Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Som nešťastná, slabá žena!

Milan Lechan (62), rodom Východniar, povolaním Slovák a keby nebol stratil hlas, získal by aj Zlatého slávika. A tak sa dal na písanie… Najprv vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Od r. 1967 bol redaktorom Vydavateľstva

Milan Lechan (62), rodom Východniar, povolaním Slovák a keby nebol stratil hlas, získal by aj Zlatého slávika. A tak sa dal na písanie… Najprv vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Od r. 1967 bol redaktorom Vydavateľstva Osveta v Martine, od r. 1996 je redaktorom Knižného centra v Žiline. Svoju tvorbu uverejňuje od r. 1958. Personálna bibliografia humoristu a básnika Milana Lechana obsahuje 355 záznamov o jeho literárnej tvorbe, ktorú musel zniesť najprv tlačený papier, potom rozhlasové vlny a napokon aj televízne kanály. Samostatne vydal: Je to láska (1970), Smiem prosiť (1978,1984), Žena, ulica, dlaň, kosť (1982), Učebnica na prestávku (1988), Péle-mé le-chan (1991), Milan Lechan a iné básne (1994). Podľa všetkého sa mu Vydavateľstvo Matice slovenskej chystá vydať v tomto roku výber z jeho tvorby pod názvom Slovo robí múza. V novembri 2005 mu udelili Cenu mesta Martin. Možno s vami urobiť vážny rozhovor? Nestratí humorista svoju dobrú povesť, keď sa začne vyjadrovať k vážnym veciam vážne? Áno, inými slovami nie. Všetci sme boli v tom, že ste rodák z Humenného, no nakoniec vysvitlo, že ste sa narodili v Michalovciach. Prečo ste to tak dlho zatajovali? Veď aj Michalovce sú celkom pekné... Prečo, prečo?! Môj priateľ Ander Warhol by duchaplne povedal: „Veď vieš ako.“ Do predmestia Humenného (Michaloviec) som sa prišiel zo sponzorských dôvodov iba narodiť. Podľa okatých svedkov, príslušný bocian hneď potom so mnou trielil do okresného mesta Humenné, a to kvôli tamojšiemu závideniahodnému vzduchu a vzorovej pestrofarebnej vode. Práve týmto faktorom vďačím za svoju húževnatú a sebakritickú postavu. Tak či onak - nás ňe tak veľem, ľem zme šadzi. Nuž nečudo, že moji francúzski predkovia majú do konca toaletné mydlo Le Chan (lešan), ktoré patrí, čo hádam ani netreba príliš zdôrazňovať, ale priamo podčiarknuť, medzi najkvalitnejšie a najvoňavejšie na svete, nevysušuje pokožku a pení, že až no. Dokonca ho v slabej chvíľke predávajú aj do svojich povestných šalátov. Mňam! Len tak mimochodom – moja rodina od roku 1381 používala pred jedlom prídomok „de Homonna“ alebo „Homonay“ (humenský), neskôr sme začali do veľtoku Laborec vypúšťať pôvodné priezvisko a podpisovali sme sa iba Lechachan eventuálne krížikmi – ja ich už mám na chrbte pomaly, ale isto..., ale nepredbiehajme. Prišli ste do Martina cielene, alebo náhodou? Spresním – odmalička ste túžili žiť a pracovať v Martine, alebo ste po tom začali túžiť až po maturite? Údajne moje prvé slovo, ktoré neprešlo jazykovou úpravou, nebolo mama, ale matica, a tak som sa v nestráženom okamihu pobral za hlasom kultúrneho centra a veľkým M, kde ma hneď a zaraz objavili vo tri vrhy, nakŕmili a zamestnali, čo by ste kameňom dohodili (Vydavateľstvo Osveta). Čiže – túžba odmala - malička, realizácia – po maturite odborára. Našli ste v Martine to, čo ste hľadali? Hľadal som zlato, to viete, mladícka nerozvážnosť. Kopal som od svitu do mrku, nepomohlo. Mal som asi kopať futbal. A vtedy ma z ničoho nič začala kopať múza. Napriek tomu som však doteraz neprezradil, kde sú partizáni. A čo ste v Martine stratili? Hlas + hudobný sluch. Mal som prekrásny soprán a chcel som byť Slávikom v kategórii skupina (mám skupinu B, Rh +). Škoda, že ste svoju trápnu otázku nekomponovali precíznejšie, širšie. Keďže sa tak nestalo, musím nasilu dodať, že navzdory tejto citeľnej strate pre slovenskú pop music som v kolektíve obľúbený. Najmä vtedy, keď z času na čas dostanem z masovokomunikačných prostriedkov nejaký ten honorár. Dá sa povedať, že som obľúbený z času na čas. Peniaze miniem priamo s poštovou doručovateľkou vulgo poštárkou, takže niekedy celé dni nevychádzam medzi ľudí. Keď medzi nich občas vyjdem, vychádzam s nimi celkom dobre (niekedy s nimi vybehnem). Aký vzťah ste nadobudli k mestu a ozaj voláte ho aspoň v duchu – moje? Celkom vážne – čo si vlastne o Martine myslíte? Môj vzťah k vyrezávanej kolíske kultúry je srdečný až srdcervúci. V duchu, ale aj navonok ho nazývam moje, hoci tým riskujem neohlásenú a poriadne rozzúrenú delegáciu Humenčanov, ktorí mi nikdy neodpustia, že odkedy som sa sem presťahoval, prestalo fungovať populárne strašidlo v tamojšom kaštieli. Zvedaví turisti ho zďaleka obchádzajú a začali húfne cestovať do Žilinského samosprávneho kraja, kde sa tu a tam vyskytujem v celej svojej kráse. Martin mi prirástol nielen k srdcu, ale i k pľúcam, pečeni a vôbec. Je odtiaľ perfektný výhľad na celé Slovensko, vrátane mesta mieru a Vasiľa Biľaka – Bratislavy i mesta po mojom odchode zahaleného čiernym súknom, Humenného, ktoré týmto pozdravujem od vidím do nepočujem a sľubujem, že sa polepším. Nechcem sa chváliť a možno mi ani veriť nebudete, ale pri pravidelných obchôdzkach našej malej, ale milej Turčianskej záhradky sa nikdy neviem nasýtiť jej čarokrás. A tak si vždy na túry (zväčša ich absolvujem na chodúľoch) beriem so sebou aj oškvarky a čokoládu. Patrili ste pred rokmi k búrlivákom spoločenského a kultúrneho života v meste. Na čo si z tohto pikantného obdobia spomínate najradšej? Že môj čas ešte len príde a so mnou príde spravodlivosť. Rozpamätávam sa s obľubou, že som niekedy preskakoval vysoké vatry zvrchovanosti, teraz ich radšej podliezam. Som tu dočasne umiestnený 38 rokov, no prostredie ako také vrchovato spĺňa moje predstavy o živote, žijem tu rád, keďže nám vanie stále čerstvý smog, a to je dobre, lebo vidím, čo dýcham. Len aby nám to počasie vydržalo, ako sa u nás v Turci s obľubou hutori. Práve som si spomenul aj na vás, pán redaktor. Nie ste vy ten štíhly blondiak s modrými kontaktnými šošovicami? Zavolajte mi niekedy večer. Ak sa ozve papagáj, položte. Mohli by ste urobiť krátky zoznam, akúsi prvú ligu ľudí, ktorých ste stretli a ktorí vám najviac dali alebo najviac ovplyvnili alebo vám najviac pomohli? Vy novinári! Závidím, héj, ako ja vám závidím. To, čo sa svojej obete (pozri moja maličkosť) pýtate, ako viete klásť otázky na telo, ba aj inde. Keby som sa ešte raz narodil, chcel by som byť zástupcom šéfredaktorky ako vy, chlapče. Aby ma ľudia zbožňovali, aby si na mňa ukazovali so šibalským úsmevom a trúsili poznámky typu – Aha, pozrite, Gabaj, to je ten fešák. Ten im ale dal, to sa musí nechať... Ste našou pýchou, mladý človek, že tlmočíte aj naše pocity, vnemy, predstavy a priľahlé oné izé. Pýtam sa pred zrakom tisícok čitateľov vašich novinárskych skvostov: Je krajšia profesia na svete? Odpoviem si sám: Nein! Ďakujem za úprimnosť. Povedzte ešte úprimnejšie na toto – prečo píšete aforizmy, anekdoty, krátke básničky a minihumoresky? Prečo ne-píšte nič dlhšieho? Ste až taký lenivý? V predchádzajúcej odpovedi som vás vychválil, ako neviem čo, a vy ste na mňa drzý ako ploštica. To si vyprosím! My sme spolu novinárske kačice nepásli! Ale vážne. Ponúkam vám dve možnosti: o tej prvej by som nerád hovoril a o tej druhej by ste neradi počuli. Akú ste mali radosť z prvej knihy, ktorá vám vyšla? Asi takúto. Spisovatelia zvyknú veľmi originálne hovoriť, že všetky knihy sú ako ich deti. A čo vaše deti, sú všetky ako knihy? Mám troch synov. Dvaja sú viazaní, jeden ešte stále brožovaný. Nikto z nich sa napriek prosbám i hrozbám nechce na mňa podobať a nasledovať ma na mojej hrboľatej ceste, ktorá je v zmysle rodinných intencií ísť stále rovno a koncom týždňa doprava, kde bývame a spím na vavrínoch. Teraz pracujete v Žiline, aj keď by ste si už mohli konečne dožičiť odpočinok. V Knižnom centre sa však dala dokopy zaujímavá parita ľudí – takmer samí Martinčania. Cítite sa tu ako redaktor pôvodnej tvorby a propagácie doma? Najradšej čítam jedálne lístky. Najradšej sa ako poslucháč ponáram do vážnej hudby. Vydržím v nej asi dve minúty, potom sa musím znova nadýchnuť. Najradšej sa pozerám, čo mi, dúfam, čitatelia odpustia, na darčeky. Žiaľ, v ostatnom čase mi ich ctiteľky a fanúšikovia akosi neposielajú, a tak som si ich začal neúnavne posielať sám. Kvôli nim napríklad neoberám vianočný stromček do konca 2. kvartálu. Pozor, a teraz otázka takrečeno in flagranti – čo najradšej jete? A koľko? A keď varíte – tak čo? A koľko? Všetko. Veľa. Všetko. Veľa. Zo všetkého mi je najviac utajený váš vzťah k politike. Máte vôbec nejaký? Politika? Nerozumel som. A to je čo? Ako by ste začali, keby ste mali predniesť prednášku na tému: Vplyv reality show na duševný vývoj jedinca... Milé kravy, vážení voly! Keď chce človek písať aforizmy, musí veľa odpozorovať zo života a musí si veľa pamätať. Aby si pamätal, musí si to zapisovať. Spomínam si, že kedysi ste si písavali heslovité poznámky na škatuľku Spárt. Čo ale teraz, keď už nefajčíte? Už to nie je ono, čo? Asi vás sklamem, vy nehynúci pamätník slovenskej žurnalistiky a literatúry, ale stále si zapisujem, no na manžety, takže väčšina mojich košieľ končí svoju kariéru s krátkymi rukávmi. Mám chvíle a opakuje sa to stále častejšie, že dlho do noci presedím, prestojím, preležím i prekľačím pri pracovnom stole nad prázdnym papierom. A vtedy cítim, že som hore bez. Myslím, že v tom momente by som mohol kandidovať. Ste šťastný muž? V podstate som nešťastná slabá žena. Tykajme si. Nazdar, Ičo. Ako sa máš? Ja sa mám dobre. Ako ti žerie pes? Ja som Milan, ale môžeš mi hovoriť Lechan!

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  2. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  3. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  4. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  5. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  6. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  7. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  8. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  9. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dalo deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 778
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 13 790
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 754
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 676
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 265
  6. Aká je chémia vôní 9 174
  7. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 632
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 611
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 054
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 7 821
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Deti vyučovali známe osobnosti, Vinczeová, Piško či Fischer

Hodinu so žiakmi základnej školy v Kláštore pod Znievom mala aj moderátorka Adela Vinczeová či novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová. Na hodine, ktorú viedol kardiochirurg Fischer, nedýchali nielen žiaci, ale ani učitelia.

Netradičné vyučovanie v Kláštore pod Znievom.

FOTO: Vianočný stromček už v Martine svieti, prišiel aj Mikuláš

Krátko po 16. hodine sa v Martine rozžiarila vianočná výzdoba. Otvorili sa aj vianočné trhy, Mikuláš rozdal deťom sladkosti.

Vianočný stromček na Divadelnom námestí v Martine.

Na páračkách v škôlke

Deti sa učili niečo o starých tradíciách. Nechýbal spev, tanec a nezabudnuteľné zážitky.

Deti mali oblečené aj tradičné kroje.

II. TRIEDA: Ak klesne počet účastníkov pod osem, môže nastať problém

Cestu po turčianskych futbalových kluboch sme zakončili návštevou troch klubov druhej triedy. Vyspovedali sme zástupcov Krpelian, Podhradia a Malého Čepčína. Bavili sme sa aj o tom, ako dlho ešte bude fungovať druhá trieda.

Podhradiu prišli v niektorých zápasoch pomôcť aj hráči áčka.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na stanici v Nitre napadli muža po tom, ako upozornil na rúško

Incident sa stal v čakárni na autobusovej stanici.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

Aktualizované o vyjadrenie Park Snow Donovaly a predsedu NR SR

Na Donovaloch otvorili lyžiarsku sezónu. Nie je jasné, ako dlho potrvá

Minister Doležal konštatoval, že minimálne do pondelka (7. 12.) môžu byť otvorené všetky lyžiarske strediská. Na pandemickej komisii očakáva vecnú a konštruktívnu diskusiu o osude tohtoročnej lyžiarskej sezóny.

AKTUÁLNE: V Čadci našli ďalších utečencov

Ich strastiplná cesta sa skončila na Kysuciach.

Už ste čítali?