stretli šípkari, hádzanári, volejbalisti a atléti. Duely s holandskými súpermi boli nemilosrdné, no a my sme s potešením mohli konštatovať, že Martin (až na jednu) triumfoval vo všetkých disciplínach!
Paralelne s týmto sa na pešej zóne rozbiehali akcie pre deti – vytváranie guličkových kreácií, maľba masiek na tvár či triafanie loptičiek do drevákov... Na kamennom pódiu na pešej zóne sa ešte raz predstavili majstri sveta - Ars Dynasty a ako obyčajne, aplauz nemal konca kraja. Večer zavŕšila klasika – koncert hudobných telies Cantica a Schorre Morries.
NEDEĽA (23. októbra)
Po nedeľných dopoludňajších ekumenických bohoslužbách nastalo veľké balenie a večer stretnutie všetkých hostí a hostiteľov. Keďže mnohí využili ponuku bývať priamo v holandských rodinách, lúčenie bolo o to ťažšie. Veď aj napriek náročnému programu a únave sme si na seba zvykli a našli spoločnú reč.
V záverečných vystúpeniach zástupcovia miest poďakovali organizátorom za príjemný týždeň a vyjadrili presvedčenie, že nájdeme nové spoločné aktivity a projekty, aby sme pri stretnutí v roku 2010 v Martine, keď oslávime 20. výročie partnerstva, sa mohli opäť tešiť zo spoločných úspechov.
A cestou naspäť sme si mohli pokojne povedať, že Martin bol v zahraničí zastúpený dôstojne a širokospektrálne – do Hoogeveenu odcestovali tanečníci, speváci, maliarky, skauti, zástupcovia katolíckej i evanjelickej cirkvi, športovci a všetci pri reprezentácii mesta vydali zo seba maximum. Za to aj zožali potlesk.
Autor: Katarína Mažáriová