Superstruny

Vo vesmíre sa môže diať všetko inak, ako sa zdá
Teoria „superstrún“ je niečím novým. Martinčan Matej Bórik, 21-ročný študent Žilinskej univerzity, sa začal ňou zaoberať ešte v strednej škole. Na internete začal hľadať, o čom je a ktorí ľudia na nej pracovali. Táto teória hovorí o vzniku a zániku vesmíru. Základom všetkého, čo pozorujeme, nie je podľa nej hmota, ale vlnenia. Môžeme však vychádzať iba z pozorovaní, ktoré nám umožňuje súčasná technika. Súčasné merania vĺn z kozmu dokazujú, že vesmír sa rozpína. Teória superstrún však uvažuje o tom, že sa rozpínanie môže spomaľovať, alebo zrýchľovať. Ak pri úvahách požívame známe konštanty, napríklad rýchlosť svetla, dochádzame k mylným záverom. Teória superstrún je v kvantovej fyzike pomerne novou. Klasická matematika pre ňu nestačí. Podľa vysvetlenia Mateja Bórika sú to len analýzy, odhady a logické postupy.
„Na tejto teórii je niečo pravdivé a dôveryhodné, ale nie všetko je overené. Donedávna vedci poznali iba atómy, kvarky, ale je dokázané, že tie sa skladajú z ďalších menších častíc. Vedci chceli hľadať základnú časticu. Teória superstrún, hovorí o tom, že základným prvkom je vlnenie. Sú to superstruny. Struny pripomínajú vlnenie, preto dostala teória takýto názov. Do novej teórie som sa snažil zapracovať aj vlastné názory. Málo ľudí sa zaoberá fyzikou. Ešte menej ľudí sa vyzná v kvantovej fyzike. Preto je ťažké vysvetliť, o čo ide. Vo voľnom čase som si teóriu superstrún naštudoval a snažil som sa do nej zapracovať vlastné postupy.
Jeden z nich sa opiera o tvrdenie, že rýchlosť svetla nie je konštantná, ako sa to učí v základných, stredných i vysokých školách. V našej slnečnej sústave má rýchlosť svetla hodnotu približne 300 tisíc kilometrov za hodinu. V ďalšej galaxii môže mať však svetlo inú rýchlosť, alebo môžeme pozorovať jeho fázový posun. Vesmírne žiarenie, ktoré putuje na Zem, mohlo mať dráhu zakrivenú čiernou dierou, ktorá ho mohla aj zrýchliť alebo spomaliť. Znamená to, že zakrivenie spomalenie alebo zrýchlenie svetla spôsobilo, že hviezda, ktorá žiarenie vyslala, nie je od nás vzdialená tak ďaleko, ako si myslíme na základe pozemského pozorovania. Informácie, ktoré vysielala americká sonda Voyager do vesmíru, ale aj rádiové a televízne vlny, smerujú od nás do okolitého vesmíru v rôznych frekvenciách. Je však možné, že za určitých okolnosti sa táto frekvencia otočí a preformátuje tak, že sa k nám vráti ako iná vlna, ktorú nezachytíme. Sú výnimky, dokonca aj dôkazy, keď sa niekedy na pár sekúnd vyskytnú rádiové spojenia, v ktorých sa objavujú rôzne hlásenia z druhej svetovej vojny... Týchto prípadov je však málo na to, aby sa dali študovať, prečo sme ich zachytili. Ide o pôvodné správy, napríklad z roku 1944, ktoré obleteli časť našej sústavy a vrátili sa na Zem. Týmto spôsobom je však možné vyslať teoreticky správu do budúcnosti. Problém je však poslať správu z roku 2100 do roku 2005. Myslím si, že je to možné, a to vôbec nemyslím na cestovanie v čase,“ vysvetľuje Matej Bórik.
Naštudoval si teóriu relativity a diela A. Einsteina, T. A. Edisona a N. Teslu. Najviac ho zaujali výskumy a objavy N. Teslu, ktorý pracoval s elektromagnetickým žiarením. Niektoré výsledky jeho prác nie sú známe alebo sú doteraz utajované. Jeho objavy prispeli aj k teórii superstrún.
„Veľmi ťažké je nájsť partnera pre rozhovor o tejto teórii. Mám iba niekoľko priateľov vo svojom veku , ktorí sa so mnou o superstrunách porozprávajú. Občas ma obohatia myšlienkou, ktorá ma osloví, ale nepoznajú teóriu, takže naše dialógy nie sú na odbornej úrovni. Podľa mňa existujú dva Teslove projekty, pri ktorých došlo k neuveriteľným udalostiam, ale verím tomu, že sa stali. Existujú na to aj dôkazy. Prvým projektom bol bezdrôtový presun elektrickej energie. Tesla chcel preniesť elektrickú energiu vzduchom na diaľku. Dal vybudovať obrovské veže a cievky, aby obrovská energia obehla okolo Zeme. Tak by sa dala vysvetliť záhada tunguzského meteoritu. Prekladal som si z ruštiny svedectvá ľudí, ktorí zvláštny jav z diaľky videli. Hneď ako sa to stalo, prišla na záhadné miesto armáda. Monitorovala okolie, kde údajne dopadol meteorit, ale nič nenašli. Myslím si, že tento jav súvisí s prenosom elektrickej energie vzduchom. V minulých rokoch pracoval na niečom podobnom, a to v súvislosti s transportom energie do raketoplánu na diaľku, tím amerických vedcov. Teslovi sa to podľa mňa podarilo. Niektoré jeho objavy a vynálezy sú utajené, iné sa stratili a časť z nich tento vedec ihneď zničil. Keby ich vtedy pustil do sveta, došlo by k ďalšej priemyselnej revolúcii. Henry Moray, ktorý pokračoval v prvej polovici 20. storočia v práci na Teslových objavoch, urobil pre malú skupinu ľudí, vo svojom laborátóriu prednášku a nevšedný pokus. Vymyslel údajne generátor, ktorý pohlcuje energiu všetkých vlnení vo svojom okolí. Jeho generátor údajne vyrábal z pohltenej energie elektrický prúd. Niekoľko dní potom, ako predstavil tento vynález, sa stratil a laboratórium rozkradli. Všetci vedci, ktorí pokračovali v Teslovom diele, pracovali buď v armáde, alebo sa stratili. Ich prácu už, žiaľ, nik nerozvíja,“ pokračoval Matej Bórik.
Tento mladý Martinčan je presvedčený, že k tajomným javom došlo aj pri projekte Philadelphia v roku 1939. Išlo pokusy s maskovaním vojenského krížnika Eldridge. Na palube lode boli obrovské generátory elektromagnetického poľa. Svedkovia, ktorí sa na projekte zúčastnili tvrdia, že loď sa pomaly strácala. A postupne vznikala naokolo najskôr slabozelená žiara, ktorá neskôr zanikla a loď sa naozaj stratila. Objavila sa v tom momente v prístave mnoho kilometrov odtiaľ. Kde bola pár sekúnd, kým sa vrátila naspäť, ale s katastrofálnymi následkami? Neviditeľnosť sa pokúšali dosiahnuť pomocou silného elektromagnetického vlnenia, ktoré pôsobí na ostatné vlnové dĺžky látok. Podľa Mateja Bórika sa pokusom sa podarilo dokázať, predlžovaním vĺn predmet prejde do stavu neviditeľnosti a dostane sa do iného priestoru. Nie je však jasné, prečo sa loď objavila v inom prístave... Po automatickom vypnutí generátorov sa loď postupne vrátila približne na pôvodné miesto. Obhorení ľudia (niektorých mŕtvych našli zatavených do steny) poskytli výpoveď o pokuse. Niektorí, ktorí prežili, sa zbláznili kvôli účinkom elektromagnetických vĺn na ľudský organizmus.
“Strácanie sa lode bolo spôsobené prechodom do iného rozmeru – tzv. hyperpriestoru, medzi veľmi dlhé vlny, ktoré sú neviditeľné a našou vedou zatiaľ neregistrovateľné. Zelená žiara okolo lode vznikla posunom svetelného spektra v okolí lode, kde ešte pôsobil zvyšok elektromagnetického poľa z generátorov, ale bol oveľa tlmenejší. Od frekvencie modrého svetla k zelenému nie je ďaleko. Loď sa objavila v prístave pravdepodobne preto, že
v hyperpriestore neplatia naše zákony o rýchlosti a zotrvačnosti, nie je tam vysoký vplyv trenia a odporu prostredia. Stačilo teda, že sa loď pohla pri strácaní sa v mori o pol metra a v hyperpriestore to znamenalo 100 metrov. To presne spôsobilo aj hmlovitý pohyb, keď jedna časť vĺn je v trojrozmernom priestore a iná časť vlnovej dĺžky už má frekvenciu napríklad piateho rozmeru. Tento posun však nemá vplyv na zvyšovanie teploty, alebo dokonca zatavenie predmetov do steny. Prechod iných rozmerov je bezpečný, pokiaľ nenastanú vedľajšie okolnosti. Nikto však presne nevie, čo sa stalo na lodi Eldridge, keď sa vracala z hyperpriestoru. Niektorí ľudia zmizli aj pár dní po pokuse. Projektom Philadelphia sa začala éra kopírovania hmoty, jej presunu v priestore a v hyperpriestore. Je oficiálne potvrdené, že sa už podarilo oficiálne transportovať atómy a molekuly,“ dodal Matej Bórik.