1. Skúste stručne a výstižne charakterizovať Bystričku - ako by ste ju predstavili niekomu, kto u vás ešte nebol?
Bystrička sa nachádza na úpätí Lúčanskej Malej Fatry. Osídlenie tejto oblasti siaha niekoľko tisícročí pred náš letopočet. Príchod Slovanov na naše územie v piatom až šiestom storočí nášho letopočtu otvoril novú epochu aj v dejinách našej obce. Najstaršie staroslovienske osídlenie v Bystričke je podľa archeológov doložené v 9. – 10. storočí a prvá písomná zmienka o Villa Bystricha sa nachádza z roku 1258. V tých časoch chotár obce siahal až za rieku Turiec, v podstate až po Dražkovce. Od roku 1888 navštevoval obec aj profesor T. G. Masaryk s rodinou, jeho dcéra Alica tu nechala postaviť rodinné letné sídlo, kde sa počas prezidentovho pobytu schádzali významní ľudia tej doby. Z Bystričky dnes vyrastá malebná prímestská aglomerácia s rozvíjajúcou sa novou výstavbou, službami pre obyvateľstvo a komplexnou občianskou vybavenosťou.
2. Bystrička je takrečeno za humnami Martina. Dokonca sa uvažovala, či nemá byť jeho súčasťou. Je to výhoda, alebo nevýhoda?
Aj keď je Bystrička za humnami Martina, pokiaľ mi siaha pamäť, nikdy sa neuvažovalo o tom, že sa s Martinom zlúči a ani do budúcna o tom neuvažujeme. To, že je blízko Martina je výhodou, napríklad chodí sem MHD a naši občania nemusia chodiť ďaleko za službami, ktoré zatiaľ v obci nemáme. Je to však výhoda aj pre občanov Martina, ktorí k nám chodia za oddychom a rekreáciou. Je to spolupráca prospešná pre obe strany.
3. Vo vašej obci pribúda nových domov a v nich pribúdajú „cudzinci“. Bystrička dostáva modernejší ráz práve vďaka nim. Ako sa dokážu zžiť s tradičnými rodinami, zapájajú sa do života obce?
Je pravda, že v obci pribúda nových domov, ale musím upozorniť, že nie sú to len „cudzinci“, čo stavajú nové domy - stavajú ich aj „domorodci“. Napokon, po postavení a prihlásení sú všetci „naši“... S tým spolužitím a zapájaním sa do života obce je to individuálne. Sú takí, ktorým zžiť sa s obcou nerobí žiadne problémy a sú pre život v obci prínosom, ale stáva sa aj opak. Viete, v minulom storočí v dvadsiatich rokoch platil nasledovný štatút. Občan sa prisťahoval do obce, za päť rokov sa mal prezentovať, čo je zač a čo je ochotný pre obec urobiť, a až po uplynutí tejto doby zasadla rada obce a odporučila, alebo neodporučila vziať dotyčného do stavu obce.
4. Bystrička je historicky známa predovšetkým tým, že bola letným sídlom prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka. Ešte cítiť v obci masarykovskú tradíciu, alebo je už „všetko zabudnuté“?
Letné sídlo rodiny Masarykovskej neupadlo celkom do zabudnutia. Záujem o históriu aj našej obce stále rastie. Prichádzajú sem ľudia zo Slovenska, Čiech, ale aj z ostaného sveta.
Napríklad aj na parížskej Sorbone sa v určitých intervaloch dostáva Bystrička ako letné sídlo rodiny Masarykovej do povedomia ľudí. Existuje spolupráca obce s klubom T. G. Masaryka a M. R. Štefánika v Martine a mnohé ďalšie aktivity v tomto smere.
5. Prekrásne okolie vašej obce ju priam predurčuje byť strediskom turistiky a rekreácie. Myslíte si, že samospráva obce robí dosť pre podporu cestovného ruchu?
Snažíme sa urobiť pre rozvoj turistiky v našom regióne, čo je v našich možnostiach. Je fakt, že okolie Bystričky je ako stvorené na toto využitie. Či robí samospráva dosť pre rozvoj turistiky – je to zaujímavá otázka, na ktorú by som povedal asi toľko. Nielen deklarovať, ale konať treba, a to nie len samospráva, ale hlavne štát by mal vytvárať vhodné podmienky.
6. Aká je vaša predstava Bystričky najbližších rokov?
Moja predstava Bystričky je asi takáto: Zachovať a zrekonštruovať základnú a materskú školu, tým vytvoriť podmienky pre vzdelanie našich detí. Aj napriek snahe zlučovať malé školy s veľkými, myslím si, že táto cesta nie je z viacerých dôvodov správna. Dokončiť kanalizáciu, upraviť cesty, vybudovať cez obec aspoň jednostranný chodník. Vybudovať penzión pre dôchodcov z obce. Zabezpečiť ďalší rozvoj turistiky, športu a všetkého potrebného pre obec.
