Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Klasickú hudbu hrá naspamäť, ale modernú si zapamätať nevie

Všeobecne je známy ako výnimočný talent, ktorý ako trojročný chytil do rúk husle, v siedmich rokoch s nimi zahral prvý verejný koncert a v desiatich nahral svoje prvé CD. Dnes dvadsaťročný huslista Dalibor Karvay študuje v Rakúsku a má za sebou prestížne

Vrútocká husľová „superstar“ Dalibor Karvay:
ocenenia. Rakúšanom priniesol cenu Eurovízie 2002, na Slovensku mu v októbri na medzinárodnej súťaži v Bratislave udelili zatiaľ posledný titul New Talent a doma vo Vrútkach ho povýšili na čestného občana mesta.
Dlho o vás na Slovensku nebolo počuť, no nedávno ste prijali pozvanie do Trnavy. Ako ste vnímali tento návrat pred slovenských divákov?
V Trnave koncertujem pravidelne na hudobnom festivale Hudba Trnave. Tešil som sa kvôli Čajkovskému, od ktorého som hral viacero skladieb. Aj u ľudí mal pozitívny ohlas. Presvedčili ma, že klasika má svoje miesto aj na Slovensku. Som rád, že som sa mohol ukázať na Slovensku, lebo viac času trávim mimo neho.
Áno, to je pravda. V lete ste vraj boli riadne rozlietaný po svete...
Bol som chvíľu doma, na dovolenke u kamaráta v Monte Negru, cvičil som a študoval nové veci. Oddychovať som veľmi nestihol, lebo domov na Slovensko som sa vrátil až v septembri.
Hrávate často na Slovensku?
Ako kedy. Napríklad teraz a budúci mesiac tu mám koncertov viac ako inokedy. Sprvu som si chcel sám urobiť pauzu, lebo som začal študovať vo Viedni. Vtedy som začal veľmi koncertovať, kvôli čomu som sa stal známejším, no potom to už nebolo možné. Potreboval som si aj oddýchnuť.
Prečo ste sa rozhodli ísť študovať práve do Rakúska?
Poznal som profesora Borisa Kuschnira, u ktorého momentálne študujem na Hudobnej univerzite v Gratzi. Vedel som, že je fantastický pedagóg a má vynikajúcich študentov a teda chcel som sa zaradiť medzi samotnú špičku.
Univerzita v Gratzi však nie je jedinou, ktorú študujete...
Nie, študujem aj na Slovensku - na konzervatóriu v Žiline a zároveň aj na tom viedenskom, z ktorého sa stáva privátna univerzita. V Žiline končím tento rok, no kedy skončím vo Viedni a Gratzi, neviem a ani ma to nezaujíma, lebo nie je mojím cieľom, aby som skončil školu, ale aby som študoval. Profesor Kuschnir je fantastický a môžem koncertovať po celom svete, čo mi veľmi vyhovuje. Samozrejme, ten papier zo školy je dôležitý, ak by som chcel raz učiť.
Máte popri troch školách nejaký súkromný život?
Určite. Mám vlastne iba súkromný život – s husľami, lebo s nimi musím cvičiť celý deň (smiech).
Ako dlho trvá cvičenie?
Osem hodín denne. Vo Viedni som si zámerne vyberal taký byt, aby som nikoho nerušil a mohol cvičiť aj v noci.
Koľko máte huslí?
Momentálne jedny. Tie mi zatiaľ stačia. Bolo by fajn, keby som mal jedny a poriadne, ale tie najlepšie stoja 4 – 5 miliónov eur.
Počúvate okrem klasiky aj modernú hudbu?
Človek sa jej nevyhne, lebo ju počuje vlastne všade. Doma si ju však nepúšťam. Mnohé pesničky sa mi páčia, no nemám žiadnu obľúbenú. Je to zvláštne, ale ani jedna pre mňa nie je zapamätateľná. Hoci mávam veľa koncertov, obrovské množstvo skladieb ovládam naspamäť. Neudržím ju dlho v hlave, lebo ju počúvam jedným uchom dnu, druhým von. Rád si vypočujem kvalitný jazz, ten ma zaujíma oveľa viac.
Ostáva vám čas na relax? Ako oddychujete?
Relax je pre mňa veľmi dôležitý. Chodím sa prechádzať, stretávam sa s kamarátmi, s ktorými si niekam vyjdeme. Keď mám možnosť, veľa športujem, hrávam futbal, tenis a stolný tenis.
Skúšali ste už niečo sám skomponovať?
Zatiaľ ma to ani neláka, lebo existuje toľko nádherných skladieb, ktoré chcem nacvičiť a ktoré som ešte nehral. Možno niekedy dostanem chuť a urobím to, ale momentálne na to vôbec nemyslím.
Hudba ktorého obdobia je vám najbližšia?
Asi romantizmus, pretože vtedy sa odbúrali všetky hranice, aj technika na husliach sa rozvinula. Skladby z tohto obdobia sú rozličné, nepodobajú sa na seba, sú najťažšie a zároveň najkrajšie.
Nedávno vám udelili titul New talent a čestné občianstvo rodného mesta Vrútok. Čo to pre vás znamená?
Som šťastný, keď si na mňa ľudia spomenú alebo keď niečo vyhrám. Je to krásny pocit a posúva ma to dopredu, aby som bol stále lepší a lepší. Tešia ma všetky tituly, no ten vrútocký, rodácky má pre mňa osobitnú váhu.
Začínali ste s husľami ako trojročný. Aké piesne ste si vtedy na nich brnkali?
Dostal som husle na Vianoce a hneď na druhý deň som sa snažil niečo na nich zahrať. Prvými skladbami boli úplne jednoduché melódie ako Kohútik jarabý a podobne. Pomáhal mi trošku otec, neskôr, keď som zistil, že to môžem niekam dotiahnuť, trénoval som sám. Môj otec urobil dobre, že mi dal úplnú voľnosť a vždy, keď som sa ho spýtal, čo si o tom myslí, zakaždým mi vedel poradiť. Veľký podiel však majú aj moji profesori, ktorí ma učili a učia.
Koľkí z vašej rodiny obľubujú hudbu na husliach?
Otec učí na základnej umeleckej škole a môj dvadsaťdeväťročný brat je tiež fantastický huslista, ktorý učí v Banskej Bystrici. Iba mama na nič nehrá, takže jediná normálna z našej rodiny je asi ona (smiech). S bratom chodíme domov iba sporadicky, takže rodičia nás doma hrávať veľmi nepočujú. Ale keď máme niekde koncert, snažia sa prísť, a tam si tento nedostatok vynahradia.
Onedlho sú tu Vianoce, ľudia začínajú kupovať darčeky. Kupujete alebo dostávate darčeky hudobného rázu?
Nie, také určite nie. Čo sa týka darčekov, kupujem na poslednú chvíľu – 23. decembra.
Ako si s rodičmi kompenzujete odlúčenie?
Bolo to ťažké hlavne vtedy, keď som odišiel v štrnástich z domu do Viedne. Ostal som odrazu na internáte sám, na čo som dovtedy nebol zvyknutý. Doma som bol známy, o všetko som mal postarané. Aj čo sa týka jedla – doma som mal vždy navarené a mal som kamarátov, s ktorými som chodil hrávať futbal. Po príchode do Viedne som sa musel naučiť o seba postarať. S rodičmi a bratom si však denne aj dva - trikrát telefonujeme.
A čo nemčina?
Nebolo to jednoduché, hoci som sa ju doma učil. Výhodou bolo, že som šiel na internát, kde som sa pri kamarátoch v nemčine zdokonalil. Problémy s ňou už nemám.
Na Slovensku ste boli od malička známy ako výnimočný talent. Vnímajú vás tak stále aj vo svete?
Myslím si, že áno. Koncertov mám toľko, koľko by som si predstavoval, teda dosť. Myslím, že už sa nedá hovoriť o výraznom talente, keďže mám 20 rokov. Teraz ma porovnávajú s tými najlepšími huslistami, z ktorých niektorí sú oveľa starší než ja. Na špici je už ťažko hovoriť o talente. Toto označenie sa skôr hodí mladším. Keď už nadané dieťa vyrastie, nie je to iba o talente.
Hráte aj na inom hudobnom nástroji ako na husliach?
Chcel i musel som hrať na klavíri, lebo je to dôležité. Ale nie je to nič výnimočné.
Pri hraní je dôležitá aj trpezlivosť. Ako ste sa k nej dopracovali?
Keď som bol malý a nebol som spokojný s niektorým úsekom, bol som schopný si ho vypočuť z viacerých nahrávok, aby som vedel, či sa nedá zahrať aj inak a lepšie. Hľadal som stále nové možnosti a kvôli pár notám som dokázal štyri hodiny v kuse cvičiť. A potom, keď som bol spokojný, išiel som si zahrať futbal. Vždy som hudbu trošku kompenzoval športom. Nikdy som nesedel s husľami celý deň doma, ale chodil som von.
Ste interpretom vážnej hudby. Ste vážny aj vy sám?
Určite a často. Ale zdá sa mi, že si viem z ľudí urobiť aj ohromné vtipy. Aj keď nechtiac. Napríklad, bol som koncertovať v Belgicku, kde som sa chcel ísť po koncerte čo najrýchlejšie nadýchať čerstvého vzduchu. Zastavila ma cestou taká staršia teta, ktorá mi chcela gratulovať. No ja som ju odmietol a utekal von. Ostala trošku zarazená. Neskôr som sa dozvedel, že to bola belgická kráľovná...
Kam chodíte koncertovať najradšej?
Ťažko povedať... Mám rád Nemecko a Berlín, lebo tam som vyhral medzinárodnú súťaž Eurovízia 2002. Ale rád hrám aj pre Talianov, Francúzov, Španielov... Jednoducho pre všetkých, ktorí majú radi klasickú hudbu a pre tých, ktorí mi to dávajú najavo. A takých vo svete vídam dosť.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  2. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  3. Nie je to len chlapská záležitosť
  4. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  5. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  6. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  7. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  8. Tip na náhradu za rúško: Kvalitný nákrčník ochráni aj pred zimou
  9. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  10. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  1. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  2. Prvá akumulátorová 2-stupňová snehová fréza na trhu
  3. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  4. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  5. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  6. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  7. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  8. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  9. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 17 661
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 583
  3. Aká je chémia vôní 13 305
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 640
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 537
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 071
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 664
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 268
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 884
  10. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 7 839
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Patológ: „Covidové pľúca“ sú zrazu tvrdým hutným svalom

Súdny lekár, patológ František Štuller, vykonáva aj pitvy ľudí, ktorí umreli na covid-19. Porozprával aj o tom, čo sa deje v ľudskom tele, ktoré napadne koronavírus.

Patológ František Štuller pitve aj ľudí, ktorí umreli na covid-19. Tvrdí, že v jeho pozícii je mať strach prirodzené.

FOTO: Ako (zatiaľ) vyzerá cyklotrasa z Martina do Vrútok

Cyklotrasa nie je ešte hotová, no už teraz je jasné, že po dokončení bude jazda popri rieke Turiec pre mnohých príjemným zážitkom.

Na cyklotrase je stále ešte čo robiť.

Advent: Bez venca to nie je ono

Niektoré ženy z Turca kašlú na hotové výrobky z obchodov. Vence si vytvárajú podľa vlastnej kreativity.

Lea Bukovská rada tvorí už odmalička.

V Leviciach predviedli brankári stošesť zákrokov

V Leviciach už zaradili tréneri do zostavy aj navrátilca Miloša Fafráka. Hrdinom súboja sa však stal František Poliaček, ktorý premenil rozhodujúci samostatný nájazd.

Martinčania po dvoch prehrách porazili Levice.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pri kolízii s vlakom sa zranil vodič auta

Cestujúcich odviezol autobus na stanicu.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

Mladá vodička tvrdí, že policajt jej nadával

Správanie hliadky mestskej polície po dopravnej nehode vyvoláva pochybnosti.

V Okoličnom zhorel človek

Tragédia sa stala v stredu popoludní.

Už ste čítali?