ekné, o čom svedčil aj dlhotrvajúci potlesk. Po muzikáli vystúpil spevácky zbor DaR (deti a rodičia) s vianočným pásmom piesní a kolied pod vedením Ireny Maťovčíkovej, (matky ôsmich detí). Na záver podujatia organizátori naplánovali rozdávanie darčekov pre deti v náhradných rodinách a v so-ciálne slabších rodinách.
„A v tom sa vyskytol problém,“ povedala nám Mária Palovičová, jedna z organizátoriek podumjatia. „Balíčky sme vybavovali z charitatívneho projektu Operácia vianočné dieťa 2005, ktorá dostáva balíčky z Nemecka.
V októbri sme si dali žiadosť s dátumom podujatia a počtom požadovaných balíčkov. V piatok pred stretnutím som sa telefonicky informovala, kedy si mám prísť do martinského skladu pre tovar. Vtedy som sa dozvedela, že kompetentný pán ich bude vydávať až v pondelok. Na moju otázku, čo mám robiť, mi odpovedal, že ho to nezaujíma. Bola som zúfalá, veď všetky prihlásené deti sa na darček tešili a keďže boli z rôznych častí Slovenska, dodatočná distribúcia bola nemysliteľná. Najhoršia bola tá bezmocnosť, že niekoľkomesačná práca sa minie účinkom. V sobotu ráno sa však stal malý zázrak. Brat spomínaného pána kompetentný za distribúciu v inej časti Slovenska bol oveľa ochotnejší. Ponúkol nám požadovaný počet balíčkov, ale boli v Bratislave. Vyzeralo to stále beznádejne, veď zohnať niekoho, kto nám za prijateľnú cenu a za pár hodín privezie 130 škatúľ z topánok zabalených v 14 kartónoch, bolo priam nemožné. Keď sme to už vzdávali, jednej našej dobrovoľníčke napadlo číslo, zavolala a bola vypočutá. O pol dvanástej sadla so známym do auta a keď sa program okolo šiestej večer končil, bola ešte pár kilometrov pred Martinom. Pani z kina nám ochotne dovolila počkať v bočných priestoroch, hoci o 19. hodine sa mal začať film. Nakoniec všetko dobre dopadlo. Všetky balíčky našli svojho adresáta a deti sa s rozžiarenými očami vracali domov. Ako dobre, že vedľa tých neochotných ľudí žijú aj ľudia, ktorí hľadajú všetky možnosti, ako druhému pomôcť...“ dokončila s úsmevom pani Palovičová.