li „boj o rozdelenie Slovenska“. Sledovali sme, ako sa dlho spracúvaná a následne navrhovaná reforma a modernizácia verejnej správy spojená s reorganizáciou územno-správneho členenia krajiny stáva zdrapom papiera a ako sa opäť raz presadili mocenské záujmy. Z navrhovaných 16tich či neskôr 12tich krajov ostala napokon osmička tzv. vyšších územných celkov, presne podľa modelu z 50-tych rokov minulého storočia, ktorý zaviedli komunisti.
Stratená šanca
O historickú šancu stať sa prvý raz krajským mestom tak prišiel aj Martin, ktorý bol dlho v hre ako sídlo regiónu Liptov, Turiec, Orava. Tak dlho sa prel a predbiehal o tento post s Ružomberkom, až napokon oba mestá padli „do lona“ Žiline - a všetko bolo po starom.
Martin sa teda nestal krajským mestom a prischol mu titul najväčšieho slovenského mesta, ktoré nikdy nebolo a nie je sídlom kraja. Možno by nebolo zle pripomenúť, že za model ôsmich krajov a proti vládou presadzovanému modelu, v ktorom sa krajským mestom mal stať aj Martin, hlasovali 4. júla 2001 predovšetkým poslanci opozičných strán HZDS a SNS a dnes už neexistujúcich, ale vtedy vládnych SDĽ a SOP. Aplikoval sa vlastne variant, ktorý r. 1996 zaviedla vládna koalícia HZDS, SNS a ZRS, s tým, že správne kraje budú od r. 2001 aj krajmi samosprávnymi. Netreba pripomínať, že Turiec sa stal súčasťou ŽSK. Čo ale treba pripomenúť, že v parlamente hlasovali za tento variant aj turčianski poslanci M. Drobný (HZDS) a V. Moric (SNS).
Prvé voľby
1. decembra 2001 sa konali prvé voľby do samosprávnych orgánov Žilinského kraja a tiež prvé voľby župana. Tie druhé po „finálovom“ súboji s Annou Malíkovou vyhral Jozef Tarčák. Kandidát HZDS porazil kandidátku SNS, Oravec porazil Kysučanku. V Turci prišlo voliť iba 19 735 občanov, čo bolo 22,13% z vyše 89tisíc oprávnených voličov. Bol to skutočne nečakane nízky záujem voličov. Turiec vyslal do krajského parlamentu osem poslancov, sedem z okresu Martin a jedného z okresu Turčianske Teplice. Najviac hlasov dostala Katarína Adamicová (2949), ako jediný z 28 nezávislých kandidátov sa dostal do poslaneckého zboru Ľubomír Bernát, ktorý skončil v celkovom poradí podľa počtu hlasov (2638) ako štvrtý. Prvé krajské voľby v Turci vyhralo celkom suverénne HZDS, jeho kandidáti tvorili polovicu z turčianskych poslancov a medzi 15 kandidátmi, ktorí dostali v okrese Martin najviac hlasov, boli všetci siedmi kandidáti HZDS. Kandidát tohto hnutia vyhral aj v okrese Turčianske Teplice, kde na volebné víťazstvo stačilo pri účasti 3740 voličov iba 902 hlasov.
Nelichotivé čísla
26. novembra si teda zopakujeme voľbu poslancov i župana Žilinského samosprávneho kraja. Napriek štvorročnej činnosti, preberaniu kompetencií a ovplyvňovaniu života veľkého počtu obyvateľov v jedenástich okresoch sa zdá, že kraj ešte stále o svoje miesto na slnku, či presnejšie v srdciach a mysliach obyvateľov, bojuje. A boj to nie je nejaký jasne víťazný. Hovoria o tom aj výsledky prieskumu, ktorý pre denník SME uskutočnila agentúra MVK. Čísla hovoria, že kraje si všeobecne nezískali srdcia Slovákov, približne 40% oprávnených voličov totiž župy vôbec nepovažuje za potrebné a ďalších približne 20% opýtaných sa nevedelo vyjadriť či majú, alebo nemajú význam. V Žilinskom kraji je to ešte horšie, tam o nepotrebnosti predsedu či zastupiteľstva uvažuje bezmála polovica voličov a len necelá pätina si myslí opak.
Agentúra MVK kládla aj ďalšie otázky, a tak sme dozvedeli, že s vymedzením hraníc Žilinského samosprávneho kraja je spokojných 54,9% obyvateľov, nespokojných je 14,1% a odpovedať nevedelo 31% občanov. Mená svojich poslancov pozná naozaj iba málo ľudí. Žiadneho poslanca nepozná 36,2% voličov, iba jedného 29.5%, dvoch až piatich 26,2%, viac než piatich 3,4% voličov a všetkých poslancov nepoznal nikto...
Druhé voľby
Viaceré prognózy hovoria, že záujem o druhé krajské voľby bude nižší než bol o tie prvé. Prvé potvrdenie týchto predpovedí sme už zachytili. O poslanecké kreslá v zastupiteľstve ŽSK sa uchádza približne o 230 ľudí menej ako pred štyrmi rokmi. To je o 40% menej... Výrazný je aj úbytok kandidátov v Turci. V prvých voľbách sa o poslanecký post usilovalo 116 Turčanov, teraz ich kandiduje iba 56 (niečo vyše 48%). Zatiaľ čo v okrese Martine je pomer kandidátov prvých a druhých volieb 102:52, v okrese Turčianske Teplice je priam hrozivý 14:4... No, uvidíme, ako a čím sa druhé voľby do krajských samospráv zapíšu do histórie a štatistík.