Zranený Radovan Somík, hráč ruského Čerepovca, pár dní pobudol medzi svojimi
Ako sme uverejnili ešte začiatkom októbra, odchovanca martinského hokeja a slovenského reprezentanta, majstra sveta z Göteborgu Radovana Somíka sa drží smola. Hráč celku najvyššej ruskej hokejovej ligy Severstaľ Čerepovec je od 10. kola súťaže na listine maródov. V zápase s Voskresenskom utrpel nepríjemné zranenie – zlomeninu čeľusti, ktorú mu spôsobil likvidačným zákrokom hráč súpera. Po zranení musel mať dlho čeľusť zdrôtovanú, a potom ďalšie týždne rehabilitovať. Keď sme po jeho zranení hovorili s mamou Beátou Somíkovou, povedala nám, že začiatkom novembra príde Radovan na skok domov, aby si povybavoval nejaké záležitosti. Stalo sa, a to bola príležitosť aj pre nás, aby sme sa s doteraz posledným Martinčanom, ktorý hral NHL, stretli a porozprávali . Kde inde ako na zimnom štadióne, na ktorý si prišiel s Martinčanmi zatrénovať.
Pred sezónou ste sa rozhodovali o svojom ďalšom pôsobisku. Nakoniec ste sa rozhodli pre rusky Čerepovec. Prečo?
Mal som viac ponúk, najmä z Čiech i z Ruska. Rokovania o mojom prípadnom pôsobení za Oceánom sa naťahovali, bolo to len v rovine prejavenia záujmu, ale nič konkrétneho sa nedostalo na stôl. Potreboval som istotu, tak som sa nakoniec rozhodol pre Rusko a konkrétne pre Čerepovec.
V ruskej lige ste začali vynikajúco. Podľa dostupných informácii ste boli po desiatom kole, až do zranenia, druhým najproduktívnejším hráčom mužstva. Aká je ruská liga?
Je dosť rýchla, veľa sa korčuľuje a dosť sa bráni. Podľa toho vyzerajú aj výsledky. Nepadá veľa gólov, ale ja som typ hráča, ktorý sa dokáže prispôsobiť. Každopádne, pôsobenie v tejto lige je pre mňa niečím novým a priznám sa, že ma tam hokej bavil. V lige sú technicky dobre vybavení hráči, takže logicky preferujú kombinačný hokej. To mi vyhovuje.
Môžete naším čitateľom bližšie „zamerať“ miesto vášho pôsobenia v Rusku?
Mesto Čerepovec leží asi 300 kilometrov nad Moskvou. Mužstvo má dobré materiálne zabezpečenie. Momentálne v meste stavajú nový štadión, ale aj ten na ktorom hrávame, je slušne vybavený. Má kapacitu do šesťtisíc divákov a väčšinou aj býva vypredaný. V meste je veľký záujem o hokej. Trénerom mužstva je nedávno ešte kormidelník ruskej reprezentácie Pljuščev.
Vráťme sa ešte k tomu nešťastnému zápasu, v ktorom ste utrpeli zranenie. Ako sa to prihodilo?
Doplatil som na zákrok lakťom. Veľa si nepamätám, ba ani na toho hráča, ktorý mi to spôsobil. Po jeho zákroku som zostal otrasený ležať na ľade. Viem len to, že som prihrával puk spoza bránky a v tom momente som dostal úder do tváre.
Keď sme hovorili s vašou mamou, spomínala, že ste mali dobrú zdravotnú starostlivosť a rovnako bol aj starostlivý prístup klubu...
Bolo to tak. Klub sa ozaj o všetko postaral. Ešte v ten večer, keď sa mi to stalo, vybavili aj doktora. Hneď zistili, že čeľusť je zlomená a na druhý deň mi to dali dohromady.
Vieme, že hneď po vašom zranení pricestovala za vami manželka aj s dcérkou. Určite vás to potešilo a zranenie sa lepšie hojilo...
To určite. Prítomnosť manželky Lucky a dcérky Nikolky mi pomohli najmä po psychickej stránky. Aj ich zásluhou som sa lepšie a ľahšie vyrovnával s nepríjemným zranením. Manželka vyvárala a vymýšľala všetko možné, čo som mohol dostať cez slamku do seba.
Smola si na vás poriadne sadla. Nedávno vás zabrzdila komplikovaná zlomenina ruky, teraz zasa čeľusť. Na ako dlho?
Keď spolu hovoríme (bol to 5. november – pozn. red.), som už šesť týždňov mimo hry. Teraz je aj v ruskej lige prestávka a dúfam, že už počas nej budem s mužstvom trénovať. Chcel by som už po prestávke nastúpi na ligové zápasy, lebo bez hokeja je dlhá chvíľa.
Nedávno tréner reprezentácie František Hossa zverejnil širšiu nomináciu hokejistov na olympijské hry, ktoré budú v Taliansku. Vy v nej nechýbate, a to aj napriek tomu, že nomináciu robil v čase, keď ste sa liečili. Čakali ste, že si na vás tréner spomenie?
Každé zranenie je veľkým hendikepom. Začala sa sezóna, všetko bolo dobre rozbehnuté, bol som vo forme, dobre sa mi hralo, ale zranenie ma nepochybne pribrzdilo. Keď hráč mesiac a pol nenastúpi na zápas, začína vlastne odznova. Viem, čo ma čaká. O nominácii som sa dozvedel z internetu. Určite, potešilo ma to. Hoci som momentálne mimo hry, ešte je stále dosť času, aby sa to vrátilo do normálnych koľají. Bude záležať, ako budem hrať a či sa vrátim do formy, ktorú som mal pred zranením.
Vieme o vás, že stále držíte palce martinskému hokeju. Zatiaľ sa mu ale v extralige nedarí. Čo vy na to?
Extraligu sledujem cez internet. Najmä výsledky Martina. Hovoril som aj s chalanmi, takže viem, že odohrali viacero smolných zápasov. Nevidel som ich, takže ťažko to môžem posúdiť. Ale viem, že body sa získavajú aj zásluhou odolnej psychiky. Ak sa po tejto stránke mužstvo zdvihne, bude nádej, že sa to zlepší.
Už je to jasné, že Vianoce budete oslavovať v Rusku. Budete tam aj s rodinou?
Momentálne ešte neviem. Manželka teraz ostáva s Nikolkou doma v Martine, ja odchádzam do Ruska sám. Uvidíme, ako to všetko bude časovo zvládnuteľné. Teraz vám ozaj neviem povedať viac.
