Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Najkrajšie sú príbehy so šťastným koncom

Detský domov v Necpaloch vznikol v auguste 1965, keď sa do dolného kaštieľa nasťahovali prví chovanci. Žilo ich v ňom vtedy 45. Dohromady ale brány domova opustilo do týchto dní až 600 detí. Minulý týždeň v stredu riaditeľka detského domova Janka Žilinsk

Za štyri desaťročia vychovali v necpalskom domove
šesťsto detí
Detský domov v Necpaloch vznikol v auguste 1965, keď sa do dolného kaštieľa nasťahovali prví chovanci. Žilo ich v ňom vtedy 45. Dohromady ale brány domova opustilo do týchto dní až 600 detí. Minulý týždeň v stredu riaditeľka detského domova Janka Žilinská pozvala na oslavy výročia domova bývalých riaditeľov tohto zariadenia, zástupcov zriaďovateľa (Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Žiline) a bývalých pracovníkov okresných úradov a ľudí, ktorí pomáhali detskému domovu, alebo tesne spolupracovali s jeho zamestnancami. Pracovníci domova s deťmi nacvičili milý kultúrny program a pre hostí pripravili okrem neho aj pohostenie.
„Vo výchove a starostlivosti o deti je štyridsať rokov veľmi veľa. Počas toľkých rokov sa zmenil postoj k výchove detí, ale aj spôsob starostlivosti o ne, ale aj o priestory, v ktorých žijú. Predovšetkým je dôležité, že všetky zmeny v necpalskom domove sa udiali v prospech detí. Majú sa dnes oveľa lepšie. Samozrejme, život i deti prinášajú problémy, ale na starosti a zlé skúsenosti sa rýchlo zabúda. Pekné zážitky, tie zostávajú v pamäti“ - povedala nám Janka Žilinská.
S myšlienkou výstavby novej budovy detského domova prišiel jeho bývalý riaditeľ Ondrej Sopko, ktorý nechýbal ani na výročných oslavách. S výstavbou sa začalo v roku 1990, ale kým budovu dokončili, prešlo veľa rokov. Nová budova detského domova slúži deťom od novembra roku 2002, keď sa domov transformoval a prešiel na starostlivosť o deti v troch samostatných skupinách. O každú z nich sa stará päť výchovných pracovníčok. Každá skupina si samostatne varí, upratuje, hospodári s pridelenými peniazmi a organizuje svoj voľný čas i povinnosti. V skupinách je to takmer ako v rodine. V porovnaní s internátnym typom detského domova je to veľký rozdiel. Vychovávatelia majú takto väčšiu možnosť na individuálny prístup ku každému dieťaťu a môžu lepšie formovať jeho morálne a vôľové vlastnosti.
V novej budove je veľa priestorov aj pre bývalých chovancov, ktorí sa ešte neosamostatnili a využívajú možnosti domova na „polceste“. Majú zabezpečené bývanie až kým sa úplne nepostavia na vlastné nohy. To nebývalo..
Čo sa ešte zmenilo? Kedysi boli v domove deti z celého Slovenska. Teraz už v Necpaloch pribúdajú iba deti rodičov z okresov Martin a Turčianske Teplice. „Chceme sa starať o deti tak, aby sa mohli vrátiť do rodín. 27 detí žije v 16 profesionálnych rodinách. So systémom profesionálnych rodín sme začali v roku 1997. Vtedy sme do nich umiestnili prvé dve deti“ spomína si J. Žilinská.
Sedemnásť rokov v domove
Najmladšou chovankyňou domova je v súčasnosti dvojročná Ľubka, potom sú tu dvaja škôlkári, no a najstaršou je 23-ročná vysokoškoláčka Ivana, ktorá žije v necpalskom domove približne 17 rokov. A chce byť vychovávateľkou...
Ivana je poslucháčkou Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. „Študujem vychovávateľstvo, ktoré mi prirástlo k srdcu. Určite kvôli tomu, že som odmalička vyrastala v detskom domove a veľmi dobre viem, čo si táto práca vyžaduje. Narodila som sa v Žiline a bývala som s rodičmi v Kysuckom Novom Meste. Rozviedli sa kvôli alkoholu. Mama pila a otec si našiel inú ženu. Potom sa s mamou rozviedol a odišiel od nás. Druhý raz sa oženil a mama sa o mňa nebola schopná starať. Na roky v detskom domove nemám zlé spomienky. Pri dolnom kaštieli bola pekná príroda. Najkrajšie spomienky mám na to, ako sme sa na sánkach spúšťali z kopca. V domove boli so mnou aj moji starší bratia, takže som sa necítila sama a bez priateľov. Samozrejme, súčasné a vtedajšie podmienky sa nedajú ani porovnať. V kaštieli bolo v zime chladno a vlhko, zo stien opadávala omietka. Najhoršie boli sprchy. Boli spoločné pre chlapcov i dievčatá a často nám tiekla iba studená voda. Teraz, v skupinách, sa deti určite viac naučia. Musia si samé aj variť. Predtým to bolo ako v internáte. To, čo sme dostali v jedálni, bolo hotové, nič sme nemuseli robiť, všetko uvarili kuchárky. Niekedy sa stávalo, že sme ešte večer boli hladní, ale nemali sme žiadnu chladničku s potravinami, žiadne zásoby. Museli sme vydržať do rána. V hornom kaštieli sme si už sami pripravovali večere. Teraz majú deti v skupinách všetko ako ich rovesníci v rodinách,“ rozhovorila sa Ivana.
Táto 23ročná mladá žena nemá zlé spomienky ani na školu. Nikto ju nebral za menejcennú, žiadny učiteľ ani spolužiak na ňu neváľal vinu za niečo, čo neurobila, ani sa jej neposmieval. „Do základnej školy som chodila v Necpaloch a potom na Mudroňovej ulici v Martine. Spolužiaci nás brali úplne normálne. Keby to bolo inak, určite by som mala zafixované nejaké negatívne pocity. V Necpaloch chodí do školy veľa detí z domova. Učitelia o nás vedeli, že sme riadne „čísla“, čo sme aj boli. Myslím si, že chovanci, ktorí vyrastajú v detských domovoch, sú ostrieľanejší ako deti, ktoré vyrastajú v rodinách. Aj ja som sa musela spoliehať sama na seba, čo ale neznamená, že by zo mňa vyrástol nejaký „samorast“. Radím sa so súrodenci, mám veľa priateľov a priateliek a z dospelých tetu Jožku, ktorá ma vychovávala odmalička. A je tu ujo Bačiak (ekonóm domova – pozn. red.), ten mi vie dobre poradiť,“ pokračovala Ivana, ktorá končí bakalárske štúdium a chce pokračovať ďalej vo vzdelávaní sa. Zaujímalo nás, aké má plány do života a aké sú jej vzťahy s rodičmi v súčasnosti.
„Nechcela by som robiť vychovávateľku v detskom domove. Žijem v ňom už dosť dlho a potrebujem zmenu. Vychovávateľku by som chcela robiť v Martine, Žiline alebo v Bratislave, ale to je ešte ďaleko. Ešte budem mať dosť času rozhodnúť sa. Domov „na polceste“ je vynikajúcim nápadom. Chovanci mali problémy, keď nemali kam odísť. Ja sa už nemusím báť, že keď skončím školu, nebudem mať kde bývať. S mojou mamou mám dobrý vzťah, naše rodinné puto sa nikdy nepretrhlo, navštevujem ju pravidelne cez prázdniny alebo na Vianoce. Mama žije teraz na Orave s rozvedeným mužom, ale ďalšie deti už nemajú. Môj otec je v Kanade. Na Slovensku má viacerých príbuzných, ktorých navštevuje. Za mnou prišiel naposledy pred dvoma rokmi. Zaplatil alimenty a chvíľu sme sa porozprávali. Ja som sa ho na nič nepýtala, skôr jeho zaujímalo, ako žijem...“
Deti potrebujú najmä lásku
Nezabudli sme ani na tetu, ktorá sa o deti v necpalskom domove stará najdlhšie. Mária Matejčíková tu pracuje už 32 rokov. Nielen ona, ale aj jej deti sa spriatelili s mnohými chovancami domova. Viacerí z nich jej rodinu navštevujú.
„Za ten čas sa zmenilo veľa. Pred 32 rokmi deti spávali na železných posteliach, kúrili sme drevom a uhlím. Teraz máme plynové pece a deti spia na váľandách v pekne zariadených izbách. Vtedy prichádzali z rodín väčší chlapci a dievčatá, teraz sú to väčšinou menšie deti, s ktorými je práca oveľa jednoduchšia. Zmenila sa aj výchova, napríklad pred rokom sme absolvovali nový kurz, kde sme sa naučili ako využívať najmodernejšie výchovné metódy. Súčasný polorodinný systém domova spôsobuje, že deti k nám inklinujú ako vlastným rodičom. Vychovávame ich takmer ako svoje vlastné... Kedysi boli chovanci akýsi tvrdší, keď prichádzali z domu do domova, nedali sa ani pohladkať. Dnes je to iné, hneď ako prídu, obľúbia si nás. Niektoré deti sa veľmi rýchlo aklimatizujú, iné si nezvyknú pokiaľ neodídu. Je to kvôli tomu, že si nevybudujú vzťah k ľuďom a neveria im“, počúvame skúsenosti Márie Matejčíkovej.
Dobre si pamätá na mnohé z detí, čo jej prešli pod rukami a cez srdce. Za každým menom sa schováva originálny životný príbeh. „Každé dieťa má v sebe niečo dobré. Nad nikým by sme nemali lámať palicu. Náš bývalý chovanec Ondrej bol pri vzbure väzňov v Leopoldove. Bolo mi ho veľmi ľúto, ako aj Gitky, o ktorej som sa dozvedela, že ju zavraždili pri Brezne. To sú strašné pocity. A tie najkrajšie? Keď mi niektorý z chovancov pošle svoje svadobné oznámenie a po mnohých rokoch si na mňa spomenie. Alebo keď ma niekto z nich zastaví na ulici a poďakuje sa mi. Nedávno ma oslovil vo vlaku z Ružomberka jeden mládenec. Ani som ho nepoznala, ale on na mňa nezabudol a prihovoril sa mi. Môj azda najkrajší zážitok z domova mi pripravil ďalší náš chovanec, ktorý prišiel do Necpál aj so svojou manželkou a deťmi. V základnej škole sa učil zle, mal trojky a štvorky, chceli ho dokonca dať do osobitnej školy. On ale na sebe pracoval, zmenil sa a ukázalo sa, že je to inteligentný chlapec. Vyštudoval dokonca aj vysokú školu. Poďakoval sa nám za to, že sme ho múdro trestali a vtĺkali mu do hlavy, aby nerobil zlé veci a urobil to či ono... Spomínam si, že pochádzal zo štyroch súrodencov, mama sa o nich nestarala a on našiel v nás útechu. Veľa sa dá zmeniť starostlivým prístupom a najmä láskou. Deti potrebujú zo všetkého najviac lásku....“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 40 745
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 38 752
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 11 994
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 116
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 169
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 135
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 451
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 237
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 040
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 937
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Karol Bayer, vedúci Odboru krízového riadenia Okresného úradu Martin.

Povzbudivé čísla v regióne sa ešte môžu meniť.

1 h
Počas osláv majstrovského titulu v roku 2010 spolu s Dominikom Hašekom. V pozadí vidno aj Radovana Somíka.

Skúsený útočník Rastislav Špirko chce pomôcť materskému klubu k vytúženému postupu do extraligy. V rozhovore potvrdil, že o možnej spolupráci sa v lete bavil aj so Žilinčanmi a tiež sme sa dozvedeli, aké to je sedieť v kabíne s Dominikom Hašekom či lietať ruským strojom JAK.

4 h
Odberový tím v Turčianskych Tepliciach.

K sedemnástej hodine otestovali 630 osôb, všetci si v obálkach našli negatívny výsledok.

19 h
Odberové tímy mali dnes v Kláštore menej práce.

Za stredu a štvrtok otestovali v obci celkom 467 osôb.

20 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

22 h

Pozitivita je zatiaľ nízka.

17 h

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

24 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

17 h

Už ste čítali?