Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Malajzia – skutočná Ázia

Uvítala nás tropická búrka. Mesto pod nami osvetľovali početné blesky, a hoci bola noc, miestami to vyzeralo na brieždenie. Napriek hrozivému počasiu, Boeing po 11-hodinovom lete zosadol na zem bez väčších problémov. Pristávacia dráha svojou veľkosťou pri

Kus krásnej zeme, kde sa počas storočí stretol celý civilizovaný svet pomínala predmestie. Niet sa čo čudovať, letisko v Kuala Lumpur patrí k najväčším na svete. Do hlavnej letiskovej haly sme sa museli presunúť malým rýchlovlakom. Nočné „kej-el“, ako mesto zjednodušene nazývajú miestni, bolo pokojné a ničím nepripomínalo 1,5-miliónovú metropolu. Šesťprúdová diaľnica zívala prázdnotou a nám sa nechcelo veriť, že počas dennej špičky sú na nej niekoľkohodinové zápchy. Mesto bolo vyľudnené, pozerali sa na nás len mrakodrapy a tisícky rozvešaných žiaroviek, ktoré sú typickou výzdobou ulíc počas ramadánu. Ale hlavné mesto Malajzie Kuala Lumpur je v skutočnosti iné. Je hektické veľkomesto. Jeho imidž kreovala rôznorodosť kultúr v ňom žijúcich. Malajci praktikujú islam, na ktorý konvertovali počas 14. storočia. Okrem nich ho, podobne ako celú Malajziu, obývajú najmä Číňania a Indovia. Väčšina Číňanov sem prišla počas veľkej migračnej vlny v 19. storočí a svojím zmyslom pre obchod urýchlili ekonomický rast krajiny. Nenájdete tu ulicu, na ktorej by nemali nejaký rodinný podnik, kde pracujú aj tri generácie. Ak chcete zažiť atmosféru „malej Číny“, určite navštívte Petaling Street. Vplyv Indov, ktorí sa v Malajzii usídlili počas britskej koloniálnej nadvlády, sa prejavuje najmä v kultúrnej oblasti. Priniesli so sebou pestrosť farieb, indické sárí, ostrú kuchyňu, ale najmä nádherné chrámy. Oceľové dvojičky a paláce kráľov Európana v KL okúzlia viaceré architektonické objekty. Miesi sa tu moderný urbanistický štýl s tradičnými ázijskými stavbami. Naše prvé kroky viedli pod Petronas Twins Towers, ktoré po zrútení amerických Dvojičiek ostali ojedinelou stavbou svojho druhu na svete. Budova zaujala aj amerických filmárov a figurovala v akčnej snímke Pasca so Seanom Connerym a Catherine Zeta Jonesovou. Priamo pod ňou sa nachádza jedno z obchodných megacentier Suria. Pri pohľade na päťposchodový „obchoďák“ sme nedokázali potlačiť ženské inštinkty a stratili sa v jeho útrobách na takmer štyri hodiny, čo nášho mužského sprievodcu privádzalo do mierneho zúfalstva. Desiatky butikov najznámejších módnych značiek by však pokojne dokázali zabaviť ženu aj celý deň. Ruch nákupných centier sme k spokojnosti nášho sprievodcu čoskoro vymenili za objavovanie ázijskej kultúry. Vyzbrojili sme sa fotografickou technikou, pohodlnou obuvou a istou dávkou odvahy. Predsa len, stratiť sa v takom gigantickom veľkomeste nie je pre cudzinca veľký problém. Historickým jadrom Kuala Lumpur je námestie Dataran Merdeka. Jeho dominantu, Sultan Abdul Samad Building, postavili na konci 18. storočia ako centrum britskej koloniálnej administratívy. Hoci námestiu dominuje anglická koloniálna budova, je symbolom malajzijskej nezávislosti. Práve na ňom pred 48 rokmi, v deň vyhlásenia samostatnosti Malajzie, vztýčili národnú vlajku. Krajina je dnes parlamentnou monarchiou, na čele ktorej stojí kráľ Yang Di-Pertuan Agong. Jeho veličenstvo žije v rezidencii Istana Negara, ktorú začiatkom 20. storočia vybudoval ako svoje sídlo miestny čínsky milionár. Kráľovský palác sa nachádza v 11-hektárovej tropickej záhrade na malom pahorku uprostred metropoly. Má aj svoju čestnú stráž, ktorá tu zostala ako pamiatka na časy, keď bola Malajzia súčasťou britského impéria. Budhistický chrám uprostred sídliska Početné etniká žijúce v Malajzii sa podpísali na rôznorodosti vierovyznaní. V Kuala Lumpur nájdete národnú moslimskú mešitu Masjid Negara, taoistický chrám Sze Ya, starobylý hinduistický chrám Sri Maha Mariamman i neogotickú kresťanskú katedrálu Svätej panny Márie. Nám vyrazil dych budhistický chrám Thean Hou, postavený uprostred moderného sídliska. Ľudia doň vstupovali s pokorou a my sme sa mlčky pridali. Rešpektujúc tamojšie tradície, pred priamym vstupom do chrámu sme si vyzuli topánky a ticho kráčali schodiskom do obradnej miestnosti. Jej dominantou bol oltár umiestnený pred obrovskou pozlátenou sochou Budhu. Vzduch bol presýtený vôňou tlejúcich tyčiniek, ktoré prichádzajúci zapaľovali a s prosbou na perách zapichovali do veľkých obradných nádob. Ťažko povedať, či Budha vyslyšal aj naše priania, ale neodolali sme nutkaniu zapojiť sa do toho mystického rituálu. Kuala Lumpur je poznačené kultúrnymi vplyvmi, ktoré priniesli do krajiny dobyvatelia – Arabi, Európania, Indovia a Číňania. Rýchlo sme pochopili, prečo turistov na letisku vítal veľký propagačný slogan „Malajzia - truly Asia“. Kolorit mesta naozaj odráža mnohotvárnosť Ázie. Paradoxne, tradičnú malajzijskú architektúru tu nenájdete. Ak chcete vidieť typické drevené stavby s múrmi z bambusu, musíte navštíviť staré kráľovské mesto Kuala Kangsar v štáte Perak. Známe drevené domy na koloch postavené bez jediného klinca treba zase hľadať v dedinách, kde žijú pôvodní obyvatelia Sabahu a Sarawaku. Tam sme sa však kvôli nebezpečnej tropickej chorobe, ktorú miestni ľudia volali „dengi“, neodvážili. Exotiku tropického lesa sme radšej objavovali v bezpečí umelo vybudovaných parkov. Kuala Lumpur má 10,5-hektárovú prírodnú rezerváciu Bukit Nanas s voľne žijúcimi zvieratami, záhradu s viac ako 200 druhmi exotických vtákov, dokonca aj motýliu farmu. Nádherná je Záhrada orchideí, v ktorej vraj možno vidieť takmer 800 rôznych variácií týchto tropických kvetov. Benátky Východu Svoj vplyv zanechali v Malajzii aj Európania. Najzreteľnejšie ich stopy cítiť v starobylom prístave Malacca, ležiacom 150 km južne od Kuala Lumpur. Mesto sa v 14. storočí stalo centrom prvého malajzijského sultanátu a dôležitou križovatkou obchodu s korením. V jeho prístave kotvili lode prevážajúce tovar z Číny, Indie, Japonska, Arabského polostrova a Južnej Afriky. Od roku 1511 si v ňom dlhých päť storočí vymieňali moc Portugalci, Holanďania a Briti, až kým antikoloniálne snahy po druhej svetovej vojne nepriniesli Malajzii slobodu. Vplyv Portugalcov je badateľný na mestskej architektúre. Podobne ako v iných portugalských kolóniách, aj tu lemujú staré ulice navzájom prepojené domy s bielymi fasádami a červenými strieškami. Pamiatkou na Holanďanov je ružová radnica, ktorá sa považuje za najstaršiu holandskú stavbu na Ďalekom Východe. Typický kolorit mesta dokresľujú rikše ozdobené kvetmi a pestrofarebnými dáždnikmi. Používajú sa od čias, keď Malacca patrila k tzv. Britskej Indii. Pohľad na čínskych mandarínov predávajúcich na trhoch s ovocím, zeleninou či rybami, vás však nenechá na pochybách, že ste v Ázii. Ostrov legiend Návšteva Kuala Lumpur je pre Európana mimoriadne zaujímavou skúsenosťou. Napriek tomu sme sa po pár hektických veľkomestských dňoch nevedeli dočkať odletu na ostrov Langkawi, ležiaci na severe krajiny. Skutočnosť, že bol kedysi súčasťou Siamského kráľovstva (územie dnešného Thajska), sľubovala exotické zážitky. Prvý sme mali už počas letu. Nesúvisel však s históriou ostrova, ale s poveternostnými vplyvmi. Zažili sme veľmi nepríjemnú turbulenciu, ktorá spôsobila výškový pokles lietadla. Z debaty nás náhle vytrhol pocit však v padajúcom rýchlovýťahu. Okamžite sa nám hlavou prehnali informácie o zrútených lietadlách, ktorými nás neustále bombardujú médiá. Štvrťhodinu po tom sme však bezproblémovo pristáli. Langkawi je v skutočnosti súostrovím 105 ostrovčekov ležiacich v Andamanskom mori. Väčšina z nich je neosídlená a nájdete tam civilizáciou nedotknuté pláže. Najrozvinutejší ostrov nesie meno súostrovia a ešte pred pár rokmi tu slovo turizmus bolo neznámym pojmom. Miestni ľudia rozprávajú legendu, čo hovorí, že ostrov prekliala krásna dcéra siamského obchodníka Mahsuri, do ktorej sa zaľúbil syn miestneho vládcu. Neprajníci ju nespravodlivo obvinili z cudzoložstva s potulným trubadúrom, za čo ju čakal hrdelný trest. Dôkazom jej neviny bola biela krv, ktorá tiekla z rán nešťastného dievčaťa ubodaného na smrť. Spomienkou na to sú vraj nádherné biele piesočné pláže ostrova. Umierajúca Mahsuri uvalila na ostrov kliatbu, podľa ktorej mal byť sedem generácií pozbavený blahobytu a prosperity. Hoci ide iba o legendu, pravdou je, že ostrov sa skutočne začal rozvíjať len nedávno, keď tu v roku 1987 vznikla tzv. bezdaňová zóna. Na pamiatku Mahsuri vybudovali mauzóleum z bieleho mramoru. Anna a kráľ Jedna z prvých písomných zmienok o Langkawi sa zachovala v zápiskoch francúzskeho generála Augustina de Beaulieu, ktorý v službách kráľa Ľudovíta XIV hľadal kolónie pre vznik Francúzskej Východnej Indie. Vylodil sa na ostrove v roku 1621 a prekvapilo ho množstvo korenia, ktoré, ako píše, sa dalo porovnávať s bohatstvom indonézskej Sumatry. Súostrovie niekoľko storočí pútalo pozornosť aj portugalských a britských dobyvateľov. Začiatkom 19. storočia sa Langawi stalo na niekoľko rokov súčasťou Siamského kráľovstva. Atmosféru tej doby vykresľuje historický romantický film Anna a kráľ, kde Judie Foster stvárňuje anglickú učiteľku, ktorá prichádza vzdelávať početnú rodinu siamského kráľa. Hoci ide o vymyslený príbeh, citlivo opisuje zložitosť doby, v ktorej Angličania rozširovali svoje kolónie v Britskej Východnej Indii. Exteriéry filmu sa nakrúcali v Letnom paláci na ostrove Langkawi. Jeho návšteva je pre romantickú ženskú dušu nezabudnuteľným zážitkom. S rozžiarenými očami sme sa pohybovali po areáli, v ktorom Anna pod šírim nebom učila deti siamského panovníka a zasnene kráčali mostíkmi ponad jazierka v tropickej záhrade. V areáli zostali viaceré rekvizity z natáčania, a tak sme si mohli napríklad pozrieť posteľ, kde kráľovi skonala v náručí jeho najobľúbenejšia dcéra. Pre tých, čo túto snímku nevideli, bola nachystaná projekcia na veľkoplošnom plátne. Ryža, kaučuk a ryby Život na Langkawi plynie pokojným tempom. Napriek rozvíjajúcemu sa turizmu ostrovania žijú tradičným spôsobom. Starajú sa o svoje ryžové polia, chovajú byvoly, venujú sa rybolovu a zberu kaučuku. Malajzijský kaučuk objavil začiatkom 20. storočia John Dunlop a odvtedy je dôležitým vývozným artiklom krajiny. Kaučukové plantáže sú roztrúsené po celom ostrove a cudzinca prekvapí, že kaučuk zbierajú do obyčajných igelitových tašiek uviazaných okolo pňov stromov. Dôležitým zdrojom príjmov ostrovanov zostáva rybolov. So západom slnka rybári vyplávajú na more v malých pestrofarebných člnoch. Svetielka lodných lámp vytvárajú na horizonte dlhý blikajúci náhrdelník vinúci sa pomedzi ostrovy. Často sme ich pozorovali prechádzajúc sa večer po pláži. Naše hlasy sa strácali v okolitom v tichu a prehlušoval ich len šum vĺn narážajúcich na pobrežie. Na Langkawi by ste márne hľadali nočný život taký typický pre stredomorské letoviská. Ulice boli vyzdobené reťazami žiaroviek, slávil sa totiž ramadán. Po zotmení vychádzal ruch len z reštaurácií, ktoré takmer výlučne vlastnili Číňania. Na výber bola čínska, thajská, malajská a indická kuchyňa. Skúsili sme viaceré, vo všetkých sme však hľadali pokrmy z rýb a plodov mora, ktoré Slováci bežne nekonzumujú. Jedlo sa pripravuje zásadne zo živých rýb. Naša večera plávala v akváriách a sami sme si vybrali, čo nám prinesú na tanieri. Číňania veria, že pokrmy pripravené z mŕtvych zvierat majú v sebe negatívnu energiu. Živé ryby preto hodia do vriacej vody, alebo priamo na gril. Ako pripravia taký stejk z teľaťa, sme si ani nechceli predstaviť... Úžasne romantické bolo prostredie reštaurácie vybudovanej na krevetovej farme. Jedli sme v malých otvorených prístreškoch so strechou zo suchých palmových listov, ktoré boli postavené na svahu priamo nad rybníkmi s krevetami. Exoticky pôsobilo arabské stolovanie, pri ktorom hostia sedia v tureckom sede na vankúšoch poukladaných na zemi okolo stola. Očarujúcu atmosféru dotváralo jemné osvetlenie zaručujúce súkromie. Krevety boli skvelé, ale v menu sme našli aj pestrú paletu jedál z rýb, morských živočíchov, kuraciny, jahňaciny a teľaciny. Všetky pokrmy sa servírovali s ryžou. Podávali ju na viacero spôsobov a okrem klasickej bielej bola ostrá, ochutená rôznymi orientálnymi koreninami. Orly nad Langkawi Okrem skvelej kuchyne a romantických pláží stojí na ostrove za pozornosť batika ručne maľovaná na hodvábe. Motívmi sú najmä ryby, vtáky a kvety. Pestrofarebné plátna od veľkosti malej vreckovky až po trojmetrovú tapisériu si môžete kúpiť v malajzijských kultúrnych centrách, kde ich umelci maľujú priamo pred očami návštevníkov. Batiku nájdete aj na odevoch, ktoré ponúkajú turistom v celej Malajzii. Pravú batikovú košeľu či sukňu rozoznáte podľa toho, že látka je z líca aj z rubu rovnako sýto farebná. Továrensky vyrábané látky majú výrazné farby len z vonkajšej strany a vraj rýchlo vyblednú. Túto radu sme dostali v jednom obchode počas návštevy hlavného mesta Kuah. Ukryli sme sa tam pred náhlou búrkou, ktorá nás prekvapila pod obrovskou sochou orla na hlavnom námestí Dataran Lang. Červenohnedý orol je symbolom ostrova a ukrýva sa aj v jeho názve. (Malajský výraz lang znamená orol a kawi je červenohnedý.) Pozornejší pozorovateľ mohol orly vidieť plachtiť podvečer nad morom, ako striehnu na ryby blyštiace sa pod morskou hladinou a strmhlav sa vrhajú za svojou potravou. Krúžili nad nami aj v deň nášho odchodu cestou na letisko. * * * * * Rýchlo sme vystúpili z taxíka a hnali sa do letiskovej haly. Mali sme odlietať o 20 minút a hrozilo, že let zmeškáme. Naše obavy sa stávali skutočnosťou pri pohľade na zavreté okienko „čekingu“ Malajzijských aerolínií. Našťastie mali otvorený aspoň cestovný servis. Náhlivo sme vstúpili dnu a s úľavou zistili, že lietadlo mešká s odletom pol hodinu. Urýchlene nás vybavili, odovzdali sme batožinu a čakal nás už len spiatočný let domov. V srdci i mysli však navždy zostane spomienka na krásu skutočnej Ázie.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Budovanie zelenej značky
  5. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  6. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  10. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 43 406
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 050
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 845
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 216
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 775
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 689
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 540
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 439
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 437
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 294
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Vo Vrútkach stihli otestovať za víkend 2069 ľudí. Štyria z nich mali pozitívny test na covid-19.

Miera pozitivity v meste Martin za víkend je 0,46%. Ide však len o výsledky dočasných (víkendových) odberových miest. Do súhrnu sa ešte započítajú výsledky z mobilných odberových miest a PCR testov.

8 h
Viliam Sokolík sa narodil vo Vrútkach.

Narodil sa vo Vrútkach, dlhé roky pracoval v Matici slovenskej, kde bol vedúcim oddelenia fotodokumentačných zbierok v jej literárnom archíve.

11 h
Mužstvo sa formuje.Náročný program ukáže či ho ešte treba doplniť.

Po doplnení štyrmi novými bekmi získala martinská obrana potrebnú dávku skúseností i zdravej agresivity. Káder môže vedenie klubu posilňovať do 15. februára.

14 h
Ján Danko, primátor Martina počas testovania na Kolónii Hviezda.

Primátor Martina Ján Danko ocenil spolupatričnosť a ľudskosť všetkých, ktorí sa na testovaní podieľali. Aj preto bolo úspešné.

17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

11 h

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

24. jan

Miera pozitívnych testov v krajskom meste dosiahla 1,15 percenta.

16 h

Už ste čítali?