rte povahovej vlastnosti. Prostredníctvom rubriky vám ponúkame odpovede, na ktoré osloveným možno nikto nikdy nepoložil otázku. Prajeme vám príjemné spoznávanie našich turčianskych osobností!
Abeceda Mareka Geišberga
Herec Marek Geišberg (23), rodák z Rimavskej Soboty, pochádza z umeleckej rodiny. Otec Marián je herec SND (hrával aj v Martine), pesničkár a poviedkár, brat Martin je dramaturg. Po ukončení VŠMU dostal príležitosť zahrať si v hre Slovenského komorného divadla v Martine Zabudni na Hollywood. Odvtedy už takmer rok stvárňuje na jeho doskách postavy spolu so svojou tetou Janou Oľhovou.
A ako absencia. V škole som v nej bol rekordman. Neviem, či sa mám tým chváliť, ale asi skôr hanbiť, že? Ale pravdou je, že vďaka absencii mám krásne zážitky. Kamarátil som sa s chalanom, ktorého babička šila pre Nemcov dečky, za čo zinkasovala veľké peniaze. Časť z nich dávala svojmu vnúčikovi, aby si kupoval sladkosti. Namiesto nich sme chodili spolu blicovať na výlety. Kúpili sme si lístok na vlak do prvej triedy, prvé pornografické časopisy, dobré jedlo, cigarety a pobehali sme si slovenské mestá, okrem iného i Martin. Vždy sme išli na dobrý obed a stihli sa vrátiť domov akoby zo školy. Takže vďaka tomuto kamarátovi a peniazom jeho babičky som spoznal kus Slovenska, najmä Považia i kúsok Moravy.
D ako darček. Po premiére Psieho srdca som dostal darček, ktorý ma prekvapil. Pani Kollárová, ktorá tu kedysi robila inšpicientku, mi darovala keramického psíka. Pravdupovediac, dostal som ich viac, veď som, napokon, hral psa. Ale tento bol v čomsi výnimočný a nikdy naň nezabudnem. Pani Kollárová mi povedala, že je to darček od pani Hejnej. Ale veď ona je už dávno nebohá, hovorím jej. Vraj jej v spánku pani Hejná povedala, že mi má darovať tohto psíka a že ma pozdravuje. Ten darček je zaujímavý tým, že táto herečka si naozaj na každom zájazde kúpila nejakú keramickú postavičku, ku ktorej si napísala, odkiaľ ho má. Mala krásnu zbierku.
F ako fajčiť. Ak nepočítam komparz, kde som si zahral tri, možno štyri malé úlohy, tak prvú skutočnú mi ponúkli ako malému chlapcovi, žiačikovi základnej školy. Točil som poviedku Výkupné za náčelníka s Lasicom a Satinským, kde som mal hrať syna svojho otca, a tak sme tam s otcom hrali spolu. Tento druhý film som točil bez protekcie. Vyhral som konkurz. Aj to iba preto, lebo som mal hrať narkomana a potrebovali veľmi malého chalana, ktorý vedel fajčiť. Takže pred kameru som sa dostal vďaka tomu, že som začal fajčiť skôr ako ostatní...
F ako fernet. Moji drahí kolegovia v Slovenskom komornom divadle mi pripravili na privítanie v hre Staré lásky malý podraz. Do pohára mi miesto zvyčajnej vody alebo dobrého čajíku naliali ostrého. V zákulisí čakali, ako budem reagovať. Po prvom fernete som povedal mňam, po druhom som povedal mňam, no po treťom som im dal do zákulisia nenápadný povel, že už tej srandy stačilo. Alkohol na javisku začne zaberať oveľa rýchlejšie a oveľa intenzívnejšie a môže sa stať, že dokašlete úplne celú hru. Cítil som, že som pripitý a nie je to naozaj nič príjemné. Chvalabohu, nič som vtedy nedokazil. Ale inak, toto je veľmi obľúbenou hrou medzi hercami. Zvykne sa podávať aj ocot.
O ako oheň. Ako decká sme boli s našimi na chalupe, kde, keďže nás bolo veľa, sa žúr rozdelil na dve chaty – pre decká a dospelých. Žúrovali sme bez alkoholu, ale s petrolejovou lampou, ktorú sme zapálili. Postupne sa však oheň z nej začal zväčšovať, až sme mali takmer vatru a skoro sme spálili chatu. Našťastie vošiel otec a oheň udusil. Povedal celkom vážne, že ráno sa porozprávame. Naľakali sme sa bitky a ušli do lesa. Po štyroch hodinách nás našiel brat, ktorý ma poslal za otcom. Vpálil mi asi pred dvadsiatimi ľuďmi bez slova facku a poslal upratať chatu. Keď sme ju vydrhli, otec nás prišiel skontrolovať a pochválil nás, akí sme šikovní. Strach z nás razom opadol a všetko sa dobre skončilo.
P ako pes. Mám veľké šťastie, že moji rodičia, hlavne mama, majú radi psov. Neviem si bez nich našu domácnosť ani predstaviť. Ako deti sme s bratom dostali vlastných psov. Martin bol pánom kokršpanielovi Luckymu a ja jazvečíkovi Kvídovi. Jedného dňa sme odišli všetci na výlet a Kvído nás išiel zrejme hľadať. Už sa nevrátil. Upodozrievam poľovníkov, že ho zastrelili. Nemali ho radi, lebo Kvído dostal raz bitku od robotníka a odvtedy nenávidel montérky. Zakvačil sa do nohavíc každému opravárovi, ktorý k nám prišiel. Asi si nevyslúžil v dedine dobrú povesť alebo mu oblek poľovníkov pripomínal montérky...
S ako spánok. Spánok patrí medzi moje slabosti. Dokážem dlho spať i snívať. Život mi v tomto smere praje. Skúšky v divadle začínajú o desiatej, takže mám povolené spať dlhšie ako keď som chodil do školy. Ak nemám cez deň žiadne povinnosti, tak sa dokážem vyvaľovať v posteli od rána do večera. Aj dnes som vstával iba desať minút pred týmto stretnutím (ktoré bolo o trinástej hodine, pozn. red.).
Autor: md