Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

A Vianoce tam prichádzajú v lete...

Ivan Beneš zostal verný svojej profesii, robí naďalej okolo elektriky, má firmu, ktorá dodáva pre rôznych ľudí a organizácie. Špecializuje sa na dizajn svetiel, pracuje pri výstavbe nových a rekonštrukcii starých domov. Neopustil ani svoju lásku k horám.

Už dvakrát bol v Himalájach, dostal sa až do základného tábora pod Mount Everestom. Vystúpil na africké Kilimandžáro a chce toho zliezť ešte veľa. Ako správny horolezec, začal sa venovať aj fotografii. Katarína Benešová pracuje ako administratívny asistent výkonného riaditeľa v Adelaide Convention Centre, čo je jedno z najväčších spoločenských centier na svete. Každý rok prejde jeho bránami viac ako 300 tisíc klientov, minulý rok tu organizovali 591 podujatí a centrum bolo obsadené 276 dní v roku. Dokážu pripraviť podujatie pre 10, ale aj pre 7000 účastníkov. Výkonný riaditeľ je človek, ktorý diriguje a má pod kontrolou všetko okolo stravy, špeciálnych diét a všetkých otázok, ktoré sa týkajú jedla pre každého jedného zákazníka, ktorý prejde dverami centra. Administratívny asistent mu spracúva a podáva všetky informácie, ktoré prídu cez počítač, o každom podujatí. Teda stovky nových informácií každý týždeň. Teraz špeciálne o desiatkach vianočných večierkov, ktoré sa do skutočných Vianoc cez obrovské centrum v Adelaide prevalia... Kde budete tohto roku sláviť Vianoce? - pýtam sa svojej dlhoročnej priateľky a bývalej kolegyne. „Na Tasmánii, na malom ostrove, ktorý nie je až tak ďaleko...“ odpovedá. A má pravdu, Tasmánia je v podstate na skok, aj keď sa nachádza na opačnej strane zemegule, lebo patrí do Austrálie. Súčasťou tohto kontinentu je necelých 15 rokov, aj moji priatelia Ivan a Katarína Benešovci - Martinčania, ktorí sa v roku 1991 vybrali „na skusy“ k protinožcom, zakotvili tam. „24. decembra popoludní pristávame v hlavnom meste Hobart a čo bude potom, to uvidíme... Máme zabezpečené auto a ubytovanie a možno aj vianočné prekvapenie,“ hovorí do telefónu Katka. Prečo práve tam? - pýtam sa a rozmýšľam zároveň nad nezmyselnosťou tejto otázky. Ale Katarína ma opäť prekvapí svojím zmyslom pre romantiku: „Tasmánia má tvar srdca, práve tu možno načerpať trochu viac lásky - aj pre ostatných, nadýchať sa vône ihličnatých stromov...“ No, ale predsa z nej prehovorila aj praktická žena: „A chutne sa najesť bez toho, aby som musela zase variť!“ Keď sme sa točili okolo vianočnej nálady, slovo dalo slovo a prehovoril som ju, aby si spomenula na svoju prvú profesiu a napísala niečo na túto tému. Hoci mala strašný zhon, pretože pracuje v takej „company“ a na takom poste, že sa môže v tomto predvianočnom čase doslova zblázniť, našla si čas a prostredníctvom modernej techniky sme dostali na stôl jej vianočné rozprávanie. Určite zaujme aj vás... Začala slovami: - Svetový cestovateľský sprievodca predstavuje Austráliu ako krajinu emigrantov. Pre mňa to bol a stále je „svet v malom“. Žije nás tu dnes možno niečo viac ako 20 miliónov a verím, že „populačné zastúpenie“ tu má azda každá krajina sveta. Každý z nás si priniesol a nosí ten svoj životný príbeh - ako a prečo prišiel práve tam, až na koniec sveta. Kde klokany dávajú dobrú noc - a Vianoce prichádzajú v lete... Zahrali sme sa Naše spontánne rozhodnutie odísť do Austrálie prekvapilo všetkých, aj nás samých. Nikdy sme o tom nesnívali, nikdy sme to neplánovali, a preto sme neodchádzali s nijakým očakávaním. Boli sme akurát zvedaví, a ani nie to, čo nás malo čakať, ale skôr tá diaľka sa nám zdala ohromujúca. A potom krajina, o ktorej sme skoro nič nevedeli a len čosi málo počuli. Vedomosti sú úžasná vec, ale práve NEVEDOMOSŤ nám otvorila bránu do tejto krajiny. Dnes, aj po všetkých tých menej dobrých i ťažkých skúsenostiach, by som to urobila znovu, ale vtedy - nazvala by som to ŠŤASTIE - lebo to bolo „naše šťastie“, že sme nevedeli, čo nás čaká, a ktorým smerom sa v našom živote poberieme ďalej... Naše prvé austrálske Vianoce – 24. decembra 1991. Čo ma milo prekvapilo, to boli nádherne vyzdobené obchodné domy, už koncom novembra mal človek pocit, že je v inom svete... Malé svetielka, veľa, veľa kvetov, v pozadí živá klavírna hudba, vôňa francúzskych parfumov a v obchodoch prijemné „chladno“. Áno, prijemné chladno, pretože vonku bolo v tom čase od 32 do 45 stupňov Celzia. Prirovnala by som to k saune a studenému bazénu, ale nie je to až také zdravé. Niektorí ľudia mali „vyzdobené“ hlavy čiapkami Santa Clausa, ženy nosili náušnice v tvare vianočných guliek alebo zvončekov, vlasy mali zopnuté sponkami s vianočným motívom, dievčatká poskakovali po uliciach v motýľkových šatách s plastikovými krídlami anjelikov na chrbte, antény na autách pripomínali vianočný stromček, pouliční speváci pospevovali zmes všetkého a odvšadiaľ... Prišiel Štedrý večer, bolo pol deviatej, bolo ešte vidno a stále veľmi teplo, ľudia chodili v šortkách... Večerali sme u Marty a Bohuša Tencerovcov, našich martinských priateľov. Naša rodina (ja a Ivo) sme uvarili kapustnicu s čabajskou klobásou a údenou krkovičkou (v markete bol našťastie slušný výber poľských a maďarských produktov), huby sme nazbierali v lese, asi 100 km od miesta, kde sme bývali (jediný ihličnatý les široko ďaleko). Ich rodina (Marta a Bohuš), pripravili zemiakový šalát a kapra, ktorého sme chytili spoločne na rybačke niekoľko dní pred Vianocami, zase asi 150 km od bydliska. Kapra v obchode nekúpite. (Austrálčania tieto ryby ani nechytajú, ani nejedia). Marta samozrejme napiekla vianočné pečivo, vyzdobila stromček a pripravila všetko tak ako doma. Kúpili sme si vzájomne malé darčeky, zavolali na pár minút domov rodičom a odišli do mesta... Bolo to skoro ako doma, ale NEBOLO to doma, bolo to niečo nové, iné, trochu také čudné. S odstupom času by som asi povedala: „Zahrali sme sa na Vianoce.“ A „hra“ pokračuje Aj keď s rôznymi malými a väčšími obmenami. S jednou vecou sme sa museli definitívne zmieriť, Vianoce už budú vždy bez vŕzgajúceho snehu, bielych ligotavých vločiek, ktoré padali spolu so svetlom pouličných lámp, a ten zvláštny pocit, pocit, ako keď ste zamilovaný - eufória, ktorú neviete popísať, ale je tu, vo vašom srdci, vo vašej mysli, vo vašom tele. Ten pocit a vôňa ozajstných Vianoc nám bohužiaľ chýba. Tentoraz už pätnásty raz Vianočné sviatky tu v Austrálii priniesli so sebou pekné momenty, nové priateľstvá a naučili nás pozerať sa na svet, hodnoty a ľudí trochu inými očami – viac otvorenými. Naučili sme sa viac akceptovať, vážiť si, pomáhať, rozumieť, chápať, potrebovať jeden druhého. V podstate ani jeden rok sme neboli sami. Najprv sme pozývali k vianočnému stolu „osamelých“ kolegov - študentov, ktorí tu nemali nikoho (my sme mali aspoň jeden druhého, Marta s Bohušom odišli bývať do iného štátu Austrálie a potom do USA). Neskôr nás „životné cesty a okolnosti“ spojili s ľuďmi z Európy – najprv z Rakúska - ujo Albert, ako mu už dlho hovoríme, nás predstavil svojim deťom a ich partnerom, ktorí potom boli dlhoročnými hosťami pri našom vianočnom stole. Narodili sa už v Austrálii, ale slovenská kapustnica, Ivanov zemiakový šalát a ryba (tentoraz už žralok) im vždy chutili. Dnes je to už dlhý zoznam ľudí, ktorým chceme tu v Austrálii povedať: „Merry Christmas.“ Sú to Slováci, Česi, Poliaci, Taliani, Španieli, Francúzi, ale aj ľudia z Južnej Ameriky, Hongkongu, Singapuru či Nového Zélandu... Aké sú? Horúce! Čo mňa najviac fascinuje na Austrálii, je to nespočetné množstvo rôznych kultúr, zvykov, jedál, nápojov a spôsobov zábavy. Taliani, Gréci, francúzska komunita, ale takisto ľudia z Číny, Vietnamu, Malajzie, Thajska, Japonska a Indie, zvyky východnej Európy (Poliaci, Rusi, Česi a Slováci), nemecký, dánsky či švédsky prízvuk... a tak by som mohla pokračovať. A teraz sa možno opýtate, kde sú tí praví Austrálčania? Títo všetci sú Austrálčania! Vianoce oslavujú 25. decembra sviatočným rodinným obedom, niektorí doma, niektorí na záhrade, iní v meste po reštauráciách. Anglosaská tradícia pretrváva vo väčšine rodín. Moja kolegyňa (pôvodom Angličanka) hovorí, že ich rodina udržiava takýto zvyk – každý rok jeden z nich rozdáva postupne darčeky celej rodine, povie, od koho je darček, pobozká a objíme obdarovaného a popraje mu peknésviatky. Potom všetkých pozve k stolu, na ktorom dominuje morka a zelenina, viac druhov šalátov, omáčky, veľa ovocia, orechov, a samozrejme tradičný vianočný puding (mix sušeného ovocia, múky, cukru a kakaa poliaty teplou brandy a vanilkovou omáčkou). Mám aj známeho pôvodom z Dánska, ten zase spomínal, že prvých pár Vianoc, keď bola ich dcéra malá, oslavovali po európsky, dnes už prešli na „Ozi (prezývka Austrálčanov) spôsob“ – obedujú 25. decembra bravčovinu, alebo kurence so šalátom, domáce zákusky a výborné austrálske vínko. Vraj jedno z najlepších na svete... A najväčší vinohradský región je Barossa Valley, tu v Južnej Austrálii, asi 2 hodiny autom od Adelaide, kde žijeme. Krásny kraj s veľmi kvalitným červeným i bielym vínom. Mimochodom, zobrali sme tam v minulosti aj nebohého Júliusa Satinského, Milana Lasicu, Stana Dančiaka, Janka Lehotského, Milana Labudu, Petra Lipu a Mariána Zednikoviča, keď boli u nás na návšteve... Ale aby som neodbočovala. Po dobrom obede, hovorí môj známy Per, prišli na rad darčeky. Kedysi pre všetkých, potom už len deťom a vnúčatám. A dnes vraj celá rodina hrá vianočnú hru? Zbystrila som pozornosť, keď mi to rozprával – každý člen rodiny kúpi štyri, päť darčekov, nič drahého, najviac za päť dolárov. Všetky darčeky sa dajú do stredu stola, všetci hádžu kockou ako pri Človeče, nehnevaj sa!, a komu padne dvakrát rovnaké číslo, môže si vybrať darček...Keď sú už všetky „rozdané“, hra pokračuje – nastavia na hodinách 30 minút a komu sa podarí opäť hodiť dve rovnaké čísla, môže vziať darček hocikomu pri stole... Ktovie, čo urobia s tým, čo odíde od stola bez darčeka? Trochu iný druh temperamentu prevláda v rodine mojej najnovšej známej z Kolumbie. Veľa muziky, tancov, bohaté stoly rôznych druhov jedla, pitia – o polnoci omša, no a zase sa bavíme až do rána. Na druhý deň prídu priatelia a oslavuje sa ďalej...Čínska kolegyňa, vychovávaná v indickej rodine, zaplní stôl 24. decembra „curry pochúťkami“ a ďalší deň strávi navštevovaním množstva priateľov, ktorým prinesie darčeky, vypije si s nimi čaj alebo kávu a ide ďalej.... Kolega z Etiópie slávi Vianoce dva týždne neskôr spolu s ortodoxnými kresťanmi z bývalej Juhoslávie, Ruska, Grécka či Egypta. Od 6. hodiny odpoludnia až do polnoci sú v kostole, potom sa vracajú domov k sviatočnému stolu... Takže, aké sú naozaj austrálske Vianoce? Všelijaké, ale najmä - HORÚCE!!! Ale inak také ako všade inde. Farebné, vzrušujúce, plné zhonu a nákupov (Austrálčania veľmi radi nakupujú na kredit, a potom často aj celý rok splácajú). Ale takisto plné radosti, pohody, lásky a sviatočného pokoja, ktorý zavládne v každej rodine. Tie pravé Keď mi bolo veľmi ťažko, jeden známy mi pripomenul: Katarína, každé ráno, keď sa zobudíš, máš na výber – buď budeš spokojná a budeš hľadať nové cesty, alebo sa budeš trápiť. A tak si každý rok vyberiem z papierového boxu svoj umelý stromček s farebnými svetielkami, vymašličkujem ho a ponaprávam ozdoby, ktoré sú na ňom celý rok, stiahneme žalúzie, zapálime sviečky, pustíme si koledy, voniame kapustnicu a povieme si - to sú tie najkrajšie Vianoce. Naše ozajstné rodinné Vianoce - verím, že zase raz a čoskoro - budú u rodičov, doma! Katarína a Ivan

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  1. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  2. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  3. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 29 523
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 17 831
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 14 131
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 891
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 555
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 364
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 002
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 707
  9. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 7 577
  10. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 490
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

II. TRIEDA: Boj o prvú štvorku má parádne grády

Za odohratými zápasmi jesennej časti obzrieme so zástupcami troch klubov druhej triedy - Ďanovej Kláštora a Hája. Trochu sme rozobrali aj témy týkajúce sa slovenskej reprezentácie.

Jozef Šavol opäť doviedol svoj tím na priebežné prvé miesto.

Matica slovenská priblíži deťom slovenské povesti a rozprávky

Videoprojekt „Z príbehu do príbehu”,je určený aj pre deti Slovákov žijúcich v zahraničí.

Ilustračné foto.

Tréner Mosnár: Proti Žiline musíme ísť na sto percent

V piatom zápase sezóny stratil Martin prvé body. Aktuálne našich najviac tlačí topánka na pozícii obrancov. V piatok na Turčanov čaká derby proti Žiline.

Spišská Nová Ves nám pripravila prvú prehru v sezóne.

Ocenili kroniku mesta Martin, je vzorom aj pre iné mestá

V kronike by mali byť podľa kronikárky mesta Martin Kataríny Tomášovej zaznamenané všetky významné momenty v živote mesta.

Kronilu mesta Martin vedie Katarína Tomášová.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Maľbu na trnavskom paneláku za tisíce eur autor prerobí, ľuďom sa nepáči

Mala vyžarovať pozitívnu energiu, ľudia zo sídliska ju však prijali veľmi rozpačito.

Pri nehode v centre Zvolena vyhasol ľudský život

Nehoda sa stala v blízkosti Zvolenského zámku.

Obnažená a dobitá žena ležala pred bytovkou v Holíči

Pred incidentom v meste popíjala s dvoma mužmi.

Už ste čítali?