, všetko nedokázal zakryť ani milostivý sneh.
Aj vám to pripomína dovolenkový Orient? Na jednej strane krásne, výstavne vybudované pláže s potrebným zázemím štandardu civilizovaného sveta a o pár metrov ďalej chatrče, bieda, zaostalosť. Tá naša, martinská, je skôr zaostalosťou ducha ako matérie. Pasáže z pohľadu od pešej zóny sú ešte dobrou vizitkou mesta, no od parkovísk pripomínajú nepovšimnuté záhumnie kdesi na vidieku. A to si Martin „hovorí“, že je kultúrnym mestom.
Čo je príčinou?
Pozemky na „odvrátenej“ strane centra mesta nepatria mestu. Sú súkromné a každý podnikateľ si ich chráni, ako najlepšie vie. Nemožno im to ani zazlievať. Ploty, zámky a podobne sú aspoň akou-takou zábranou pred poškodzovaním ich vlastného majetku, pred špinou, ktorú si nachádzajú každé ráno „pred prahom“, pred záchodkami, ktoré si zo zadných traktov domov robia nocou sa túlajúci občania.
No je tu aj otázka: Je takáto ochrana a takéto správanie sa hodné majiteľov nehnuteľností v centre mesta? Veď zámky na bránkach zároveň obmedzujú občanov, ktorí parkujú na týchto miestach a ktorí využívajú služby v centre. Zámky totiž sú jasným signálom toho, že po osemnástej hodine si majitelia kľúčov neželajú, aby v meste pokračoval život. Svojim postojom vlastne vyháňajú návštevníkov centra do periférií mesta, určujú im, a s nimi aj všetkým občanom, že majú ísť nakupovať, baviť sa, stretávať s priateľmi inde ako v jadre Martina. Vybudovaná pešia zóna zíva večer prázdnotou, nikoho neláka sem vodiť návštevy a naozaj často je to aj preto, že keď sa „zabudnú“ v niektorej z reštaurácii, nájdu cestu k svojmu autu až po absolvovaní neplánovanej nočnej vychádzky a špekulovania, ktorou pasážou sa k nemu dostanú, ak si nemajú rozbiť nos o brány.
Mesto z dedinskými meniermi
Trpenie tohto stavu môže „zamknúť“ ambície radnice rozvíjať v centre mesta kultúrny a vôbec spoločenský život. Ak si totiž ľudia zvyknú, že v tomto teritóriu sa kladú prekážky ich pohybu, už ho nebudú vyhľadávať. Pritom všeobecné nariadenie o záväzných častiach územného plánu historického centra mesta, ktoré je platné od roku 1998 jasne hovorí o tom, že historické centrum ohraničujú ulice V. Paulinyho-Tótha, Škultétyho ulica, Hviezdoslavova, Kohútova a Mudroňova ulica a že v týchto priestoroch možno vyvlastniť či obmedziť vlastnícke práva u stavieb a pozemkov tak, aby ich prevádzka či sprístupnenie vyhovovali potrebám historického jadra mesta. Sú totiž v zmysle práva verejnoprospešnými stavbami. Znamená to, že k svojmu majetku v priestoroch ohraničených spomínanými ulicami, sa nemôžu majitelia nehnuteľností správať tak, aby z nich vylúčili mestský život, hoci len v nočných hodinách. Vo dne i v noci by občan mal (aj podľa spomínaného nariadenia) mať možnosť prechod cez pasáže využívať.
Druhou otázkou ale je, či sú dosť bezpečné. Obrázky ukazujú, že nie. Burina vysoká vyše chlapa môže ukrývať kadekoho, desiatky metrov neosvetlených a zanedbaných plôch s neosvetlenými parkoviskami a zákutiami môžu lákať rôzne živly. Ale čia je to vina? Možno aj radnice. Ak dokáže sformulovať regulatívy, obmedzenia a nariadenia, mala by vedieť kontrolovať ich plnenie a ak získa pre „voľný pohyb“ občanov v týchto priestoroch aj majiteľov nehnuteľností, mohla by sa na oplátku postarať možno aj o ich skultúrnenie a osvetlenie. Ruchu v centre mesta by to len prospelo.
Je to súkromný majetok
Stanovisko martinskej radnice je ale jednoznačné. Sprostredkovala nám ho hovorkyňa mesta Katarína Mažáriová: „Pasáže sú súkromným majetkom fyzických či právnických osôb, mesto voči nim preto nemôže uplatňovať všeobecne záväzné nariadenia či regulatívy. Ak by sme aj požiadali nejakou „priateľskou“ formou, aby nám vyšli v ústrety, mohli by sme narobiť viac škody ako osohu – dali by sme tým možnosť rôznym živlom, aby sa tu zgrupovali a mohlo by dôjsť k ničeniu majetku a vlastníci nehnuteľností by si potom mohli uplatňovať uhradenie škôd. Navyše, doteraz sme na mestskom úrade nezaznamenali žiadny podnet na riešenie tohto problému. Podľa cestného zákona sú schodnosť chodníkov priľahlých nehnuteľností povinní bez prieťahov zabezpečovať vlastníci, správcovia, resp. nájomníci. – toto platí najmä v zime. Podľa zákona o obecnom zriadení primátor môže udeliť podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu do výšky 200tisíc Sk, ak neudržuje čistotu a poriadok na užívanom pozemku resp. nehnuteľnosti, a tým naruší vzhľad resp. prostredie obce alebo ak znečistí verejné priestranstvo.“
Domnievame sa, že pravda je niekde uprostred. Veď, ani radnici by nemalo byť ľahostajné, že pár metrov od centra mesta je burinište a možno ani majitelia nehnuteľností by sa neodťahovali od nejakého spoločného projektu vedúceho ku skultúrneniu zadných traktov pešej zóny.
