Básnik, humorista, autor literatúry pre deti a mládež, redaktor, vydavateľský pracovník, spolupracovník rozhlasu i našich novín, zabávač, ale aj vítaný spoločník v akomkoľvek kolektíve opäť oslovuje priateľov brisknej myšlienky a ešte rýchlejšieho šľahu na papieri, aby si po úmornom pracovnom dni mohli z nočného stolíka zobrať knižku, otvoriť ju kdekoľvek a objaviť to, čo je Lechanovi vlastné – humor na každú minútu nášho života, a potom zaspať s presvedčením, že iným je ešte horšie (či lepšie?). A čo viac treba Slovákovi? Trošku škodoradosti, málinko irónie, za necht vtipu, za náprstok pokušenia, občas ťuknúť po márnomyseľnosti, niekedy prostoreko, inokedy v inotaji – a svet je krajší.
Máme šťastie (Slovensko osobitne a Turčania zvlášť), že máme takéhoto Lechana. Lechana-gejzír, Lechana - provokatéra, Lechana - cynika, Lechana - vtipkára, Lechana - šaša, Lechana - humoristu, Lechana - satirika, Lechana - parafyzika, Lechana - kritika,... (ako výstižne vymenuváva a nedokončí Lechanov kamarát Ján Lenčo v doslove ku knižke). Lebo, čo by sme si bez neho počali? Bez jeho schopnosti vnímať svet ako absurdnosť a bez jeho absurdnosti hľadať a nachádzať skryté významy aj v takom niečom „usporiadanom“, ako je ľudské bytie?
Slovo robí múza je výberom z Lechanovej tvorby. Hoci, čerta starého! Človek má pocit, že všetko v nej je opäť nové, opäť geniálne, opäť trafený klinec po hlavičke a ten istý pocit má, keď si slová, vety číta hoci aj deň po dni. „Veru áno, Lechan nie je len Lechan. Je aj stelesnením nesmierne vtipnej a zdravoprovokačnej výpovede o našej skoro smrteľne chorej dobe a spoločnosti, ktoré majú už len jedinú a poslednú nádej na spásu, záchranu a spásozáchranu. Tou nádejou je zachovanie a rozvíjanie schopnosti robiť si vtipy, ľudovo a ľudsky povedané, uťahovať si zo seba samej. A práve to Lechan programovo robí vo svojej tvorbe,“ píše Ján Lenčo.
Čo k tomu dodať. Listujte a tešte sa, že Lechan opäť prišiel k nám... Tentoraz (okrem autora) zásluhou martinského Vydavateľstva Matice slovenskej.
Viera Legerská
