Článok pokračuje pod video reklamou
dza ryžu. Prečo mi napadlo, že ryžu? Spôsobila to tabuľa pri ceste, na ktorej bolo napísané IVANČINÁ. Zamyslel som sa nad tým, ako mohol vzniknúť takýto názov obce. Mohlo to byť aj takto. Niekedy dávno sa turčiansky mládenec Ivan vybral do sveta. Zatúlal sa veľmi ďaleko, cez Sibír až do Číny. Pobudol tam nejaký čas a oženil sa s malou chutnou Číňankou. Po čase mu prišlo smutno za domovom, a tak zobral svoju malú žienku, svoje malé deti a pobral sa domov. Usadil sa
v peknom kraji v strede Turca a postavil si tu domček. Po čase sa poženili a povydávali aj jeho deti, postavili si domčeky a tak vznikla osada. Osada musí mať nejaké meno a pretože nášho Ivana prezývali Ivan Čína, začali tak volať aj osadu. Malým skomolením
z toho mohla vzniknúť Ivančiná.
Tak sa mi moja hypotéza zapáčila, že som sa pristavil pri dedkovi v bahne a spýtal som sa ho, či nevie voľačo
o pôvodných obyvateľoch osady. Dedko sa zamyslel a povedal: „Tu už nie sú žiadni pôvodní obyvatelia, tu je to teraz samý Čepčinčan.“
