Ladislav Kuna: „Je mi ľúto, že Martin musí hrávať po dedinách“
Martinčania majú rozhodne najmladší káder zo všetkých štvrtoligistov. Dôležité je, že sa nedávno ešte dorastenci sa už adaptovali v súťaži a pod vedením skúseného trénera Ladislava Kunu útočia na vrchné priečky tabuľky. To je oproti vlaňajšej sezóne, v ktorej bol po jeseni Martin takmer beznádejne posledný, slušný krok dopredu. Ale môže byť s tým spokojnosť? Aj takéto otázky sme si kládli, keď sme po jesennej časti súťaže hovorili s martinským kormidelníkom Ladislavom Kunom.
K martinskému mužstvu ste prišli ma jar. Martinčania boli na dne a hrozilo im vypadnutie zo IV. ligy. Podpísali ste sa pod záchranu, ale potom ste sa cez letnú prestávku upísali druholigovej Dunajskej Strede, kde ste krátko pôsobili. Počas rozbehnutej jesene ste sa do Martina opäť vrátili. Ako hodnotíte tie krátke úseky pôsobenia pri mužstve?
Musím sa vrátiť o kus ďalej. Do Martina som prišiel v máji tohto roku. Mužstvo bolo v totálne zlom stave. Najmä po psychickej stránke. Mladých chlapcov doslova fackovali po dedinách. Keď som to zistil, bolo mi najviac ľúto, že také mesto, akým je Martin, musí hrávať po dedinách. Martinčania by si zaslúžili hrať aspoň s Liptovským Mikulášom či ružomberskou rezervou... Potvrdilo sa to aj teraz na jeseň, keď sme hrali v Žiline s béčkom na umelej tráve. Výkon chlapcov stúpol a aj psychika funguje inak, keď máte proti sebe takéhoto súpera. Keď hrajú po dedinách, každý sa chce na nich vytiahnuť a nevyberá vždy len fér zbrane. Na jar sa nám podarilo zachrániť súťaž. To, že som odišiel do Dunajskej Stredy, malo jeden-jediný dôvod. Vôbec nešlo o peniaze, ale, uznajte, bol som štyri roky v Podbrezovej mimo svojho domu. Manželka mi povedala, že by bolo už načase zostať doma. V Dunajskej Strede mi to nevyšlo, lebo tam sú iné problémy. Keď mi volali z Martina, vrátil som sa. Ale prišiel som do mužstva, ktoré už bolo predsa len trochu iné, ako keď som ho spoznal prvýkrát. Chlapci boli sebavedomejší, trochu vyzretejší. Len škoda, že som pracoval s úzkym kádrom. Teraz som vytiahol z dorastu Novosedliaka, Šípku a Líšku a s nimi je nás pätnásť, ale stále je to málo. Veľmi by sa nám zišli, a o tom sme hovorili aj s pánom Segľom, dvaja skúsenejší hráči. Mám ale na mysli hráčov s dobrým charakterom, takých čo by mladým pomohli a potiahli ich. V zápasoch to bolo vidieť, že to potrebujú. Ja to niekedy z lavičky ukričím, ale skúsený hráč si to na ihrisku „ukočíruje“ sám. Mladí chlapci potrebujú skúsených spoluhráčov, lebo sú to všetko vývojaschopní hráči. Keby sa nám cez zimu podarilo zohnať nejakých hráčov, ale podotýkam tu z okolia, nie nejaké hviezdy, bolo by to pre martinský futbal prínosom.
Hovorili ste, že vaši zverenci sú vývojaschopní, ale zdá sa, že občas chceli ísť cestou ľahšieho odporu. Nemyslíte si, že niekedy nedokázali zaťať zuby a zabojovať a odovzdať na ihrisku viac?
To je iný problém. A opäť sa vrátim ešte k jari. Ak malo mužstvo po jeseni štyri body a súperi ich obrazne povedané prefackovali, tak psychika upadla až na dno. Chlapcom chýbala sebadôvera a sebavedomie. Samozrejme, keď si spomínam už na jesenný zápas v Stráňavách, nemôžem to hodnotiť inak – bol to z našej strany totálny herný chaos. Od brankára až po ľavé krídlo. Po zápase som ani nešiel do kabíny, lebo by som bol na nich nakričal a vynadal im. Radšej som sadol do auta a išiel preč. Po vychladnutí sa takéto veci riešia inak ako zahorúca. Určite, hráči majú výkyvy, no práve dvaja-traja skúsení hráči by to pomohli odstrániť.
O prepadáku ste už hovorili, Ktorý zápas bol z ich strany najlepší a podľa vašich predstáv?
Veľmi som bol spokojný s výkonom v Žiline. Nie preto, že sme vyhrali, ale tam hralo mužstvo to, čo sme si povedali. V určitých momentoch som bol spokojný v zápase s Valčou, aj keď druhý polčas bol z našej strany zlý. Pritom sme vyhrávali 3:0, mohli sme sa so súperom pohrať, ale chlapci si to sami skomplikovali. Aj to je dôkaz, že tomuto mužstvu chýba skúsenosť.
Na ktoré posty by ste potrebovali hráčov?
Zišiel by sa nám jeden dobrý útočník a jeden hráč, ktorý by prevzal úlohu špílmachra. V strede zálohy alebo v strede obrany. To by stačilo. Brankár Šarlina je skúsený hráč, ten si svoje odchytá, obrancovia Stráňava a Ižip hrajú dobre, dokonca Ižipa pri jeho vitalite a rýchlosti je škoda na obrannom poste. Výkonnostne veľmi rastie Šupej, aj Stano je výborný stopér, ale nemôže trénovať, lebo študuje v Bratislave. Na to, že netrénuje, môžem byť s ním spokojný. V stredovej formácii majú Koleno s Bulvasom určite na viac. V niektorých zápasoch – napríklad v Žiline - podal Bulvas fantastický výkon, ale on a ostatní chlapci to musia zastabilizovať, aby raz neboli v nebíčku a raz v pekle. Slušne sa strelecky presadil Šlichtík a aj Čulok, ale mne stále od nich chýba lepšia realizácia šancí. Ono to nepôjde inak, len treba s nimi individuálne trénovať. Už sme aj začali. To je jediná cesta, ako z týchto hráčov môžeme ešte niečo dostať. Teraz som zámerne predlžil sezónu až do 9. decembra, lebo prestávka je strašne dlhá. Žiaľ, na tréning chodilo iba osem hráčov. Ostatní robia, chodia do školy. Toto je problém. Nechce sa mi veriť, že by sa v takom meste, ako je Martin, nenašla robota, aby mali chlapci popri futbale aj nejakú určitú finančnú istotu.
Po tejto sezóne bude reorganizácia súťaži a zrejme už myslíte na to, že by bolo dobré, keby ste sa pohybovali na horných priečkach tabuľky, aby sa Martin pohol smerom hore...
Dôležité bolo, že sa zachytil pád martinského futbalu. To bolo veľmi zlé. Ja verím, že sa postupnými krokmi dá veľa urobiť. Nie som zástancom toho, aby sa skokmi prekonávali súťaže, ak mužstvo na ne nedozrelo. To je vyhodenie peňazí ako do vody. Recept je len jeden - postupne budovať mužstvo spolu s vytváraním podmienok. To má zmysel. Možno za dva roky to príde. Určite by ale bolo dobre, aby sme pri reorganizácii boli vpredu, hoci to nie je moja požiadavka, lebo treba vychádzať z toho, aké je zázemie.
Zostávate v Martine? Hovorili ste už o tom s vedením klubu?
Vrátil som sa s tým, že ak už pôjdem inde trénovať, tak len do zahraničia. Keby bola taká šanca, to poviem na rovinu, nebudem váhať. Ale rovnako na rovinu poviem, že ja už nemám záujem ísť trénovať druhú ligu. Zatiaľ je to tak, že zostávam v Martine, urobil som aj plán zimnej prípravy, ktorá sa začne 11. januára.