jeho drese bude mať svoju premiéru práve proti Zvolenu. Aj o tom sme sa s ním hneď začerstva rozprávali po zápase v kabíne.
V Martine ste začínali s hokejom, ale do extraligovej bránky ste sa postavili vo Zvolene, teraz ste v drese mužstva, v ktorom ste začínali svoju brankársku kariéru, nastupovali proti svojim. Aký to bol pocit?
Z Martina som odišiel pred ôsmimi rokmi, odvtedy som obliekal dres Zvolena. Bol to zvláštny zápas so zvláštnou motiváciou ukázať sa v čo najlepšom svetle.
Ako ste priebeh zápasu videli z bránky?
Naši hráči hrali super. Bol to z ich strany veľmi dobrý výkon a myslím si, že v tomto zápase sme mali vyhrať. Bolo by to zaslúžené víťazstvo. Chýbalo nám kúsok šťastia, aby sme si mohli vychutnať pocit z víťazstva nad silným súperom.
V zápase sa prejavili skúsenosti ešte nedávno vašich spoluhráčov...
Presne tak. Oni čakali, bránili a do karát im zahralo, že nám sa nepodarilo dať góly z viacerých šancí. Zvolenčania si šance vytvárali po rýchlych kontrách a práve v nich sa prejavili väčšie skúsenosti ich hráčov.
Keď vám tréner povedal, že práve vy pôjdete do brány proti Zvolenu, nepociťovali ste rešpekt z donedávna ešte vašich spoluhráčov?
Určite bol rešpekt, ale bolo aj nadšenie. Hlavne bola veľká túžba po víťazstve. Škoda, že neprišlo, boli sme k nemu veľmi, veľmi blízko.
Zaujímavé je, že náhradníka vám robil skúsený Rastislav Rovnianek, ktorý kedysi začínal v martinskom drese práve pri vašom otcovi. Je v tom akási symbolika...
Asi áno. Rasťo je výborný brankár s bohatými skúsenosťami. Dlhé roky bol mojím vzorom. Ja si ho veľmi vážim a som rád, že práve s ním môžem byť teraz v jednom mužstve.