Peniaze nezmenili jeho život

Navštívili sme sučianskeho výhercu Miliónovej bankovky Stať sa milionárom zo dňa na deň, to nie je jednoduché. Najväčším lákadlom sú rôzne hry, ktoré vidíme v televízii, alebo o nich čítame v novinách a časopisoch. Napriek záplave rôznych hier, súťaží, sa zdá, že vyhráva iba málo ľudí. 23. novembra sa podarilo úspešne získať sumu 510 tisíc korún 41-ročnému Miroslavovi Kolenčíkovi zo Sučian, ktorý pracuje v ŽOS Vrútky ako elektromechanik už 24 rokov, odvtedy ako skončil učňovskú školu. Jeho korešpondenčný lístok vyžrebovali predtým v súťaži o Miliónovú bankovku z kopy, kde bolo takmer 50 tisíc kupónov. To ale nebolo všetko, Sučanec sa nestal automaticky milionárom, musel najskôr v bratislavskom obchodnom centre Aupark minúť počas troch hodín 300 tisíc korún. Miroslavovi Kolenčíkovi sa to s Alžbetou Kováčovou, manželkou svojho priateľa, s ktorou sa pozná dlhé roky, podarilo za polovičný čas. Okrem toho z milióna korún odviedli daňovému úradu daň 190 tisíc korún, preto je vlastne z miliónára polmilionár, ktorému naviac zostal tovar Auparku. Navštívili sme ho doma v Sučanoch, kde nám rozpovedal, ako sa dozvedel o výhre, čo ho čakalo v Bratislave a čo preňho znamenajú peniaze. V rodinnom dome žije s rodičmi a so synom Tomášom. V obývačke má stacionárny bicykel, ale Miroslav sa posilňovacie náradie nechystá rozširovať. Bicykel vraj stačí a posilňovať sa mu veľmi nechce. Miroslav Kolenčík nám najskôr povedal, ako sa cítil, keď sa dozvedel, že ho vyžrebovali. A vyhral Miliónovú bankovku. Najskôr tomu neveril. Nepodával predtým sazku ani športku, nestávkoval ani sa nezúčastnil súťaže, v ktorej išlo o peniaze. Ako sa dostal k miliónovej bankovke? „Kolega v práci mi povedal, že bude milionárom. Opýtal som sa ho ako. Mal viac kupónov a do žrebovania o Miliónovú bankovku poslal niekoľko korešpondenčných lístkov. Kupóny som mal aj ja. Poslal som korešpondenčné lístky a zabudol som, že vlastne súťažím. Vôbec som nepočítal s možnosťou, že vyhrám. Zrazu mi syn povedal, že mi telefonoval nejaký muž z Bratislavy. Údajne má pre mňa správu, ktorá ma poteší, vraj ma vyžrebovali ako hlavného výhercu v súťaži o Miliónovú bankovku. Myslel som si, že si zo mňa niekto strieľa. Aj pri ďalšom telefonáte s týmto mužom som reagoval, ako keby som vyhrával každý deň. Opýtal sa ma, či môžem o týždeň v stredu prísť do Bratislavy. Povedal som mu, že áno, aj dovolenku si vezmem. Na druhej strane telefónu bol prekvapený hlas. Čakal, že sa budem radovať, že budem kričať od radosti do telefónu, ale ja som vo výhru stále neveril. Trvalo to dosť dlho, kým som si uvedomil, že to je pravda. Pred mojou cestou do Bratislavy zasadala rodinná rada. Každý čosi chcel. Synovi som splnil želanie. Chcel retiazku z bieleho zlata,“ povedal nám Miroslav Kolenčík. Nedalo sa kupovať všetko, čo chcel Pred míňaním peňazí v Bratislave sa s Alžbetou Kováčovou posilnil chutným jedlom. Potom dostal od generálneho riaditeľa Istrobanky kufrík s 300 tisíc korunami a s míňaním peňazí začali v klenotníctve. Miroslav kúpil synovi sľúbenú retiazku, sebe zlatý náramok a kvalitné hodinky. Pri nákupoch musel Miroslav Kolenčík dodržiavať aj ďalšie pravidlá. V jednej predajni mohol minúť najviac 30 tisíc korún, pričom musel sledovať čas. Znamená to, že sa v každej z nich mohli zdržať priemerne 18 minút. Neboli to obchody, v ktorých by bol tovar, aký by som za iných okolností kupoval. Iba v jedinom obchode predávali bielu techniku. „Kúpil by som si kameru, dobrý fotoaparát, kvalitný televízor, ale nebolo to možné. Keď som si kúpil práčku a vysávač, potom som už nemohol zaplatiť za televízor,“ vysvetlil nám Miroslav Kolenčík. V športovom obchode som si vybral lyžiarsky výstroj, syn dostal futbalovú loptu za 4 500 korún, s akou sa hráva liga majstrov. Kúpil som si aj okuliare na lyžovanie a cyklistiku za 6 700 korún... Sedaciu súpravu do obývačky, ktorú som chcel kúpiť, alebo nábytok, nemali. Oblečenie som veľmi nechcel kupovať. Boli to obchody so značkovým tovarom. Čím však bolo oblečenie drahšie, tým sa mi zdalo škaredšie. Synovi som chcel kúpiť aj monitor k počítaču, ale taký obchod tam nebol. Vlastne bol, ale nebol označený miliónovou bankovkou, takže kupovať som tam nemohol,“ pokračoval Miroslav Kolenčík. Sú aj dôležitejšie veci, ako sú peniaze Zaujímalo nás, ako žije v súčasnosti, či mu známi nezávidia, alebo nechodia za ním? Nič také sa však nedeje. Okrem toho sme sa ho opýtali, čo by vymenil za peniaze? „Kolega, ktorý ma priviedol k súťaži o miliónovú bankovku, mi nezávidí. Je rád, že som vyhral. Som prekvapený, že ani ostatní kolegovia mi výhru nezávidia. Musím ich za to pochváliť. Sú žičliví. Tešia sa akurát na to, že výhru spoločne oslávime. Najväčšiu radosť z výhry som mal ja. Potešila však všetkých mojich známych. Povedali, že sa tešia so mnou, lebo konečne vyhral niekto, kto nie je „zazobaný“. Nechodím veľmi do spoločnosti a pri pive si s priateľmi posedím v pohostinstve iba občas. Mám okruh dobrých známych, ktorí mi stačia k spokojnému životu, takže ani teraz nikto za mnou kvôli peniazom nechodí. Keby som sa nepozeral na účet, tak ani neviem, že mám na ňom pol milióna korún. Predtým, ako som vyhral súťaž o Miliónovú bankovku, som uvažoval, že si niektoré veci kúpim na splátky. Teraz si môžem kúpiť, čo potrebujem, v hotovosti. Zaobišiel by som sa aj bez vyhraných peňazí. Je to iba čosi naviac, na prilepšenie. Bez nich by som žil rovnako, ako žijem teraz. Sú oveľa väčšie hodnoty ako peniaze. Napríklad šťastná a zdravá rodina a priatelia, pekné Vianoce. Som optimista, mám ľudí rád a všetkým želám, aby boli spokojní a žili tak dobre ako ja. Keby som si mohol vybrať, čo chcem radšej, peniaze, ktoré som vyhral, alebo aby sa mal dobre niektorý z mojich priateľov, ktorý by bol v problémoch, radšej by som sa vzdal peňazí, aby sa mal dobre môj priateľ. Samozrejeme, také niečo nie je možné,“ rozhovoril sa o životných hodnotách Miroslav Kolenčík. Tento Sučanec vie, čo je ťažký život. Už takmer 14 rokov sa stará o svojho syna sám. Rozviedol sa a súd prisúdil chlapca otcovi. „Keby som nemal rodičov, ktorí mi pomohli, nezvládol by som to. Samému chlapovi sa zle stará o dieťa. Teraz, keď je Tomáš dospelý, je to jednoduchšie,“ pokračoval Miroslav Kolenčík. Sučiansky „polmilionár“ rád športuje. V zime lyžuje, hráva kolky, v lete rád pláva, hrá tenis. Teraz si bude môcť dovoliť aj dovolenku v cudzine a nové auto. Vo dvore má síce Favorita, s ktorým je spokojný, môže si ale kúpiť aj nové auto. „Netúžim po novom, ani po veľkom aute. Páčia sa mi menšie a úsporné automobily. Možno si kúpim starší Peugeot 206, tak tri roky starý. Nie som domasedom, rád cestujem. Určite si doprajem aj nejakú dovolenku. Kolega ma volal na lyžovačku do Špindlerovho Mlyna, ak sa uvoľní nejaké miesto aj pre mňa, rád tam pôjdem. A v lete, to sa ešte uvidí,“ dodal Miroslav Kolenčík.