Článok pokračuje pod video reklamou
ia.
„Profesor Koperdák učil mňa i manželku, spomínam si, ako ma raz nazval mamľasom,“ zaspomínal na oslávenkinho manžela pán starosta...
Za bývalého Rakúsko-Uhorska a prvej Československej republiky nebol život rodiny ľahký. Pani Ľudmila vyrastala v chudobnom prostredí. Učila sa šiť, robila okolo domu. V roku 1921 sa vydala za hospodárskeho správcu Juraja Volka, ktorý po troch rokoch zomrel, a tak sa v roku 1935 vydala druhý raz. Za profesora slovenského
a francúzskeho jazyka.
„To bol náš otec,“ ozrejmil zase 68-ročný Juraj Koperdák, prostredný z piatich detí. „Otec učil na gymnáziu, potom vo Vyššej hospodárskej akadémii. Mamička dlho pracovala na viacerých poštových úradoch.“ Vychovali spolu päť detí, dnes je v rodine sedem vnúčat a tri pravnúčatá. A pani Koperdáková sa k nim má. Napriek problémom so zrakom a nohami by jej mnohí mladší mohli závidieť čulého ducha.
Možno k tomu prispieva i maličký štamperlíček Demänovky každé ráno a ohromný apetít. Starká má rada doslova všetko. A stále sa zaujíma o všetko okolo - denne počúva Rádio Lumen a z pesničiek má najradšej Červenô jabĺčko a Letelo vtáča nad nami. Len jedno ju trápi. „Kým v časoch mojej mladosti boli k sebe ľudia úprimnejší a milší, dnes je tomu naopak,“ hovorí. To znamená, že by svoj život s iným zrejme nemenila.
